V rámci projektu BLÜHLINGE budú v úzkej spolupráci so skúsenými strategickými partnermi vybudované vel’ké interaktívne biocentrá a menšie nášl’apné kamene v podobe kvitnúcich plôch, ktoré budú slúžit‘ ako biotopy pre motýle v rakúskych a slovenských mestách a obciach.
Moderná krajina na Slovensku i v Rakúsku je pod vplyvom globálnych negatívnych vplyvov ako je spad dusíka v zrážkach, otepľovanie, sucho a na druhú stranu prívalové dažde.
Slovensko na rozdiel od Rakúska prešlo etapou sceľovania pozemkov (kolektivizácia) a preto homogenizácia krajiny je tu výraznejšia.
Biodiverzitu – druhovú pestrosť je potrebné zachovať a zvyšovať všetkými možnými prostriedkami, aké máme. V rámci cezhraničného projektu BLUEHLINGE – kvitnúca krajina pre motýle na Slovensku a v Rakúsku sme sa rozhodli :
- ukázať a vytvoriť aktívne príklady pre samosprávy i samotných obyvateľov (výsevy kvitnúcich porastov v intraviláne, zmena režimu kosenia na vhodne vybratých plochách pod dohľadom skúsených botanikov)
- osloviť verejnosť a zvlášť deti (divadlo, ekovýchovné programy na školách atď.)
- nadviazať aktívny kontakt a požiadať ľudí o spoluprácu pri spestrovaní krajiny (podujatia pre verejnosť, workshopy, rozprávkové knižky s envirovýchovným námetom, balíčky so semienkami, zapojenie dobrovoľníkov do starostlivosti o vysiate plochy)
- ukázať zamestnancom mestských samospráv mnohé inšpirácie (exkurzie do Rakúska, Čiech), ako sa dá postarať o verejný priestor pre ľudí, ale aj pre biodiverzitu v meste
Na zachovanie a podporu biodiverzity v krajine potrebujeme najmä:
– zachovať a zlepšovať dobré podmienky v existujúcich chránených územiach, kde sú najvzácnejšie druhy a spoločenstvá, preto v rámci projektu zabezpečujeme starostlivosť o SKUEV Bežnisko a SKUEV Vrchná hora
– zachovať a zlepšiť podmienky (zmenou režimu kosenia) v mnohodruhových trávnikoch, ktoré sa za roky vyvinuli v parkoch i v mestách na sídliskách
– nahrádzať a vysievať mnohodruhové trávniky na miestach, kde boli predtým chudobné, viackrát ročne kosené trávniky, meniť ich na dvakrát ročne kosené mnohodruhové pestré trávniky.
V projekte pri starostlivosti i obnove trávnikov nepoužívame chemickú prípravu pôdy, spolupracujeme s viacerými subjektmi, ktoré sa starajú a mestskú zeleň. A snáď najrizikovejšia spolupráca je s nepredvídateľným počasím ?. Okrem pozitívnych príkladov sa priznáme i k tomu, čo sa nám nepodarilo, aby sme ušetrili rovnakých chýb tých, čo budú v starostlivosti o kvitnúcu krajinu pokračovať.
Zásady starostlivosti a obnovy trávnato-bylinných spoločenstiev
Najskôr musíme zhodnotiť existujúci porast, ak vyhovuje potrebám, stačí iba upraviť režim kosenia. Najlepšie pre prírodu je, ak je na mieste mnohodruhový trávnik s prímesou kvitnúcich druhov, ktorý tu rastie bez výsevu. V týchto porastoch vieme pomocou kosenia mozaikovým spôsobom, vo vhodných časoch, zabezpečiť často veľmi dobré podmienky pre mnohé opeľovače. Ak je trávnik na suchom a svahovitom mieste, nemusí byť úplne zapojený.
Ak sa rozhodneme, že porast obnovíme výsevom, postupujeme nasledovne:
Príprava pôdy + odburiňovanie
Ak nechceme použiť herbicídy, je nutné opatrne vyberať plochu, ktorú chceme osiať – nemala by byť prerastená konkurenčne silnými druhmi rastlín – pýrom, prípadne agresívnymi jednoročnými burinami.
Ideálne je strhnúť vrchné 2 – 3 cm pôdy pôdnou frézou, čím odstránime aj určitú časť semennej banky. Pôdu následne spracujeme rotavátorom (porýľujeme) a dôkladne ju zbavíme zvyškov korienkov. Pred osiatím ju pohrabeme a zarovnáme povrch. Pôdu nehnojíme!
Vyberieme vhodné osivo s ohľadom na stanovište – zmes kvitnúcich trvaliek, letničiek a tráv, zmiešame so suchým pieskom, aby sme zabezpečili optimálny výsev podľa odporučenia dodávateľa semien. Semienka s pieskom priebežne miešame, ťažšie semienka klesajú nižšie a našim cieľom je mať výsev pravidelný. Semienka rovnomerne rozhodíme po ploche, jemne zahrabeme do pôdy a povrch pôdy utlačíme valcom, prípadne doskami, aby semienka nevyplavil prvý dážď.
Ak sme vysievali zmes, ktorá neobsahuje väčšie množstvo letničiek, prvý rok po výseve rastú najmä korienky lúčnych rastlín a nad zemou prevažne burinné druhy. Tie kosíme pravidelnými odburiňovacími kosbami pri výške porastu cca 20 cm, aby sa nezadusili klíčiace rastlinky. Tieto zmesi je možné siať na jar aj na jeseň.
Porast kosíme kosou, lištovou kosačkou, alebo ostrou bubnovou kosačkou. Zabraňujeme vykvitnúť a vysemeniť sa jednoročným burinám. Kosíme trochu vyššie, aby sme nepoškodili rastúce lúčne trvalky. Zaburinenie v prvom roku nemusí nutne znamenať neúspech. Pod jednoročnými burinami lepšie klíčia a udržujú si vlahu cieľové rastliny.
Ak sme siahli po zmesi, ktorá obsahuje väčšie percento kvitnúcich letničiek, mal by byť porast rozkvitnutý už v roku výsevu. Zmesi obsahujúce šľachtené letničky však môžeme siať iba na jar, koncom apríla až začiatkom mája, aby nám klíčiace rastlinky nezničil mráz.
Po výseve je potrebné vytrhať dominantné buriny. Ideálne vždy v čase, keď buriny dosiahnu rovnakej výšky ako požadované lúčne druhy. Dôležité je tiež dbať na to, aby pôda nebola ani príliš mokrá (došlo by k utlačeniu porastu), ani príliš suchá (buriny by sa zle vyťahovali zo zeme). V prípade, že buriny sú vysoké a mocné a klíčiace rastlinky drobné, tak buriny nad povrchom pôdy vystriháme záhradníckymi nožnicami, aby sme s koreňmi nevytiahli cieľové druhy.
Odburinenie je nutné urobiť viackrát za rok, najmä v prvom roku výsevu.
Iné spôsoby obnovy
V prípade, že máme v blízkom okolí vhodnú lúku, uprednostníme, aby sa lúka obnovila sama, tzv. zaúhorením, alebo nastelieme na plochu zelené seno z blízkej kvetnatej druhovo bohatej lokality.
Faktory ovplyvňujúce úspešnosť výsevu:
- miešame semená i počas vysievania, aby veľké a drobné neboli oddelené (odporúčame ich vopred pomiešať so suchým pieskom)
- čas výsevu – semennú zmes s letničkami na jar do konca apríla, trávnato-bylinné zmesi na jeseň i skoro na jar
- vysievané množstvo – záleží od veľkosti a skladby semien, ktoré sú v zmesi – od 1,5 gramu až po 8 gramov na meter štvorcový – podľa odporúčania dodávateľa zmesí
- spôsob výsevu – priamy výsev, alebo dosev.
- Ak je suchá jar, vysiaty porast polievame 6 – 8 týždňov, resp. kým sa nezapojí
Priamy výsev – dôležitá je predpríprava pôdy – kvitnúce byliny majú často drobné semená a klíčia na povrchu pôdy, preto je potrebné pôdu popredu povalcovať a len jemne narušiť, aby semená nezapadli hlboko do pôdy. Ideálne je pripraviť pôdu na jeseň, ak sejeme na jar. Tesne pred siatím pôdu ešte raz spracujeme a dôkladne odburiníme.
Semená tráv sa sejú i 3 cm hlboko do pôdy, pri zmesi, ak nemáme možnosť siať oddelene trávy a byliny, volíme kompromis.
Špeciálny spôsob je siatie s krycou plodinou, napr. jačmeň sa zapraví do pôdy a potom sa na povrch vyseje a zavalcuje ďatelinovo-bylinná zmes. Jačmeň kryje klíčiace rastlinky a pokosí sa na zeleno, trvalky sa ďalej rozrastajú.
Pôda nesmie byť príliš mokrá, ani úplne suchá pri vysievaní.
Po vysiatí povrch zavalcujeme, alebo malé plochy aspoň mierne zatlačíme doskou, alebo hrabľami.
Prísev – ak je časť porastu narušená, tak ju urovnáme a osejeme. Ak však chceme takto dosievať na malé plochy uprostred trávniku, majú tu bylinné druhy iba malú šancu vyklíčiť a dostatočne vyrásť, kým plochu pokryje tráva. Preto prisievame iba do trávnato-bylinných spoločenstiev.
Dosadenie, alebo prenos drnu – tento spôsob použijeme na malých plochách, alebo ak chceme obohatiť existujúci, alebo vysiaty porast o niektoré druhy, prípadne prenesieme drn z blízkej druhovo bohatej plochy.
Ak chceme obohatiť pritienené miesto – použijeme druhy, ktoré kvitnú skoro na jar, kým stromy nie sú olistené – snežienky, krivce, pečeňovník, chochlačky.
Držíme vám v zakladaní a starostlivosti k kvitnúce časti našej krajiny palce!
Brožúra na stiahnutie
- Príručka pre zakladanie a údržbu prírodných verejných priestorov
- Buriny, ktoré odstraňujeme z plôch (PDF)
Prezentácie k semináru Kvitnúce lúky v mestách (4.4.2019)
Interaktívny web určený žiakom základných škôl
Partner
Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) je mimovládna organizácia, ktorá sa počas 20 rokov svojej existencie venuje ochrane prírody, najmä v oblasti Dunajských lužných lesov a na Záhorí. V projektových územiach, v ktorých BROZ pôsobí, dochádza v spolupráci so štátnymi organizáciami ochrany prírody, lesníkmi, vodohospodármi a cezhraničnými partnermi (z Rakúska, Maďarska, Českej republiky) k realizácii národných a nadnárodných projektov. Za účelom ochrany prírody združenie priamo spravuje viac ako 1.000 hektárov pozemkov v oblasti Podunajska, kde realizuje opatrenia na ochranu vzácnych biotopov a druhov. BROZ má skúsenosti s realizáciou mnohých medzinárodných ochranárskych projektov venujúcich sa napríklad revitalizácii riečnych ramien a zavádzaniu pastvy v chránených oblastiach
Strategickí partneri:
• Oddelenie magistrátu MA 42 Viedenské mestské záhrady • Obec Langenzersdorf • Obec Marchegg • Priatelia Biologickej stanice Marchegg • Akciová spoločnost‘ ÖBB Infrastruktur • Oddelenie magistrátu mesta Viedeň pre ochranu prírody – MA 22 • Spolkové ministerstvo pol’nohospodárstva a lesníctva, životného prostredia a vodohospodárstva • Bratislavská vodárenská spoločnost‘, a.s. • Vojenský technický a skúšobný ústav Záhorie |
• Obvodný úrad Vojenského obvodu Záhorie • Štátna ochrana prírody SR CHKO Záhorie • Permakultúra SK • Mesto Stupava • Obec Vinosady • Základná škola Narnia • Materská škola Vinosady • Mestská čast‘ Karlova Ves, Bratislava |