Najkritickejším obdobím v živote korytnačky močiarnej je, keď sa nachádza ešte len vo vajíčku.
Vajcia sú obľúbenou potravou mnohých predátorov. Na rozdiel od vtákov, ktoré vajcia chránia, korytnačky vajcia zahrabávajú a nechávajú ich takpovediac napospas osudu. Navyše mladé korytnačky zotrvávajú aj po vyliahnutí zahrabané v pôde, aby v nej prečkali zimu. Na svetlo sveta sa tak dostávajú až na jar, takmer rok po tom čo ich matka zahrabala ako vajcia. Jedná sa teda o veľmi dlhé obdobie, kedy môžu byť znášky vyžraté, vykopané alebo inak zničené.
Aby sme dopomohli korytnačkám močiarnym k rýchlejšiemu zväčšeniu populácie, začali sme chrániť aj samotné znášky. Prvým krokom je znášku vôbec nájsť, pretože samica ju vie dobre ukryť. Na to využívame dva spôsoby. Buď samicu z diaľky sledujeme alebo nasadíme psy. Ale nie len tak hocijaké psy, ale špeciálne trénované na vyhľadanie pachu korytnačích vajec.
Trénované psy nám pomohli lokalizovať množstvo čerstvých znášok, ktoré sme pomohli ochrániť. Druhým krokom je teda použitie mechanickej zábrany pred predátormi. Využívame na to špeciálne navrhnutú oceľovú mriežku, ktorá zabráni vyhrabaniu znášky, ale zároveň veľkosť ôk umožňuje mladým korytnačkám opustiť hniezdo.
Samozrejme len samotná ochrana znášok nestačí. Aby mali čerstvo vylezené mladé korytnačky šancu dospieť, potrebujú na to bezpečný priestor. Preto nepoľavujeme ani v ochrane biotopu ako celku a pokračujeme v pravidelnom managemente lokalít.
