Tento post píšeme ako reakciu na útoky, ktorým v posledných dňoch priamo, či nepriamo čelíme my a naše ochranárske projekty, na ktorých dlhodobo, systematicky pracujeme.
Rôzni politickí predstavitelia, na čele s kandidátom na ministra životného prostredia skloňujú dookola tú istú vec – ako je BROZ “nacucnutá” na štátny rozpočet, z ktorého má rozbehnuté projekty za 55 miliónov eur, na ochranu sysľa a korytnačky a iné, ktorých relevanciou sa v týchto neodborných kruhoch očividne pohŕda.
Tak vážení páni a teda najmä vy, naši podporovatelia, ktorí nás bránite na sociálnych sieťach aj v offline diskusiách, a ktorým je tento post vlastne smerovaný.
BROZ väčšinu finančných prostriedkov získava spolu so svojimi partnerskými organizáciami v medzinárodnej súťaži projektov na pôde Európskej komisie v Bruseli, čiže nie je „nacucnutá“ na štátny rozpočet. Toľko k vyvráteniu prvého tvrdenia. Ak by sme financie v tejto projektovej schéme nezískali my, príp. iné organizácie zo Slovenska, na Slovensko by sa vôbec nedostali a do našej prírody by sa vôbec neinvestovali, pretože by ich získali organizácie na obnovu prírody v rámci iných členských štátov. Slovensko nemá v tejto schéme žiadny pridelený a garantovaný rozpočet na programové obdobie.
Je pravdou, že ministerstvo životného prostredia tieto projekty dofinancováva pomerne, v závislosti od štatútu inštitúcie. To mimovládne organizácie stavia do nevýhodnej pozície oproti štátnym inštitúciám, kedy si mimovládna organizácia musí zháňať časť finančných prostriedkov sama. Štátna organizácia naopak, dostane kofinancovanie do 100% rozpočtu projektu, čiže čerpať takéto grantové prostriedky je pre štátnu organizáciu výhodnejšie ako pre mimovládku.
Prečo teda štátne organizácie nevstupujú do týchto súťaží o finančné prostriedky na obnovu prírody v rámci siete Natura 2000 priamo ako hlavný partner projektu?
To sa pýtame už dlhodobo aj my, aj priamo ich, ako našich projektových partnerov, ale doposiaľ sme si odpoveď na základe skúsenosti zakaždým len sformulovali sami.
Väčšina ich nie je toho za týchto podmienok schopná a aj naši projektoví partneri majú veľakrát problém načas spĺňať projektové aktivity, prekopávať riečne ramená alebo zavádzať iné praktické opatrenia v teréne, pretože sú oveľa viac administratívne vyťažení a menej flexibilní. A toto je priestor pre mimovládny sektor, ktorý v celom tomto, v mnohých oblastiach ťažkopádnom kolose zvanom štát, supluje štátne inštitúcie, zháňa finančné prostriedky pre slovenskú prírodu a investuje ich výlučne do nej.
Ministerstvo životného prostredia následne výsledky týchto ochranárskych aktivít mimovládok vykazuje ako úspechy a výsledky, ktorými v rámci Slovenska napĺňame napríklad smernicu o vodách alebo smernicu o biotopoch, ku ktorých plneniu sme sa ako krajina zaviazali. A nebyť našej práce, nebolo by veľa toho, čo by sme európskej komisii vykazovali. SR by tak čelila množstvu žalôb a platili by sme obrovské pokuty za to, že sa o prírodu, naše lesy a rieky nestaráme, tak ako sme sa zaviazali. Čiže dá sa povedať, že nielen že mimovládny sektor štátu veľké peniaze zháňa prostredníctvom projektov, ale ešte väčšie množstvo peňazí štátu šetrí a tu sa jednoznačne bavíme o stovkách miliónov eur.
K samotnej sume, za 55 miliónov vôbec nemáme „rozbehnuté“ projekty. K tejto tabuľke kolujúcej po internete sme sa prvý krát vyjadrovali už v roku 2021. Ide o zmes rôznych projektov od roku 2010, pričom nie vždy je BROZ hlavným žiadateľom. Je to celková suma za nás a všetkých projektových partnerov, vrátane zahraničia (Maďarsko, Rakúsko, Česká republika). Aj zo slovenskej časti rozpočtov je veľká časť tejto sumy určená pre projektových partnerov, ktorí sú často štátne, verejné a vedecké inštitúcie.
Je to tabuľka so sumami väčšinou ukončených projektov, ktoré boli riadne implementované a finančne zauditované a bol posúdený aj ich dopad na biotopy a druhy, ku ktorému sme sa v žiadosti zaviazali a po všetkých týchto stránkach boli komisiou prehlásené za úspešne zrealizované. Za niektoré z nich sme dokonca získali aj ocenenie Európskej komisie.
BROZ je na poli ochrany prírody aktívne už 26 rokov a za túto dobu sme toho urobili veľmi veľa. To samozrejme stojí aj peniaze. Práve tie idú aj do regiónov na podporu farmárov, tradičného obhospodarovania krajiny a zamestnanosti ľudí na vidieku.
No a čo sa týka spomínaných projektov – najmä teda projektu ochrany sysľa pasienkového. Je to šesťročný, medzinárodný projekt, v ktorom máme za partnerov nielen relevantné štátne inštitúcie na Slovensku, ako je napríklad Štátna ochrana prírody SR, Prírodovedecká fakulta UK, ZOO Bojnice, ale aj zahraničných partnerov z Českej republiky a Poľska. Takže rozpočet 5,4 milióna eur, ktorým sa nijako netajíme, je uvedený aj na stránke projektu, je rozpočet za ktorý realizujú svoje aktivity všetci projektoví partneri, vrátane štátnych inštitúcií počas celého obdobia trvania projektu 6 rokov. Okrem toho pán Huliak zámerne klame, že sú to peniaze určené na pozorovanie sysľa. Tu by sme sa tiež radi ohradili, ak nás sledujete viete, koľko toho pre sysľa a najmä pre obnovu pastvy v krajine v spolupráci s miestnymi hospodármi robíme. Syseľ pasienkový je druh, ktorého početnosť na Slovensku klesla za posledných 60 rokov o 99 % a vypovedá o alarmujúcom stave v ktorom sa nachádza celá naša poľnohospodárska krajina. A syseľ slúži ako vlajkový druh tohto celého úsilia, čiže keď pomôžeme jemu, pomôžeme aj iným druhom ktoré sú na ňu viazané, ako napríklad množstvu prepotrebných opeľovačov. Keďže syseľ je pasienkový druh, najviac mu pomôžeme, keď budeme do krajiny vracať zvieratá, vypustíme ich z maštalí a necháme ich voľne sa pásť. Pomôžeme tým aj chovateľom a pastierom a poskytneme im plochy na sysľoviskách, kde pásť môžu. Na tejto potrebe návratu pastvy do krajiny by sme sa mohli so samozvanými zástupcami slovenského vidieka zhodnúť, ale to by si museli dať tú námahu, aby sa naozaj pozreli na to, o čom sú naše aktivity a uznali, že sú prínosné. Okrem zavádzania pastvy, ešte sadíme do krajiny ovocné stromy a pôvodné zarastené lúky zbavujeme náletových drevín, čiže vraciame do krajiny mozaiku, ktorá bola pre našu „dedovizeň“ charakteristická. A vo veľkom tým podporujeme lokálnych hospodárov a rozvoj regiónov. Časť financií (približne 2% z celého rozpočtu) je určená aj na monitoring a genetický výskum sysľov. Bez toho by sme sa v konkrétnych ochranárskych opatreniach nevedeli hýbať vpred a netreba to nijako obhajovať, ak majú byť tieto aktivity a celá ochrana prírody postavené na vedeckých poznatkoch, o čom určite nikto súdny nepochybuje.
Ak by bolo treba nejaké ďalšie naše vyjadrenia, radi ich poskytneme, či už v podobe rozhovorov, odpovedí na otázky alebo akokoľvek. Naše projekty sú administratívne, finančne a obsahovo v poriadku, podliehame mnohým kontrolám a auditom a ak by sme ich v poriadku nemali, nemohli by sme ďalej o tieto prostriedky súťažiť a získané financie investovať do slovenskej prírody.
Ďakujeme za pozornosť a ďakujeme všetkým, ktorí vstupujú do facebookových a iných diskusií, aby sa zastali nás alebo iných čestných mimovládnych organizácií, ktoré sa snažia robiť Slovensko lepším miestom pre život.