Príbeh Dolného Rusovského ostrova
Ak by ste chceli nájsť najzachovalejší pôvodný lužný les v okolí Dunaja, netreba chodiť príliš ďaleko od Bratislavy. Nachádza sa na Dolnom Rusovskom ostrove, a viaže sa k nemu zaujímavý príbeh. Ostrov vznikol činnosťou Dunaja v 18. storočí, už vtedy bol ostrov na mapách zakreslený so súvislým porastom lužného lesa. Veľkým súkromným vlastníkom v tomto území bol v minulosti gróf Elemér Lónyay, neskôr vlastníctvo prevzal štát. V 70-tych rokoch 20. storočia bol naplánovaný jeho zánik – mal sa stať súčasťou Hrušovskej zdrže, čo by znamenalo výrub lužného lesa a trvalé zaplavenie. Napokon – najmä vďaka úsiliu ochrancov prírody a ochrane blízkeho vodného zdroja bol projekt vodného diela Gabčíkovo upravený a väčšia časť ostrova ostala zachovaná. A aj vďaka prebiehajúcej výstavbe vodného diela ostávali lesy na ostrove ušetrené od lesného hospodárenia. To sa však po jeho sprevádzkovaní zmenilo. – Lesní hospodári , tvrdiac, že lesy na ostrove sú prestarnuté tu už mali naplánované veľkoplošné holoruby na celkovej ploche desiatok hektárov a ochranármi plánovaná prírodná rezervácia bola ešte v nedohľadne. No aj vtedy sa na ostrov usmialo šťastie. V roku 2002 boli stroje a pilčíci už pripravení, ale Dunaj sa presne vtedy rozlial a na zaplavený ostrov sa nemohla dostať ťažká technika ani ľudia. Koncom toho istého roka napokon bola na ostrove vyhlásená Prírodná rezervácia Dunajské ostrovy s najvyšším stupňom ochrany.
Desať rokov po vyhlásení rezervácie sa podarilo spoluprácou ochranárov z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ), Vodohospodárskej výstavby, š. p. a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ako aj vďaka finančnej podpore Európskej komisie a Ministerstva životného prostredia SR pripraviť projekt LIFE Ochrana vtáctva Podunajska (LIFE07 NAT/SK/000707), v rámci ktorého budú obnovené podmienky na Dolnom Rusovskom ostrove. Konkrétne opatrenia zabezpečia sprietočnenie a prepojenie izolovaných úsekov Rusovského ramena a budú prvým krokom k celkovému sprietočneniu tohoto krásneho úseku dunajského ramena.
Zlepšenie vodného režimu v ramen bude mať priaznivý vplyv nie len priamo na vodné organizmy, ale vďaka plánovaným opatreniam by sa postupne mohli na ostrov vrátiť haje tmavé (Milvus milvus) alebo bociany čierne (Ciconia nigra). Ide o plaché druhy vtákov, ktoré boli v minulosti pre dunajské luhy typické. Posledné roky, však v dunajských luhoch od Bratislavy po Komárno nehniezdi už ani jeden pár haje tmavej a podobná situácia je aj s bocianom čiernym. Pre porovnanie, pred dvomi-tromi desaťročiami tu hniezdilo až okolo 25 párov hají, z toho mnohé práve na dunajských ostrovoch v blízkosti Bratislavy.
