Korytnačky močiarne sú viazané na vodu. Dospelé jedince trávia prevažnú časť života v jej blízkosti. Vo vode sa kŕmia rastlinami a menšími živočíchmi, odpočívajú na vodnej vegetácii a dokonca aj zimujú zahrabané v bahnitom dne. Keď však príde čas na odchov mláďat, treba vyjsť z vody von.
Po párení hľadajú samice vhodné miesto na kladenie vajec. Vajcia predstavujú ľahký úlovok pre predátory, ako napríklad líšky. Musia teda nájsť vhodné miesto na ich zahrabanie, ktoré zároveň poskytne ideálne teplotné podmienky na vývin vajec. Preferované sú vyvýšené kopy piesku alebo sypkej pôdy s orientáciou na juh odkiaľ svieti najviac slnka. Takéto miesta je však ťažké nájsť a niekedy musia samice korytnačky za nimi prejsť niekoľko sto metrov až kilometer.
Dlhé presuny bývajú nebezpečné ako pre dospelé samice, tak aj pre čerstvo vyliahnuté mláďatá. Korytnačkám sme sa teda rozhodli pomôcť prečistením potenciálnych kladísk od hustej, pre korytnačky nepriechodnej, vegetácie. Najprv nastúpili naši terénni pracovníci a ručne pokosili zarastenú časť kladísk a biomasu odstránili. Potom nastúpil dobytok.
Na lokalitách sa využíva extenzívna pastva, to znamená, že dobytok sa presúva z miesta na miesto a nie je obmedzený na malý priestor. Ovce a kozy sa postarajú o prirodzené odstránenie hustej vegetácie, kríkov a výmladkov. Vodné byvoly sa využívajú ako „živá kosačka“ v podmáčaných podmienkach. Miestna krajina sa vďaka nim presvetlí a otvorí, čím sa korytnačkám močiarnym vytvoria lepšie podmienky na úspešné rozmnožovanie.
