Projekt Restore4Life prináša jedinečný prístup k obnove sladkovodných a pobrežných mokradí v povodí Dunaja, pričom poukazuje na ich významné ekologické a socio-ekonomické prínosy. Projekt využíva inovatívne prístupy a spoluprácu odborníkov z rôznych oblastí na vytváranie modro-zelenej štruktúry krajiny, ktorá dokáže lepšie čeliť klimatickým výzvam a podporuje trvalo udržateľný rozvoj.
Vďaka štyrom demonštračným a šiestim monitorovacím lokalitám Restore4Life ukazuje, ako možno zásadne zlepšiť kľúčové ekosystémové služby, akými sú zadržiavanie vody či ukladanie uhlíka a taktiež podporiť biodiverzitu. Dôraz kladie aj na rozvoj ekoturizmu a zvyšovanie odolnosti vodných biotopov. Jadrom iniciatívy je obnova laterálnej konektivity v riečnych koridoroch, čo je kľúčový krok k návratu ekologickej rovnováhy riečneho ekosystému Dunaja.
Viac Informácií o projekte nájdete na oficiálnej stránke Restore4Life.
Názov projektu: Restoration of wetland complexes as life supporting systems in the Danube Basin
Projektová schéma: Horizon
Projektový akronym: Restore4Life
Kód projektu: 101112736
Trvanie: 4 roky
Celkový rozpočet: 8 499 953.75€ (z toho 366 750.00€ pre BROZ)
Partneri projektu: Na projekte spolupracuje 31 partnerov zo 14 krajín: Rumunsko, Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Čierna Hora, Rakúsko, Nemecko, Írsko, Španielsko, Slovinsko, Grécko a Slovensko.
Manažment projektu:
University of Bucharest, Rumunsko
BOKU University- Institute of Hydrobiology and Aquatic Ecosystem Management, Austria
The Catholic University of Eichstätt-Ingolstadt (KUEI), Nemecko
FS6 Network Ireland Limited, Írsko
The National Centre for Sustainable Development (NCSD), Rumunsko
The Leibniz Institute of Freshwater Ecology and Inland Fisheries (IGB), Nemecko
1. Vytvorenie dlhodobého systému obnovy mokradí:
V rámci projektu vznikne Wetland Restoration Wiki ako zdroj informácií, Wetland Restoration Decision Support System, ktorý bude slúžiť ako nástroj pre efektívne plánovanie a prepojenie s inými platformami a Wetland Reconstruction Accelerator ako nástroj na urýchlenie procesu obnovy mokradí. Tieto iniciatívy podporia dostupnosť zdrojov informácií a poznatkov, spoluprácu a efektívnu ochranu vodných ekosystémov.
2. Zapojenie stakeholderov a miestnych komunít do aktivít projektu:
Za cieľom zvýšiť povedomie o prínosoch obnovy mokradí je potrebné zapojiť verejnosť do projektových aktivít napríklad prostredníctvom praktických školení, ktoré podporujú miestne komunity v realizácii aktivít s pozitívnym sociálnym a environmentálnym dopadom. Tento cieľ podporí spoluprácu a posilní pocit zodpovednosti za obnovu mokradí na lokálnej úrovni.
3. Implementácia komplexného prístupu pri obnove mokradí:
Priniesť praktické ukážky komplexného prístupu k obnove mokradí v povodí Dunaja. Cieľ zahŕňa realizáciu veľkých projektov obnovy, hodnotenie ich vplyvov na ekosystémové služby a tvorbu stratégií na rozšírenie týchto aktivít do ostatných regiónov Európy. Cieľom je ukázať účinné metódy obnovy, merať a kvantifikovať ich prínosy a podporiť širšiu implementáciu.
4. Podpora miestnych podnikov pri využívaní prírode blízkych riešení:
Motivovať miestne podniky k využívaniu riešení inšpirovaných prírodou. Cieľom je ukázať, ako obnova mokradí môže priniesť nové ekonomické príležitosti, podporiť udržateľné praktiky a zlepšiť miestne hospodárstvo.
5. Vypracovanie plánov a máp pre vybrané regióny:
Vybrať vhodné oblasti pre projektové aktivity, vytvoriť prispôsobené plány pre každú z lokalít a zabezpečiť, aby sa tieto riešenia mohli aplikovať aj v ďalších regiónoch. Tento postup umožní efektívnu obnovu mokradí v rôznych oblastiach, nielen v povodí Dunaja, a prispeje ku vzniku ďalších iniciatív pre obnovu vodných ekosystémov.
6. Komunikácia a aplikácia výsledkov:
Efektívne informovať zainteresované strany a verejnosť, zvýšiť povedomie o prínosoch obnovy mokradných ekosystémov, podporiť využitie získaných poznatkov v budúcich projektoch a zabezpečiť ich koordináciu a taktiež zabezpečiť trvalý dopad projektu.
Projekt obsahuje 4 lokality, na ktorých prebieha revitalizácia:
- Rieka Morava na slovensko-rakúskom pohraničí
- Rieka Rudava na Slovensku
- Jazero Vlasina v Srbsku
- Kanál Enisala v Rumunsku v delte Dunaja
Rieka Rudava:
Rudava patrí medzi najvýznamnejšie prítoky rieky Morava na Slovensku. V druhej polovici 20. storočia, podobne ako mnohé iné rieky v regióne, prešla intenzívnou reguláciou. Z celkovej dĺžky 45 km bola polovica rieky premenená na umelý kanál. Úpravy zahŕňali vyrovnanie koryta, spevnenie brehov betónovými panelmi, budovanie priečnych bariér a odvodnenie do umelého kanála.
Projekt obnovy sa sústreďuje na horný úsek Rudavy medzi rkm 25 a 31, kde bol pred 60–70 rokmi celý prietok rieky presmerovaný do novovybudovaného kanála. Prirodzené koryto rieky tak zostalo bez vody a vyschlo. Hlavným cieľom obnovy je opätovne nasmerovať prietok do pôvodného koryta a navrátiť rieke jej prirodzený charakter.
Biotopy:
3270 Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodion rubri p.p. a Bidention p.p.
7230 Slatiny s vysokým obsahom báz |
91E0 Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (Alno-Padion, Alnion incanae, Salicion albae)
6510 Nížinné a podhorské kosné lúky |
Druhy:
mihuľa grécka (Eudontomyzon hellenicus), vážka jednoškvrnná (Leucorrhinia pectoralis), rybárik riečny (Alcedo atthis)
Druhú časť projektu tvorí 6 monitorovacích lokalít, na ktorých sa sleduje stav mokradných biotopov po implementácii revitalizačných opatrení:
- Alúvium rieky Salzach na hraniciach Rakúska a Nemecka
- Dunajské luhy, Slovensko
- Gornje Podunavlje, Srbsko
- Pobrežie delty Dunaja, Rumunsko
- Ostrov Braila, Rumunsko
- Carasuhat v delte Dunaja, Rumunsko
Dunajské luhy:
Lokalita zahŕňa vnútrozemnú deltu Dunaja- úsek Dunaja na slovensko-rakúskej hranici spolu s jeho bočnými ramenami a záplavovými oblasťami. Na rozlohe 14,488 ha sa rozprestierajú, mŕtve ramená, sieť prítokov, piesočné a štrkové lavice, lužné lesy, trstinové porasty, mokrade a nížinné lúky. Oblasť je taktiež jedným z najvýznamnejších zdrojov pitnej vody v strednej Európe a je domovom mnohých vzácnych rastlín a živočíchov, predovšetkým vodných vtákov.
V posledných desaťročiach bola veľká časť tohto územia zničená činnosťou človeka- predovšetkým výstavbou Vodného diela Gabčíkovo, počas ktorej sa výrazne zmenil vodný režim Dunaja. Okrem toho je problémom aj nedostatočný manažment územia a postupná degradácia mokradných biotopov.
Monitorovacie aktivity prostredníctvom občianskej vedy sa zamerajú na biodiverzitu lokality, využívanie území lužného lesa, ich stav a poskytovanie ekosystémových služieb. Osobitná pozornosť bude venovaná monitorovaniu inváznych rastlín. Získané dáta môžu byť použité samosprávami, užívateľmi pôdy, orgánom ochrany prírody či projektantmi.
Biotopy:
Biotopy v okolí Dunaja ako bočné ramená, piesočné a štrkové lavice, porasty trstiny, lužné lesy, mokrade a mŕtve ramená závisia od vysokej hladiny podzemnej vody a pravidelných záplav. Lesné spoločenstvá v oblasti zahŕňajú Saliceto-Alnetum, Querceto-Fraxinetum, Ulmetum populum a Ulmeto-Fraxinetum carpinetum. Na relatívne malej ploche tu nájdeme širokú škálu rastlinných druhov, ktorých výskyt je úzko prepojený s hydrologickým režimom Dunaja.
Zoologicky je táto oblasť zónou stepí a lužných lesov s ich typickými zástupcami. Dunajské luhy sú zároveň významnou zastávkou pre vtáky.