Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska

Základné informácie o projekte

Názov projektu: Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska
Projektová schéma: LIFE+, Príroda a Biodiverzita
Projektový akronym: LIFE 4 STEPPE BIRDS
Kód projektu: LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS/101074480
Trvanie: 1.12.2022 – 30.11.2028
Rozpočet: celkový rozpočet všetkých partnerov spolu: 6 657 659,55 €, z toho spolufinancovanie zo zdrojov EÚ: 4 460 630,00 €

Koordinujúci príjemca

• SOS/BirdLife Slovensko

Pridružený partner:

• BROZ – ochranárske združenie

Odkaz na stránku koordinujúceho partnera:

http://vtaky.sk/stranka/344-Ochrana-a-navrat-stepnych-druhov-vtakov-na-niziny-Slovenska.html

Odkaz na stránku EK:

https://webgate.ec.europa.eu/life/publicWebsite/project/LIFE21-NAT-SK-LIFE-4-STEPPE-BIRDS-101074480/conservation-and-return-of-steppe-birds-to-lowlands-of-slovakia

Ciele projektu:

1. Obnova habitatov potenciálne vhodných na návrat dvoch cieľových druhov: krakľa belasá a brehár čiernochvostý.
2. Zvrátiť nepriaznivo klesajúci trend populácií cieľových druhov: sokol kobcovitý, kalužiak červenonohý, kačica chrapačka, vírik lesný, ľabťuška poľná, strakoš kolesár  strakoš obyčajný a šabliarka modronohá.
3. Obnova trávnatých porastov.
4. Výsadba stromov, rozptýlenej stromovej vegetácie a inštalácia hniezdnych búdok ako príležitostí na hniezdenie a rozmnožovanie.
5. Zlepšenie informovanosti zainteresovaných strán a verejnosti s cieľom zabrániť vyrušovanie cieľových druhov.
6. Zvýšiť biodiverzitu intenzívne poľnohospodársky využívanej krajiny uplatňovaním vhodných ekologických schém (eko-schém) v spolupráci s miestnymi farmármi.
7. Rozvoj vhodných eko-schém pre poľnohospodársku krajinu pre budúce programové obdobia 2028–2035.
8. Vypracovanie národného akčného plánu ochrany pre krakľu belasú a brehára čiernochvostého na Slovensku a vypracovanie návrhu na aktualizáciu vyhlášok Chránených vtáčích území (CHVÚ) a doplnenia kritérií pre druhy do CHVÚ.

Cieľové druhy:

Krakľa belasá (Coracias garrulus)

Krakľa belasá obýva otvorenú krajinu, lesostepi a okraje lesov. Hniezdi v dutinách stromov, ale obľubuje aj búdky. Počas zimy migruje do subsaharskej Afriky, kde preferuje suché savany a krovinaté oblasti. Jej potrava pozostáva hlavne z veľkých druhov hmyzu – koníky, kobylky, cvrčky, ale loví aj malé stavovce ako jašterice. Tento druh je ohrozený stratou biotopu a úbytkom pasienkárstva.

Krakľa belasá je prioritným druhom LIFE. Hniezdi v stepiach južnej a východnej Európy s globálne klesajúcim populačným trendom (102,000-208,000 jedincov). V Slovenskom červenom zozname je považovaná za silne ohrozený (EN) druh. Dlhodobý populačný trend vykazuje silný pokles až o 50% a hniezdny areál sa zmenšil až o 80%. Druh dokonca nehniezdil na Slovensku 10 rokov. V roku 2020 sa krakľa belasá vrátila hniezdiť na Slovensko, no jej prežitie je stále neisté a závisí od ochranárskych opatrení.

Sokol kobcovitý (Falco vespertinus)

Sokol kobcovitý obýva otvorené trávnaté plochy s dostatkom drevín a iné typy poľnohospodárskej  krajiny. Hniezdi v kolóniách, často v opustených hniezdach havranov,  na hniezdenie využíva aj vhodné búdky. Počas zimy migruje do južnej Afriky. Jeho potrava pozostáva hlavne z hmyzu, ale loví aj malé stavovce. Tento druh je ohrozený stratou potravných a hniezdnych biotopov a úbytkom havraních kolónií vo voľnej krajine.

Sokol kobcovitý je prioritným druhom LIFE. Hniezdi v stepiach južnej a východnej Európy, Afriky a Ázie a je globálne klasifikovaný ako zraniteľný druh (VU), pretože zažíva stredne rýchly pokles populácie v dôsledku straty a degradácie biotopu. V Európskom červenom zozname je klasifikovaný ako zraniteľný (VU). Slovenská populácia 10-20 hniezdnych posledné roky  vďaka ochranárskym opatreniam stúpla,  ale z dlhodobého hľadiska  početnosť populácie sa znížila až o 80% a areál sa zmenšil až o 90% . Podľa Slovenského červeného zoznamu je tak považovaný za kriticky ohrozený (CR) druh.

Brehár čiernochvostý (Limosa limosa)

Brehár čiernochvostý obýva mokrade, vlhké lúky a pobrežné oblasti. Hniezdi na zemi v trávnatých porastoch. Počas zimy migruje do západnej Európy, Afriky a južnej Ázie. Jeho potrava pozostáva z hmyzu, červov a mäkkýšov. Tento druh je ohrozený stratou biotopu a intenzifikáciou poľnohospodárstva.

Populácia brehára čiernochvostého globálne rýchlo klesá v dôsledku zmien v poľnohospodárskych praktikách. Podľa Európskeho červeného zoznamu je klasifikovaný ako takmer ohrozený (NT) a dokonca kriticky ohrozený (CR) podľa Slovenského červeného zoznamu. Európska populácia bola odhadnutá na 102,000-149,000 jedincov s klesajúcim trendom populácie. Slovenská populácia bola odhadnutá na 0-2 hniezdne páry s 50-100% poklesom v dlhodobom horizonte a od roku 2007 boli zaznamenané len sporadické pokusy o hniezdenie na dvoch lokalitách. Druh však býva na Slovensku pravidelne zaznamenaný počas migrácií.

Kalužiak červenonohý (Tringa totanus)

Kalužiak červenonohý obýva pobrežné oblasti, mokrade a riečne nivy a mokré pasienky. Hniezdi na zemi v nízkej vegetácii. Počas zimy migruje do južnej Európy, Afriky a južnej Ázie. Jeho potrava pozostáva z hmyzu, červov a malých kôrovcov. Tento druh je ohrozený stratou biotopov najmä v dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva a nevhodným vodným manažmentom. 

Kalužiak červenonohý je rozšírený v Európe s klesajúcim populačným trendom. Podľa Európskeho červeného zoznamu je považovaný za zraniteľný druh (VU).  Slovenská populácia bola odhadnutá na 20-40 hniezdnych párov s klesajúcim krátkodobým populačným trendom (10-20%) a silným poklesom v dlhodobom horizonte (50-70%)  a tak je podľa Slovenského červeného zoznamu klasifikovaný ako silne ohrozený (EN).

Kačica chrapačka (Spatula querquedula)

Kačica chrapačka obýva sladkovodné mokrade, jazerá a rybníky. Hniezdi v hustej vegetácii blízko vody. Počas zimy migruje do subsaharskej Afriky. Jej potrava pozostáva z hmyzu, mäkkýšov a rastlinného materiálu. Tento druh je ohrozený stratou biotopov najmä v dôsledku negatívnych zásahov do mokradí a ich nevhodného manažmentu.  

Klesajúca európska populácia kačice chrapačky bola odhadnutá na 352 000 -524 000  párov. Podľa slovenského červeného zoznamu je klasifikovaná ako zraniteľná (VU), čo platí aj pre zaradenie v Európskom červenom zozname.  Slovenská populácia bola odhadnutá na 50-100 hniezdnych párov s klesajúcim trendom početnosti aj areálu.

Výrik lesný (Otus scops)

Výrik lesný obýva polootvorené krajiny, lesy a parky. Hniezdi v dutinách stromov alebo v starých budovách. Počas zimy migruje do subsaharskej Afriky. Jeho potrava pozostáva z hmyzu a malých stavovcov. Tento druh je ohrozený stratou biotopov najmä odstraňovaním starých stromov a ubúdaním potravnej ponuky v dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva. 

Výrik lesný má hlavne stredomorský rozsah v Európe so stabilným trendom, ale veľmi neistou veľkosťou populácie odhadnutou na 447,000-749,000 jedincov. Medzi najsevernejšie oblasti rozšírenia patrí Slovensko, kde bol zaznamenaný posledné desaťročia dokonca nárast početnosti populácie a aj rozšírenie areálu. Národná populácia je nízka a bola odhadnutá na 40-80 hniezdnych párov. Výrik lesný nepatrí medzi ohrozené druhy v Európe ani na Slovensku a je klasifikovaný  ako menej dotknutý (LC). 

Ľabtuška poľná (Anthus campestris)

Ľabtuška poľná obýva suché otvorené krajiny, polia a piesočné duny. Hniezdi na zemi v nízkej a riedkej vegetácii. Počas zimy migruje do tropickej Afriky a indického subkontinentu. Jej potrava pozostáva z hmyzu a semien. Tento druh je ohrozený stratou biotopov najmä v dôsledku veľkoplošného intenzifikovaného poľnohospodárstva.

Ľabtuška poľná má veľký areál rozšírenia a v Európe sa odhaduje jej početnosť na  viac ako 1 milión párov. Slovenská populácia má však len 100-120 hniezdnych párov s negatívnymi trendom početnosti populácie a aj jej areál rozšírenia sa zmenšil i 1/3. V Slovenskom červenom zozname je považovaná za zraniteľnú (VU).

Strakoš kolesár (Lanius minor)

Strakoš kolesár obýva otvorenú poľnohospodársku krajinu s dostatkom rozptýlených stromov a ich skupín hlavne v nížinách a teplejších oblastiach. Hniezdi na vyšších stromoch v mozaikovitej poľnohospodárskej krajine  aj na väčších ovocných stromoch v blízkosti usadlostí. Počas zimy migruje do južnej Afriky. Jeho potrava pozostáva z veľkého hmyzu a malých stavovcov. Tento druh je ohrozený najmä veľkoplošných poľnohospodárstvom, odstraňovaním rozptýlenej stromovej vegetácie a stratou potravnej ponuky v dôsledku chemizácie prostredia. .

Strakoš kolesár je rozšírený v južnej a východnej Európe s klesajúcou populáciou odhadnutou na 331,000-896 ,000 jedincov. Slovenská populácia má 200-300 hniezdnych párov s klesajúcim trendom početnosti populácie o približne 50%  a podobne sa zmenšil aj areál jeho rozšírenia. Podľa slovenského červeného zoznamu je považovaný za silne ohrozený druh (EN).

​​Šabliarka modronohá (Recurvirostra avosetta)

Šabliarka modronohá  v Európe obýva najmä mediteránnu oblasť a stepné zóny.  Obýva  plytké brakické vody, pobrežné oblasti a plytké mokrade. U nás sú to rôzne bahnité plochy s plytkou hladinou a bez vegetácie /napr. poľné periodické mokrade, vypustené dná rybníkov priehrad a podobne). Hniezdi na otvorenom teréne, často v kolóniách. Počas zimy migruje do Afriky. Jej potrava pozostáva z červov, kôrovcov a malých rýb. Tento druh je ohrozený zánikom  vhodných biotopov ako je vysychanie alebo zarastanie mokradí z dôvodu nevhodného vodného režimu (rybníky) alebo klimatických extrémov a intenzívneho poľnohospodárstva  (poľné mokrade).

Šabliarka modronohá je globálne rozšírená, ale hniezdny areál je v Európe nesúvislý s klesajúcou populáciou odhadnutou na 58,000-74,000 párov. Slovenská populácia kolíše medzi 0-15 hniezdnymi pármi a druh je považovaný za silne ohrozený (EN).

Strakoš obyčajný (Lanius collurio)

Zdroje informácií: 

BirdLife International (2025) IUCN Red List for birds. Downloaded from https://datazone.birdlife.org  on 16/04/2025

Černecký J., Lešo P., Ridzoň J., Krištín A., Karaska D., Darolová A., Fulín M., Chavko J., Bohuš M., Krajniak D., Ďuricová V., Lešová A., Čuláková J., Saxa A., Durkošová J., Andráš P. 2021: Stav ochrany vtáctva na Slovensku v rokoch 2013 – 2018. Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica.

Lešo P., Demko M., Krištín A., Ridzoň J., Karaska D., Chavko J., Slobodník R., Lešová A., Kropil R. 2023: Červená kniha ohrozených druhov vtákov Slovenska. Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica (in press).

Projektové územie:

Projektové lokality sa nachádzajú v 9 chránených vtáčích územiach na južnom Slovensku. Kritériovými druhmi pre daných 9 CHVÚ sú cieľové druhy projektu. 

CHVÚ Senianske rybníky

Chránené vtáčie územie Senianske rybníky sa nachádza na východe Slovenska – v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, v celku Východoslovenská rovina. V CHVÚ sú zastúpené akvatické biotopy, prevažne rybníky, mokrade, ako aj biotopy stepného charakteru – vlhké lúky a pasienky. CHVÚ Senianske rybníky bolo vyhlásené pre zabezpečenie priaznivého stavu a ochranu 11 kritériových druhov vtákov: volavka purpurová (Ardea purpurea), beluša veľká (Egretta alba), beluša malá (Egretta garzetta), lyžičiar biely (Platalea leucorodia), chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax), bučiak veľký (Botaurus stellaris), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), čorík bahenný (Chlidonias hybrida), šabliarka modronohá (Recurvirostra avosetta), brehár čiernochvostý (Limosa limosa) a kalužiak červenonohý (Tringa totanus). Aj napriek vysokému stupňu ochrany časti územia, majú niektoré z ohrozených druhov vtákov nedostatočný stav ochrany, ktorý si vyžaduje ďalšie zlepšovanie. To je dôvod, prečo boli zvolené 3 vtáčie druhy obývajúce vlhké stepné biotopy v území – šabliarka modronohá, brehár čiernochvostý a kalužiak červenonohý za  cieľové druhy projektu.

CHVÚ Medzibodrožie

Medzibodrožie sa rozprestiera na území ohraničenom riekami Bodrog, Tisa a Latorica. Je charakteristické prelínaním sa rôznych druhov biotopov a spoločenstiev nížinného charakteru. Veľkú časť tvoria vodné biotopy – rieky Latorica, Bodrog, Laborec spolu so sústavou mŕtvych ramien, kanálov a materiálových jám. V území sa nachádzajú lúčne a pasienkové spoločenstvá s periodicky podmáčanými terénnymi depresiami aj trvalými močiarmi, ktoré sú hniezdiskom vodných druhov vtákov. V súčasnosti je v CHVÚ Medzibodrožie predmetom ochrany 37 druhov vtákov. Spolu 254 vtáčích druhov bolo na území pozorovaných. V CHVÚ Medzibodrožie hniezdi najväčšia slovenská populácia volavky purpurovej, chavkoša nočného, bučiaka veľkého, bučiačika močiarneho (Ixobrychus minútus), čoríka čierneho (Chlidonias niger), kane močiarnej (Circus aeruginosus), bociana bieleho (Ciconia ciconia) a chriašťa malého (Porzana parva). Napriek legislatíve je potrebné zvýšiť ochranu územia a zabezpečiť uspokojivý stav ochrany ohrozených cieľových druhov vtákov. Projekt sa zameriava na 6 z nich: brehár červenonohý, kačica chrapačka, ľabťuška poľná, strakoš kolesár, strakoš obyčajný a výrik lesný.

CHVÚ Porimavie – Cerová vrchovina

Územie CHVÚ Cerová vrchovina – Porimavie je tvorené zvlneným pahorkatinným reliéfom južnej časti stredného Slovenska. Západná časť je tvorená prevažne vulkanickými horninami (andezit, čadič, tuf), ktoré v niektorých prípadoch vytvárajú strmé skalné útvary (Steblová skala, Pohanský hrad, Soví hrad, Šomoška). Východná časť je tvorená pieskovcom, ktorý vytvára zvlnený pahorkatinný reliéf, so suchými a na živiny chudobnými pôdami. Krajinu pokrývajú prevažne dubovo-hrabové lesy, ktoré sa prelínajú s trávnatými porastami, ovocnými sadmi a ornou pôdou. Veľké časti CHVÚ sa v minulosti využívali na pasenie dobytka a oviec. Kvôli sociálno-ekonomickej zmene, množstvo spásaných plôch sa výrazne znížilo a mnohé z cenných trávnych porastov, ako aj pôvodných sadov zarastajú hustými kríkmi a náletovými drevinami. V CHVÚ Cerová vrchovina – Porimavie sa projekt primárne zameriava na dva druhy vtákov: strakoš kolesár a výrik lesný.

CHVÚ Žitavský luh

CHVÚ Žitavský luh je typický zaplavovanými mokraďami a aluviálnymi lúkami. Územie predstavuje bohatý štruktúrovaný biotop vysokých tráv, ostríc a obhospodarovaných vlhkých lúk (pasenie, kosenie). Významné potravné biotopy pre mnohé druhy vtákov zabezpečujú otvorené plytké plochy vodnej hladiny so striedajúcimi sa plochami vysokých tráv a lúk. Vybranými druhmi ochrany v oblasti sú kačica chrapačka, chriašť bodkovaný a kaňa močiarna. Táto oblasť je posledným pravidelným hniezdiskom kačice chrapačky na Slovensku. Zároveň predstavuje dôležitú migračnú zastávku druhu počas jarnej a jesennej migrácie.

CHVÚ Parížske močiare

Lokalita CHVÚ Parížske močiare predstavuje rozsiahly močiar, ktorý rozsahom trstiny patrí medzi najväčšie mokrade tohto typu na Slovensku, čím sa radí medzi mokrade medzinárodného významu. Trstina pokrýva väčšiu časť močiara s rozlohou cca. 90%, čo spôsobuje obmedzené podmienky pre druhy, ktoré uprednostňujú bohato štruktúrované biotopy. Kritériovými druhmi CHVÚ Parížske močiare sú: kaňa močiarna, chriašť bodkovaný, včelárik zlatý, kačica chrapačka, trsteniarik tamariškový a bučiak veľký. Cieľovým druhom projektu pre túto lokalitu je kačica chrapačka, ktorá tu bola zaznamenaná na migrácii a ojedinele tu hniezdi.

CHVÚ Dolné Považie

CHVÚ Dolné Považie patrí medzi najväčšie vtáčie územia situované prevažne v poľnohospodárskej krajine na Slovensku. Územie má z časti stepný charakter. Nížinatá krajina je popretkávaná riekami, kanálmi a mokraďami, stromoradiami s výskytom menších lesov, pieskových dún a slanísk. Vyššia diverzita krajiny bola dôvodom na vyhlásenie územia európskeho významu na ochranu vzácnych druhov rastlín a biotopov. V CHVÚ Dolné Považie bolo zaznamenaných 239 druhov vtákov, z toho 111 hniezdiacich. Až do roku 1950 bolo CHVÚ pokryté rozmanitou mozaikou poľnohospodárskej pôdy s nízkou intenzitou obhospodarovania, dostatkom trávnatých plôch, pasienkov, mokradí, riečnych meandrov, roztrúsených stromov a hlavových vŕb s dutinami. Takéto podmienky boli priaznivé pre cieľové druhy vtákov a podporovali rozmanitosť biodiverzity. Avšak v dôsledku masívnej kolektivizácie, odvodňovania mokradí, pretvárania trávnych porastov na ornú pôdu a poklesu pastvy sa podmienky pre cieľové druhy drasticky zhoršili, čo má za následok výrazný pokles počtu populácií. Projekt sa v tejto oblasti zameria na 4 druhy vtákov, ktoré zvyčajne naznačujú druhovo bohaté oblasti poľnohospodárskej pôdy: krakľa belasá, sokol kobcovitý, ľabtuška poľná a strakoš kolesár.

CHVÚ Ostrovné lúky

CHVÚ Ostrovné lúky sa nachádza v teplejšej oblasti v juhozápadnej časti Slovenskej Republiky. Patrí k teplým a veľmi suchým oblastiam s miernou zimou. Má rozlohu 8 297,7 ha a rozkladá sa v jedenástich katastrálnych územiach. Súčasná štruktúra krajiny má charakter poľnohospodárskej stepi s prevažujúcim zastúpením polí, v menšej miere plôch lúk a pastvín, zvyškov lesov alebo skupín vŕb. Napriek legislatívnej ochrane územia stav ochrany niektorých ohrozených cieľových druhov vtákov je neuspokojivý. To je dôvod, prečo boli do projektu vybrané 3 druhy vtákov obývajúce biotopy CHVÚ Ostrovné lúky: ľabtuška poľná, strakoš kolesár a sokol kobcovitý.

CHVÚ Dunajské luhy

CHVÚ Dunajské luhy sa rozprestiera na rozsiahlom území vnútrozemskej delty Dunaja na Slovensku. Oblasť je dôležitým biocentrom a predstavuje medzinárodný biokoridor pre migráciu rýb, vtákov a iných prvkov bioty. V minulosti ju formovala dynamika rieky Dunaj, výsledkom čoho bola pestrá mozaika riečnych ramien, mŕtvych ramien, mokradí, trstín, lužných lesov, ako aj biotopov typických pre extenzívne využitie krajiny (aluviálne lúky, pasienky, hlavové vŕby). V dôsledku regulácie rieky a najmä po výstavbe vodnej nádrže Gabčíkovo bola dynamika rieky výrazne zmenená a rozsiahle oblasti delty Dunaja boli prakticky zničené. Medzi ďalšie hrozby patrí intenzívne lesné hospodárstvo, strata konektivity riečnych ramien, odvodňovanie mokradí a strata tradičných manažmentov trávnych biotopov (kosenie alebo extenzívna pastva), ako aj strata tradičného orezu hlavových vŕb. Výsledkom bolo, že populácie druhov viazaných na trávnaté biotopy (kalužiak červenonohý, ľabtuška poľná) výrazne klesli. Projekt je zameraný na 3 druhy vtákov, ktoré využívajú trávne porasty alebo mokraďné biotopy: kalužiak červenonohý, kačica chrapačka a ľabtuška poľná.

CHVÚ Lehnice

Chránené vtáčie územie Lehnice vzniklo s cieľom zachovať biotopy pre európsky významné druhy vtákov a biotopy sťahovavých druhov vtáctva, aby boli zabezpečené podmienky ich prežitia a reprodukcie. Kritériovými druhmi územia sú: drop fúzatý, prepelica poľná a sokol kobcovitý. Územie sa nachádza v okrese Dunajská Streda. Územie tvorí poľnohospodársky intenzívne využívaná krajina s plochami trávnych porastov. Cieľovým druhom projektu je sokol kobcovitý.