Teriológovia* z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa štúdiu hraboša severského panónskeho venujú už viac ako desať rokov. Skúmajú ho v teréne ale aj molekulárnymi metódami v laboratóriu.
Terénny monitoring prináša základné informácie o jeho výskyte. Táto časť výskumu je časovo aj fyzicky náročná kvôli ťažko prístupnému terénu v trstinových porastoch. Špeciálne oblečenie musí byť nepremokavé a tvár je potrebné chrániť pred dotieravým hmyzom sieťkou. Počas projektu Microtus II bude možnosť získať dáta o jeho presnom území pomocou telemetrie, ktorá bude detailne mapovať trasu ich pohybu po krajine. Chytiť hraboša a pripevniť na neho malú vysielačku je práca na viac dní. Úspešný odchyt do živolovnej pasce nie je zaručený ihneď, preto vo výbave každého zoológa musí byť aj dávka trpezlivosti. Z každého odchyteného jedinca je odobratá biologická vzorka, ktorá sa uloží do vhodného média. Z odobratej vzorky je možné izolovať DNA a pomocou molekulárnych metód je následne možné zhodnotiť, v akej kondícii sú jednotlivé populácie. Našich teriológov napríklad zaujíma aj to, do akej miery sú populácie hraboša na oboch stranách Dunaja prepojené a či pre ne rieka netvorí nepreniknuteľnú bariéru.
Tieto vzácne hraboše obývajú už len posledné ostrovčeky chladných a vlhkých ostricových porastov na brehoch mokradí a zazemňujúcich sa mŕtvych ramien. S úbytkom týchto vzácnych biotopov je existencia hraboša severského panónskeho u nás ohrozená. Keď si uvedomíme, aké sú pre nás potrebné mokrade, je na čase pristúpiť k opatreniam na záchranu aspoň niektorých lokalít.
* Veda, ktorá sa zaoberá cicavcami (a teda aj hrabošom) sa nazýva teriológia.
