Keď sa povie „endemická rastlina“, väčšine ľudí napadnú druhy ako lykovec muránsky, rumenica turnianska či poniklec slovenský. Málokto však pozná popolavec dlholistý moravský (Tephroseris longifolia subsp. moravica). Ide pritom o nesmierne vzácnu astrovitú rastlinu, ktorá na prelome mája a júna rozkvitá iba na zopár neveľkých lúkach v Bielych a Bílých Karpatoch, Strážovských vrchoch, Vtáčniku a Tríbeči. A na všetkých známych lokalitách pritom prežíva len v desiatkach, v lepšom prípade stovkách jedincov. Práve pre svoju jedinečnosť a zraniteľnosť sme si popolavec vybrali za jeden z cieľových druhov projektu
LIFE Endemic PANALP.
Najväčšou hrozbou pre tento druh je dnes opúšťanie krajiny. Lúky bez hospodárenia zarastajú náletovými drevinami a z našej prírody navyše miznú dôležité prechodné biotopy medzi lúkami a lesmi, napr. lesostepi či pasienkové lesy, ktoré sú kľúčové pre mnohé vzácne druhy. Okrem popolavca na ich zánik dopláca napríklad aj motýľ jasoň chochlačkový, ďalší cieľový druh nášho projektu. Oba tieto druhy môžeme spoločne nájsť v území európskeho významu Vršatské bradlá na lokalite Lysá, kde sme záchrane endemického popolavca venovali doposiaľ najviac úsilia.
Neveľká lúka na severozápadnom úpätí Chmeľovej, druhého najvyššieho vrchu Bielych Karpát, je domovom jednej z najväčších populácii popolavca dlholistého moravského na svete.
Spolu s popolavcom na Lysej možno nájsť aj jasoňa chochlačkového, ktorý osídľuje podobné polootvorené stanovištia.
V uplynulých rokoch sme tu vyčistili zarastajúce okraje lúky, a to až po hranicu
susedného lesného pozemku. Bez tohto zásahu by strmá lúka postupne zmizla v tieni lesa, a to aj napriek občasnému koseniu a prepásaniu. Vďaka cielenej obnove sme tu plochu vhodnú pre život popolavcov zdvojnásobili. Tunajšiu populáciu ale dlhodobo ohrozuje aj spásanie poľovnou zverou. Štátni ochranári zo Správy CHKO Biele Karpaty Karpaty o preto začali kvitnúce jedince chrániť individuálnymi oplôtkami, ktoré umožňujú bezpečné zakvitnutie a vysemenenie. A okrem toho sme v rámci našich projektových aktivít v rokoch 2021 až 2023 ručne vysiali stovky semien nazbieraných v predošlých sezónach.
Na výsledný dopad všetkých týchto aktivít si ešte pár rokov počkáme, ale prvé úspechy vidno už teraz. Na vyčistených plochách sa totiž začali objavovať sterilné (nekvitnúce) rastliny a počet kvitnúcich jedincov začal po desaťročiach poklesu opäť stúpať. Pre ilustráciu, kým v roku 2006 tu botanici napočítali 700 jedincov, pred začiatkom projektu to boli rádovo už len desiatky. No v roku 2022 sme pri monitoringu zaznamenali 148 a v roku 2023 už takmer 170 popolavcov! Zdá sa teda, že na Vršatecku má aj vďaka aktivitám nášho projektu táto endemická rastlina najťažšie obdobie už za sebou.
Ak sa chcete o záchrane popolavca na Vršatci dozvedieť viac, v májovom vydaní Magazín Doma v záhrade je jej venovaný celý článok.