V rámci projektu LIFE Endemic Panalp úspešne pokračujeme v obnove kvitnúcich lúk a tradičnej pastvy. Najnovšie sa vďaka projektu po dlhých desaťročiach hospodárske zvieratá opätovne pasú v sedle pod Chmeľovou, ktorá je druhým najvyšším vrchom Bielych Karpát. Zaujímavosťou je, že cez sedlo prechádza veľmi frekventovaná turistická trasa aj náučný chodník Okolo Vršatca. Aby sme zachovali voľný pohyb návštevníkov, a súčasne zabránili utekaniu zvierat, na križovaniach oplôtka s turistickými trasami sme umiestnili špeciálne oceľové schodíky. Pri tých sme zároveň osadili tabule informujúce o význame pastvy a o tom, ako sa treba správať na pasienku. Podobné spôsoby zladenia hospodárenia s turizmom poznáme z Álp a veríme, že sa udomácnia aj u nás.
Tradičnú pastvu sme pod Chmeľovou obnovili v spolupráci s miestnym mladým farmárom, ktorý vďaka tomu získal prístup k dlhodobo neobhospodarovanej poľnohospodárskej pôde. Ide o päť hektárov doposiaľ zarastajúcich lúk, na ktorých od septembra pasie menšie stádo oviec, ktoré sa bude postupne rozširovať. S rovnakým farmárom už spolupracujeme v území európskeho významu Hrehorkové v neďalekých Mikušovciach a tešíme sa, že naše projekty tak pomáhajú nielen prírode, ale aj miestnym obyvateľom.
Lúky v sedle za Vršatskými bradlami boli v minulosti omnoho rozsiahlejšie ako v súčasnosti. Doplatili na nezáujem o obhospodarovanie takýchto ťažko dostupných pozemkov. Obnova pastvy v sedle Chmeľovej prospeje napríklad populácii jasoňa chochlačkového. Ten pre svoj život vyžaduje aj otvorené lesné lemy. Jeho húsenice sa totiž živia chochlačkami rastúcimi v priľahlých lesoch, no počas teplých jarných dní sa slnia na priľahlých lúkach. A voľný priestor pre prelietanie do chochlačkových lesov napokon potrebujú aj dospelé samice. Z tohto dôvodu budeme v najbližších rokoch zachovalé zvyšky lúk postupne citlivo rozširovať a otvárať smerom k lesným porastom. Okrem množstva jasoňov chochlačkových možno v sedle v letných mesiacoch natrafiť aj na vzácnejšie jasone červenooké, ktoré sem občas zalietavajú z blízkych brál za nektárom kvitnúcich bylín. Práve tie ale na lokalite veľmi trpia zanedbaním hospodárenia, pretože ich vytláčajú expanzívne trávy, žihľava a náletové dreviny. A na ich potlačenie sú najlepším receptom pasúce sa zvieratá.
Sedlo Chmeľovej nie je v rámci územia európskeho významu Vršatské bradlá prvou lokalitou, kde sa nám vďaka prostriedkom zo schémy LIFE podarilo vrátiť. Pastvu tu už niekoľko rokov úspešne realizujeme v spolupráci s miestnymi urbárnikmi, a to na zhruba šiestich hektárov juhovýchodných svahov priamo pod bradlami. V rámci prebiehajúceho projektu „PANALP“ tu tiež rozširujeme lúky v časti Lysá, ktoré sú jednou z mála lokalít na svete, kde rastie endemický popolavec dlholistý moravský. Po odkvitnutí tejto vzácnej rastliny ich spása stádo kráv z poľnohospodárskeho družstva v neďalekom Pruskom.