Bratislavské regionálne ochranárske združenie aktuálne čelí mediálnemu tlaku a tlaku zo strany verejnosti ohľadne manažmentov realizovaných na území Devínskej Kobyly. K vzniknutej situácii by sme sa preto radi vyjadrili a vysvetlili, čo realizáciou takýchto manažmentov riešime a ako máme tieto zásahy právne a administratívne podložené.

Zároveň sme veľmi radi, že sa ľudia o toto územie zaujímajú, že im na ňom záleží a že vzniknutá situácia, ktorej čelíme vznikla práve z dôvodu, že verejnosť si uvedomuje prírodnú hodnotu tohto územia a že miestnym obyvateľom záleží na jeho ochrane.

Ako všetci vieme, územie Devínskej Kobyly je veľmi vzácne, práve z dôvodu výskytu vzácnej xerotermnej (sucho a teplomilnej) fauny a flóry, ktorá sa na tomto území mohla vyvinúť aj vďaka tomu, ako bola táto oblasť v minulosti obhospodarovaná. Takéto druhovo bohaté ekosystémy sa vyvíjajú stovky rokov. Aj preto ich je potrebné na Devínskej Kobyle zachovávať a obnovovať.

Južné svahy Devínskej Kobyly boli historicky vypásané stádami zvierat, najmä kozami. Prirodzeným biotopom tohto územia sú stepi a lesostepi, ktoré majú, pri zániku pastvy a ľudských zásahov, tendenciu zarastať náletovými drevinami. Okrem zarastania sú problémom aj umelé výsadby, často nepôvodných drevín – ako napríklad borovice čiernej a jaseňa mannového, ktoré tu boli realizované najmä počas socializmu. Treba podotknúť, že borovice čierne sú nepôvodné na celom území Slovenska.

Z dôvodu nedostatočnej starostlivosti o túto lokalitu v posledných desaťročiach, je prítomnosť súvislejších porastov borovíc v tomto území čoraz väčšia a vytláča z územia pôvodné druhy. Prítomnosť takýchto porastov spôsobuje nežiaduce tienenie a najmä opad ihličia, ktorý má veľmi nepriaznivý vplyv na vzácne spoločenstvá fauny a flóry tohto miesta. V zapojených porastoch borovíc sa z takýchto vzácnych spoločenstiev preto nevyskytuje takmer nič, a na viacerých častiach územia môžeme pozorovať, že pod borovicami čiernymi nerastie prakticky vôbec nič.

BROZ je na území Devínskej Kobyly aktívne už viac ako 8 rokov. Na Devínsku Kobylu sme prinavrátili spôsoby starostlivosti, ktoré sa aj historicky osvedčili ako vyhovujúce -pasieme tu , snažíme sa o zachovanie prirodzených stepných a lesostepných biotopov a okrem pastvy realizujeme aj mechanický výrub náletových drevín, za účelom zachovania a obnovy týchto biotopov. Na tento, aj ostatné manažmenty v území máme platné určenie od Ministerstva životného prostredia, v rámci ktorého sú explicitne definované činnosti a manažmentové opatrenia potrebné na zachovanie prírodnej hodnoty územia Devínskej Kobyly.

Nedávne manažmentové opatrenia – odstraňovanie náletových borovíc a následné spaľovanie biomasy, boli súčasťou dlhodobej systematickej starostlivosti o územie zo strany BROZ. Borovice odstraňujeme z dôvodu, aby sme na týchto plochách vytvorili priestor pre vzácne druhy rastlín, ktoré sú typické pre Devínsku Kobylu. Napríklad hlaváčiky, poniklece a kosatce nízke. Na vyčistenej ploche už začínajú vyrastať prvé z nich a po vyčistení by sa mali ďalej rozšíriť (priložené fotografie rastlín sú z vyčistenej plochy). Našli sme tam aj veľmi vzácny druh ihlicu nízku – aj tento druh potrebuje nízku trávu, bez zatienenia. Devínska Kobyla je pravdepodobne jediné miesto na Slovensku kde rastie. Predpokladáme, že vďaka vyčisteniu plochy by sa táto vzácna rastlina mala ďalej rozšíriť a odstránenie borovíc by jej malo výrazne pomôcť. Obnažené plochy zeme, ktoré odstránením nepôvodných borovíc vznikli sú tiež veľmi cenné pre samotárske včely a osy (na Slovensku je ich niekoľko sto druhov a obnažené plochy dokážu vo vhodnom prostredí obsadiť už v prvých rokoch). Takéto plochy potrebujú napríklad aj májky fialové – jeden zo symbolov jari na Devínskej Kobyle.

Pred spaľovaním biomasy sme kontaktovali riaditeľstvo hasičského zboru a túto aktivitu sme nahlásili aj na príslušnú linku, informovali sme aj políciu. Musíme zdôrazniť, že nešlo o vypaľovanie trávnatých porastov, ale o spaľovanie haluziny z vyrúbaných borovíc. Samotná akcia (1.3.2020) bola navyše naplánovaná na deň, kedy bol v podvečer hlásený silný dážď. Na vhodné, daždivé počasie sme čakali niekoľko týždňov, pretože sme sa chceli aj takto poistiť proti požiaru. Pred spaľovaním sme okolo spaľovaných kôp vyhrabali všetku biomasu v okruhu približne 10 m. Oheň bol kontrolovaný po celý čas viacerými ľuďmi, ktorí mali k dispozícii náradie, hasiace prístroje a vodné vaky. Pri spaľovaní sme boli prítomní po celý čas a na záver sme všetky pahreby poliali dostatočným množstvom vody, rozhrabali a skontrolovali tak, aby v nich neostali žiadne žeravé uhlíky. Až po dôkladnej kontrole sme z lokality odišli, to už však intenzívne pršalo.

Na osobnom stretnutí so starostom mestskej časti Devínska Nová Ves a so zástupcom hasičského zboru pre mestskú časť sme ako hlavný problém identifikovali nedostatočnú komunikáciu voči verejnosti a mestským častiam pred samotnou akciou. Zhodli sme sa na tom, že samotné manažmenty na zachovanie prírodnej hodnoty je nutné vykonávať a mestská časť nám na tieto aktivity vyjadrila podporu. Avšak do budúcna je určite kľúčová včasná informovanosť verejnosti pred samotnou akciou, ktorú, v prípade spaľovania, budeme riešiť v súčinnosti s mestskou časťou a aj s hasičským zborom. Ako alternatívu sme spolu so starostom riešili aj potenciálnu možnosť ručného odnášania odstránenej biomasy za pomoci dobrovoľníkov, kedy by sme obyvateľov Devínskej Novej Vsi a Devína priamo oslovili na podanie pomocnej ruky a mohli by sa tak priamo zapojiť do ochrany tohto vzácneho územia. Pre účastníkov takejto akcie radi zorganizujeme aj exkurziu spojenú s odborným výkladom o prírodných hodnotách Devínskej Kobyly a špecifikách vzácnych lesostepných biotopov.