Pamätáte si ešte našu petíciu Za živú krajinu? Všetci, ktorí ste ju podpísali ste v nej spolu s nami apelovali na Ministerstvo pôdohospodárstva, aby sa do Spoločnej poľnohospodárskej politiky dostali opatrenia, ktoré prispejú k ozeleneniu našej poľnohospodárskej krajiny a zlepšia podmienky pre biodiverzitu na našich poliach a pasienkoch. Jednoduchšie povedané, aby v našej poľnohospodárskej krajine bolo viac stromoradí, kvitnúcich pásov a aby sa znova v krajine viac pásli zvieratá.
Od odovzdania petície v apríli 2021 sa už všeličo podarilo. Zhruba v tom čase sa totiž kreovala na Ministerstve pôdohospodárstva pracovná skupina, v ktorej bol aj jeden z našich zástupcov za mimovládne organizácie. Zorganizovalo sa veľa rokovaní na ktorých participovali aj zástupcovia Štátnej ochrany prírody, Ministerstva životného prostredia a farmári, ktorým treba za ich prácu a nasadenie poďakovať.
Pre tých, čo nepotrebujú detaily k jednotlivým bodom petície, treba povedať ešte zásadnú vec. Nasledujúce schémy nie sú pre farmárov povinné, sú na ne viazané poľnohospodárske dotácie, ktoré však budú motivačnejšie nastavené tak, aby sa hospodárom chcelo a oplatilo viac myslieť na prírodu. S tým sa žiaľ momentálne nedá nič robiť a teda dúfajme, že to značné percento z nich motivovať bude.
No a dostávame sa teda k jednotlivým bodom, ktoré sme žiadali v petícii a výsledku, ktorý sa zatiaľ podarilo presadiť:
Bod 1 – žiadali sme 10 % priestoru pre biodiverzitu. Ekoschémy a priame platby budú dávať podmienky tým, čo sa do nich budú chcieť zapojiť, aby mimo chránených území pre biodiverzitu vyčlenili minimálne 5% plôch a v chránených územiach 7%. Pritom pôjde o úhory, medze a ozajstné neproduktívne prvky. Je to posun oproti súčasnosti, kedy síce bola povinnosť vyčleniť 5% neproduktívnych prvkov, ale do toho sa zaratávali aj plochy osiate dusík viažúcimi plodinami (napríklad šošovicou) a v krajine tak nebolo vidieť výsledok, lebo mnohí túto povinnosť obišli práve cez dusík viažúce plodiny. Podaril sa presadiť teda, čo sa plôch pre biodiverzitu týka, významný posun oproti doterajšiemu stavu. Tento výsledok pomôže vytvoriť priestor pre ubúdajúce bežné druhy vtáctva, pre opeľovače, pre drobnú miznúcu zver, ale napríklad aj pre pôdne organizmy.
Bod 2 – žiadali sme viacročné krmoviny a trávy na ornej pôde na úrovni 10 % a častejšie striedanie plodín. V rámci variantu ekoschémy v chránených územiach je možná alternatíva, že farmári vyčlenia 4 % ornej pôdy na zatrávnenie a zároveň pastvu. V kombinácii so 4 % neproduktívnych prvkov v kondicionalitách sme tak v chránených územiach na úrovni 8 %, t.j. blízko nášho pôvodného cieľu aspoň v CHÚ (chránených územiach). Mimo CHÚ presadenie takéhoto opatrenia bolo brzdené jeho finančnou náročnosťou. Vzhľadom k tomu, že máme najnižšiu mieru národného kofinancovania druhého piliera poľnohospodárskej politiky (a teda dotácií pre farmárov) spomedzi okolitých štátov, preto nebol priestor výraznejšie zatrávnenie ornej pôdy presadiť aj mimo CHÚ. To, že aspoň v CHÚ je takáto možnosť zatrávnenia je však veľmi pozitívna správa pre mnohé chránené územia, kde v minulosti došlo k rozoraniu trávnych porastov a pasienkov. Toto je veľmi dôležité pre vzácne druhy ako je krakľa belasá, dudok chochlatý, sokol kobcovitý, ale aj pre mnohé druhy hmyzu a opeľovačov.
Bod 3 – Motivovať farmárov k zmenšovaniu výmery pôdnych blokov (s rozlohou maximálne 20 ha) a ich rozčleňovanie zatrávnenými poľnými cestami, alejami, biopásmi a tým vytvoriť krajinu odolnejšiu voči klimatickým zmenám a priateľskejšiu k prírode a biodiverzite.
Voči našej požiadavke členiť lány polí na všetkých územiach na 20 ha sa zdvihol medzi farmármi dosť veľký odpor. Po dlhých jednaniach s farmármi a MP SR sa dohodol kompromis, že v CHÚ sa bude členiť na 20 ha (teda čo sme požadovali) a mimo CHÚ na 50 ha. Zároveň lány budú rozčlenené biopásmi so šírkou minimálne 12 m, ktoré sa budú kosiť najskôr až koncom júna, aby umožnili vyhniezdenie vtáctva. Oba limity sú veľmi dôležité a budú veľmi prínosné. V mnohých územiach je bežné, že lány dosahujú rozlohu 100-200 ha. Ich zmenšenie a rozdelenie neproduktívnym prvkom vytvorí priestor pre bežné druhy vtáctva, pre rôzne druhy hmyzu a opeľovačov a v konečnom dôsledku tak zvýši u niektorých plodín aj úrodu na okolitých poliach (napríklad u slnečnice) ako dokladajú výsledky štúdií podobných prípadov v iných krajinách (napr. Španielsko). Toto opatrenie je pre farmárov najnáročnejšie, možno tu budú ešte nejaké úpravy, ktoré by pomohli, aby do neho farmári viac vstúpili. Snažíme sa presadiť, aby opatrenie bolo viac motivujúce.
Bod 4 – Podporiť farmárov hospodáriacich ohľaduplne ku chráneným častiam prírody tak, aby takýto spôsob hospodárenia pre nich predstavoval predvídateľný a dostatočný zdroj príjmu, ktorý dokáže konkurovať príjmu získanému z pestovania energetických plodín.
Výsledok ešte nevieme, lebo platby ešte definitívne neboli vyrátané. MP SR určite chápe tento problém (čo je pozitívne), vo viacerých oblastiach sa podarilo navýšiť platby, stále však nevieme povedať, či budú dostatočne motivačné pre farmárov aby vstúpili. Každopádne agroenvironmentálne schémy boli zohľadňujúc túto požiadavku petície navrhované (v prílohe), viaceré enviroschémy (AEKO), ktoré sme navrhli boli podľa našich pripomienok prepracované (syseľ, drop, ochrana poloprírodných a prírodných biotopov tráv), v poslednej fáze však vypadli enviroschémy na zatrávnenie, resp. ochranu mokradí a lokalít ľabtušky poľnej, ktoré sa snažíme ešte presadiť, aby sa vrátili.
Bod 5 – podporiť extenzívnu (málo intenzívnu) pastvu. V tomto nová poľnohospodárska politika je asi najprogresívnejšia. S pastvou ráta v troch opatreniach. Už vo vyššie spomenutom bode 2, kedy sa obnovia rozorané pasienky. Ďalej v podmienkach ekoschémy pre TTP, kde je jedna z alternatív pre vstup pastva na minimálne 10 % TTP s ktorými farmár vstúpi do ekoschém. A okrem toho je aj úplne nová ekoschéma – dobré životné podmienky zvierat a pastevný chov.
Pôvodne táto ekoschéma bola na zvýšenie ustajňovacej plochy, zmenila sa na podporu pastvy (to je skrátka super!).
Bod 6 – Žiadali sme prenajímanie pôdy od SPF len farmárom hospodáriacim šetrne. To nevieme ako dopadne, lebo to nesúvisí s SPP. Zatiaľ v tom nie je posun, hoci rokovania boli.
Bod 7 – súčasťou viacerých opatrení v ekoschémach či enviroschémach je obmedzenie alebo úplne vylúčenie používania pesticídov. To je samozrejme výborné pre opeľovače a život na poliach celkovo.
Bod 8 – Žiadali sme lepšiu podporu lesníkov hospodáriacich prírode blízkym spôsobom. V tomto sa žiaľ nepodarilo presadiť výrazne zlepšenie podmienok. Síce stúpla ambícia v niektorých opatreniach a pribudlo nové opatrenie na ochranu hlucháňa, no balík podpory lesníkov sa výrazne nezvýšil. Vo výsledku to znamená, že opatrenia sa budú realizovať len na malej ploche lesa. Tiež sa v tomto snažíme ešte hľadať riešenia.
Tak už len na zhrnutie: Takéto opatrenia, ktoré sa do novej poľnohospodárskej politiky podarilo presadiť považujeme určite za dobré. Je to posun vpred vo viacerých oblastiach. Nemôžme sa s nimi uspokojiť úplne, pretože ako vidíte, vo viacerých bodoch, sme mali ambicióznejšie požiadavky, ale rozhodne teda do budúcna je čo zlepšovať. Avšak posun vpred oproti minulosti tam rozhodne je. Ďakujeme preto aj všetkým vám, ktorí ste petíciu Za živú krajinu podpísali, za to, že sa o tieto témy zaujímate. Zaujímajte sa prosím aj naďalej, pretože poľnohospodárska pôda zaberá až 51% rozlohy Slovenska a je preto veľmi dôležité pre ochranu a zachovanie biodiverzity. Ak ste poľnohospodár a dočítali ste sa až sem, želáme vám hladké zapojenie sa do takto nastavených ekoschém ?.