Každý rok si 2. februára pripomíname Svetový deň mokradí, biotopov, ktoré sú domovom vzácnych
druhov rastlín a živočíchov – mnohé z nich sú dnes už kriticky ohrozené. V roku 2014 je nosnou
témou aj vzťah mokradí a poľnohospodárstva a podpora partnerstva medzi ochranármi a hospodármi
na ich ochrane a využívaní.
Mokrade sú jedným z najprodukčnejších ekosystémov a naši predkovia ich využívali ako výnosné
kosné lúky a pasienky pre hospodárske zvieratá, ale aj na ťažbu dreva, trstiny, či prútia,
na poľovačky a rybolov. Až moderné poľnohospodárstvo je zodpovedné za ich odvodnenie,
vysušenie a premenu na ornú pôdu, v ostatných poklesla výška vodnej hladiny v dôsledku
vodohospodárskych zásahov. V súčasnosti tento negatívny trend pokračuje, pričom sú už známe
a overené poľnohospodárske systémy, ktoré existenciu mokradí podporujú a ich prírodné bohatstvo
rozumne využívajú.
Tomáš Kušík, predseda Bratislavského regionálneho ochranárske združenia (BROZ), ktoré sa
ochrane mokradí dlhodobo venuje, zdôrazňuje: „Dôležitá je najmä podpora spolupráce medzi
organizáciami zameriavajúcimi sa na priamu ochranu mokradí s rôznymi sektormi
poľnohospodárstva a vodného hospodárstva“. BROZ uskutočnilo už viacero projektov na Podunajsku
a Záhorí, kde v spolupráci s vodohospodármi a poľnohospodármi obnovili lužné lesy, vodné toky,
riečne ramená, vlhké lúky a trstinové porasty.
„V minulom roku sa nám podarilo obnoviť vlhké kosné lúky v území európskeho významu Čiližské
močiare na ploche 16 hektárov vysievaním pôvodných druhov tráv a bylín, v súčasnosti udržiavame
lúky o rozlohe väčšej ako 100 hektárov či už kosením alebo spásaním hospodárskych zvierat ako
napr. na Veľkolélskom ostrove pri Komárne. Obhospodarovanie vlhkých lúk prispieva k vytváraniu
potravných a hniezdnych možností pre vtáky, vyhovuje tiež obojživelníkom, žije tu aj najvzácnejší
cicavec Podunajska, hraboš severský panónsky“ dodal Tomáš Kušík.
Tradičným spôsobom obhospodarovania krajiny Podunajska je aj kosenie trstinových porastov.
V zime, keď rozmočená pôda zamrzla, sa trstina ručne kosila a následne používala ako konštrukčný
materiál na strechy a ploty. Dnes už spracovanie trstiny na Slovensku takmer neexistuje a trstina sa
nevyužitá hromadí v mokradiach po desaťročia, čo v konečnom dôsledku spôsobuje ich pomalý
zánik. Ochranári kosia trstinu už tretí rok na viacerých lokalitách v okolí Dunaja na celkovej ploche
150 hektárov aj v rámci projektu LIFE Ochrana hraboša severského panónskeho (LIFE08
NAT/SK/000239).
Obnova riečnych ramien a vodných tokov je dôležitá nielen pre ochranu vtáctva, ale tieto mokrade sú
aj významných producentom rýb. Jednou z aktivít BROZ je privedenie vody do bočných dunajských
ramien, odrezaných od hlavného toku vodohospodárskymi úpravami. Sprietočnené bolo
Medveďovské rameno, práce pokračujú na Veľkolélskom ramene a Čiližskom potoku, v rámci
projektu LIFE Ochrana a obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy (LIFE10
NAT/SK/080) je naplánovaná aj obnova Devínskeho a Karloveského ramena v Bratislave.
Cieľom ochranárov počas Svetového dňa mokradí je upozorniť verejnosť, že mokrade nie sú
prekážkou pre hospodárenie v krajine, ale ich múdre využívanie môže prispieť rovnako k ich ochrane
ako aj úžitku pre človeka.