Názov projektu: Ochrana vybraných druhov hmyzu Natura 2000 v cezhraničnom regióne (CZ-SK) Západných Karpát
Projektová schéma: LIFE+, Príroda a Biodiverzita
Projektový akronym: Zo života hmyzu
Kód projektu: LIFE16 NAT/CZ/000731
Trvanie: 01/07/2017 – 31/12/2022
Rozpočet:  4 222 005 € (60 % z príspevku Európskej komisie)

Program LIFE
NATURA 2000

Zameranie projektu:

Zlepšenie stavu populácií vybraných ohrozených druhov hmyzu pomocou obnovy ich prirodzených stanovísk v cezhraničných oblastiach Západných Karpát (Beskydy a Biele Karpaty na českej a slovenskej strane) a prepojenie metapopulácií jednotlivých druhov v cieľových lokalitách.

Hlavné aktivity:

• Revízia a priebežný monitoring cieľových druhov hymzu v cieľovej oblasti
• Vyjednávanie s vlastníkmi pozemkov kľúčových lokalít a zainteresovanými subjektami
• Opatrenia k obnove stanovísk na rozlohe 510 ha projektových lokalít (280 ha v ČR a 230 ha na Slovensku):
  • Výrezy náletových drevín
  • Pastva a kosenie
  • Výsadba živných rastlín
  • Premena intenzívneho hospodárenia a extenzívne
• Informačná kampaň – prezentácia projektu odbornej aj neodbornej verejnosti, organizovanie osvetových podujatí, festivalov, detských táborov a exkurzií, či tvorba výukových programov do školy
• Vyhodnotenie dopadu projektu na socio-ekonomické aspekty a ekosystémové služby v oblasti projektových lokalít

                

Roháč veľký (Lucanus cervus)

Je najväčší Európsky chrobák – samce môžu s hryzadlami dosahovať veľkosti až 9 cm, samice sú menšie s nenápadnými hryzadlami. Hryzadlá samcov nie sú určené pre lov alebo obranu, ale ako zbraň v súbojoch s inými samcami, ktoré podstupujú v korunách starých stromov. Samičky po párení kladú vajíčka do trúchnivejúcich kmeňov, dutín a koreňov starých a mohutných stromov, hlavne dubov, ale aj iných druhov listnatých stromov. Z vajíčok sa vyliahnu larvy, ktorých vývoj trvá až 5 rokov a môžu dorásť veľkosti až 10 cm. Larvy si trúchnivej kôry a trusu vytvoria zámotok a zakuklia sa.

Dospelé jedince môžeme vidieť od konca mája približne do augusta, žijú teda len niekoľko týždňov a po párení hynú. Roháče veľké žijú vo svetlých listnatých lesoch s veľkými stromami. Dnes ich nájdeme prevažne v zámockých parkoch, alejách, či záhradách a na hrádzach rybníkov, kde vyhľadávajú staré odumierajúce stromy, ich torzá a pne. Tieto miesta pripomínajú svojou štruktúrou práve kedysi bežné pasienkové svetlé lesy, ktoré v našej krajine prakticky neexistujú, a preto sú vytlačení do okolí miest a dedín. V Českej republike sa roháč vyskytuje predovšetkým na južnej a strednej Morave a v najteplejších častiach stredných, južných a severných Čiech.

 

Jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne)

Je ďalším druhom svetlých listnatých lesov. Ide o nápadného, ​​veľkého motýľa, dospelé jedince lietajú od konca apríla do začiatku júla len v slnečných dňoch. Po spárení vyhľadávajú samičky miesta v polotieni, kde rastú chochlačky. Tam kladú do hrabanky a suchého lístia vajíčka. Ďalší rok na jar sa z vajíčok vyliahnu húsenice, ktoré sa živia ešte nekvitnúcimi chochlačkami, zakuklia sa a v máji a júni toho istého roku z kukly vyletí dospelý motýľ. Jasoň chochlačkový nedokáže prežiť v hustom lese, aj keď tam rastú koberce chochlačiek. Vyhľadávajú iba preslnené listnaté lesy alebo ich okraje, ktoré musia byť dostatočne rozvoľnené. Nutnou podmienkou je nadväznosť svetlých lesov na kvitnúce lúky, kde sa motýle pária a hľadajú nektár na obživu. Jasoň chochlačkový už vyhynul v Čechách a prežíva len na niekoľkých málo lokalitách na Morave. Často pod elektrickým vedením, kde dochádza k pravidelnému presvetľovaniu náletových drevín.

Modráčik čiernoškvrnný, bahniskový a krvavcový (Maculinea arion, M. nausithous, a M. teleius)

Projekt je zameraný tiež na 3 druhy modráčikov, ktoré majú zložitý vývojový cyklus a v našej krajine sú viazané na lúky a pasienky. Prvým druhom je náš najväčší modráčik – modráčik čiernoškvrnný. Časť územia Bielych Karpát a Beskýd, hlavne v oblasti Valašska, sú jedným z posledných miest, kde sa vyskytujú relatívne životaschopné a stabilné populácie. Húsenice motýľa žijú hlavne na materinej dúške alebo pamajoráne. Potom sa spúšťajú na zem, kde si ich nájdu robotnice mravcov rodu Myrmica, ktoré ich odnesú do svojho hniezda v zemi a starajú sa o ne. Húsenice však nie sú tak nevinné, ako by sa mohlo zdať, živia sa totiž larvami mravcov. Modráčik čiernoškvrnný žije na suchých, k juhu obrátených extenzívnych pastvinách bez machovitého trávneho porastu. Ovce, ktoré sa tu pasú, sa vyhýbajú práve materinej dúške, ktorá im nechutí. Na takých pastvinách sa páči aj mravcom. Plôch s mravcami a materinou dúškou potrebuje motýľ k životu v krajine viac. Je totiž dokázané, že sem tam niektorá z populácií vyhynie, buď vplyvom chorôb, či nepriazňou počasia a je nutné, aby takýchto malých mikro populácií bolo v blízkosti viac. Motýle totiž môžu časom zo susednej populácie znovu kolonizovať krátkodobo opustenú pastvinu. Zložitý vývojový cyklus, opúšťanie pastvy alebo zalesňovania pastvín priviedlo tento druh na pokraj vyhynutia. Zmena hospodárenia a úbytok tohto druhu úzko súvisí s miznutím starých hospodárov, ktorých ešte na Valašsku môžeme stretnúť.

Podobný vývojový cyklus majú aj ďalšie dva cieľové druhy, ktoré sú tiež závislé na mravcoch rodu Myrmica. Sú nimi modráčik bahniskový a modráčik krvavcový. Na rozdiel od predošlého druhu potrebujú k vývoju húseníc porasty krvavca lekárskeho, ktorý rastie na vlhkých lúkach. Príčiny úbytku týchto motýľov sú tiež známe, pretože vlhké lúčne biotopy s jej vzácnymi obyvateľmi doplatili na odvodňovanie krajiny a meliorácie mokradí.

 

Žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone)

Biele Karpaty (ČR) – EVL Čertoryje a EVL Bílé Karpaty (celkom 210 ha projektových plôch)

V rámci CHKO Biele Karpaty (v ČR) sú projektové lokality smerované do dvoch území európskeho významu – EVL Bílé Karpaty a EVL Čertoryje. Vo východnej časti CHKO sú ďalej prepájajúce lokality – tzv. nášlapné kamenty – medzi Bielymi Karpatami a Beskydami.

 

Beskydy (ČR) – EVL Beskydy (celkom 70 ha projektových plôch)

V CHKO Beskydy a zároveň EVL Beskydy je väčšina území smerovaná do údolia Vsetínske Bečvy, jedna lokalita vo východnej časti sa ďalej nachádza pri Dolnej Lomnej

 

Biele Karpaty (SR) – EVL Holubyho Kopanice

Na slovenskej strane je realizácia smerovaná do EVL Holubyho Kopanice v CHKO Biele Karpaty.

BROZ Aktivity

A.1 Vytvorenie databázy pozemkov

A.2 Monitorovanie živných rastlín a mravenísk – česká aktivita – u nás externe– výber vhodných lokalít pre C.5

B.2 Nákup pozemkov – 40 ha minimálne

C.5 Obnova biotopov pre hmyz

• Čistenie a výmladkové hospodárenie na 160 ha na zarastených (poľnohospodárskych aj lesných) pozemkoch a tvorba typických nízkych a stredných lesov s malými čistinkami, priesekmi, pastvinami a širokými ekotonmi s lúkami. Z nich 50% (80 ha) bude využívaných ako výmladkové lesy, 25% (40 ha) ako silvo-pastorálne ekosystémy a 25% ako pastviny. Pásť budeme kravy, kozy, ovce, prasce.
• Zmena existujúcich intenzívnych monokultúrnych lúk na extenzívnu mozaiku na 70 ha – 30 bude zmena pastevného spôsobu (mozaiková, rotačná pastva, kosenie v pásoch, ponechanie časti nepokosených alebo nespasených, zníženie zaťaženia) a 40 ha zas výsadbou líniovej a roztrúsenej vegetácie – najmä ovocné stromy – 2800 ks.
• Zber semien živných rastlín (thymus, sanguisorba, chamaecytisus a pod.) a vysievanie na 30 lokalitách v plôškach a pásoch 25-50 m² na podporu ich rozšírenia v projektových lokalitách.
• Celkom manazment na 230 ha

D.1 – monitoring cieľových druhov

D.2, D.3 – socioekonomický a ekosystémový monitoring

E.1 – účasť na rôznych akciách organizovaných v Čechách – festivaly na lúkach, exkurzie a pod…. Okrem toho u nás 6 info panelov a propagačné materiály – tričká, informačné letáky, kalendáre, postery, nálepky, pexeso a karty.

E.2 – 30 exkurzii  a 7 workshopov pre stakeholderov (zamerane na pastvu, výsadbu stromov, hospodarenie, vymladkove lesy a pod.), 10 networkingových návštev v okolitých štátoch

E.3 – program pre školy a jeho odučenie na lokálnych školách (externí lektori) – 15 škôl/3 roky opakovane