Projekt Restore4Life prináša jedinečný prístup k obnove sladkovodných a pobrežných mokradí v povodí Dunaja, pričom poukazuje na ich významné ekologické a socio-ekonomické prínosy. Projekt využíva inovatívne prístupy a spoluprácu odborníkov z rôznych oblastí na vytváranie modro-zelenej štruktúry krajiny, ktorá dokáže lepšie čeliť klimatickým výzvam a podporuje trvalo udržateľný rozvoj.

Vďaka štyrom demonštračným a šiestim monitorovacím lokalitám Restore4Life ukazuje, ako možno zásadne zlepšiť kľúčové ekosystémové služby, akými sú zadržiavanie vody či ukladanie uhlíka a taktiež podporiť biodiverzitu. Dôraz kladie aj na rozvoj ekoturizmu a zvyšovanie odolnosti vodných biotopov. Jadrom iniciatívy je obnova laterálnej konektivity v riečnych koridoroch, čo je kľúčový krok k návratu ekologickej rovnováhy riečneho ekosystému Dunaja. 

Viac Informácií o projekte nájdete na oficiálnej stránke Restore4Life.

Názov projektu: Restoration of wetland complexes as life supporting systems in the Danube Basin

Projektová schéma: Horizon

Projektový akronym: Restore4Life

Kód projektu: 101112736

Trvanie: 4 roky

Celkový rozpočet: 8 499 953.75€ (z toho 366 750.00€ pre BROZ)

Partneri projektu: Na projekte spolupracuje 31 partnerov zo 14 krajín: Rumunsko, Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Čierna Hora, Rakúsko, Nemecko, Írsko, Španielsko, Slovinsko, Grécko a Slovensko.

Manažment projektu: 

University of Bucharest, Rumunsko

BOKU University- Institute of Hydrobiology and Aquatic Ecosystem Management, Austria

The Catholic University of Eichstätt-Ingolstadt (KUEI), Nemecko

FS6 Network Ireland Limited, Írsko

The National Centre for Sustainable Development (NCSD), Rumunsko

The Leibniz Institute of Freshwater Ecology and Inland Fisheries (IGB), Nemecko

Viac na: https://restore4life.eu/the-partners/

1. Vytvorenie dlhodobého systému obnovy mokradí:

V rámci projektu vznikne Wetland Restoration Wiki ako zdroj informácií, Wetland Restoration Decision Support System, ktorý bude slúžiť ako nástroj pre efektívne plánovanie a prepojenie s inými platformami a Wetland Reconstruction Accelerator ako nástroj na urýchlenie procesu obnovy mokradí. Tieto iniciatívy podporia dostupnosť zdrojov informácií a poznatkov, spoluprácu a efektívnu ochranu vodných ekosystémov.

 

2. Zapojenie stakeholderov a miestnych komunít do aktivít projektu:

Za cieľom zvýšiť povedomie o prínosoch obnovy mokradí je potrebné zapojiť verejnosť do projektových aktivít napríklad prostredníctvom praktických školení, ktoré podporujú miestne komunity v realizácii aktivít s pozitívnym sociálnym a environmentálnym dopadom. Tento cieľ podporí spoluprácu a posilní pocit zodpovednosti za obnovu mokradí na lokálnej úrovni.

 

3. Implementácia komplexného prístupu pri obnove mokradí:

Priniesť praktické ukážky komplexného prístupu k obnove mokradí v povodí Dunaja. Cieľ zahŕňa realizáciu veľkých projektov obnovy, hodnotenie ich vplyvov na  ekosystémové  služby a tvorbu stratégií na rozšírenie týchto aktivít do  ostatných regiónov Európy. Cieľom je ukázať účinné metódy obnovy, merať a kvantifikovať ich prínosy a podporiť širšiu implementáciu.

 

4. Podpora miestnych podnikov pri využívaní prírode blízkych riešení:

Motivovať miestne podniky k využívaniu riešení inšpirovaných prírodou. Cieľom je ukázať, ako obnova mokradí môže priniesť nové ekonomické príležitosti, podporiť udržateľné praktiky a zlepšiť miestne hospodárstvo.

 

5. Vypracovanie plánov a máp pre vybrané regióny:

Vybrať vhodné oblasti pre projektové aktivity, vytvoriť prispôsobené plány pre každú z lokalít a zabezpečiť, aby sa tieto riešenia mohli aplikovať aj v ďalších regiónoch. Tento postup umožní efektívnu obnovu mokradí v rôznych oblastiach, nielen v povodí Dunaja, a prispeje ku vzniku ďalších iniciatív pre obnovu vodných ekosystémov.

 

6. Komunikácia a aplikácia výsledkov:

Efektívne informovať zainteresované strany a verejnosť, zvýšiť povedomie o prínosoch obnovy mokradných ekosystémov, podporiť využitie získaných poznatkov v budúcich projektoch a zabezpečiť ich koordináciu a taktiež zabezpečiť trvalý dopad projektu.

Projekt obsahuje 4 lokality, na ktorých prebieha revitalizácia:

  1. Rieka Morava na slovensko-rakúskom pohraničí
  2. Rieka Rudava na Slovensku
  3. Jazero Vlasina v Srbsku
  4. Kanál Enisala v Rumunsku v delte Dunaja

 

Rieka Rudava:

Rudava patrí medzi najvýznamnejšie prítoky rieky Morava na Slovensku. V druhej polovici 20. storočia, podobne ako mnohé iné rieky v regióne, prešla intenzívnou reguláciou. Z celkovej dĺžky 45 km bola polovica rieky premenená na umelý kanál. Úpravy zahŕňali vyrovnanie koryta, spevnenie brehov betónovými panelmi, budovanie priečnych bariér a odvodnenie do umelého kanála.

Projekt obnovy sa sústreďuje na horný úsek Rudavy medzi rkm 25 a 31, kde bol pred 60–70 rokmi celý prietok rieky presmerovaný do novovybudovaného kanála. Prirodzené koryto rieky tak zostalo bez vody a vyschlo. Hlavným cieľom obnovy je opätovne nasmerovať prietok do pôvodného koryta a navrátiť rieke jej prirodzený charakter.

 

Biotopy: 

3270 Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodion rubri p.p. a Bidention p.p.

7230 Slatiny s vysokým obsahom báz

91E0 Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (Alno-Padion, Alnion incanae, Salicion albae) 

6510 Nížinné a podhorské kosné lúky

 

Druhy:

mihuľa grécka (Eudontomyzon hellenicus), vážka jednoškvrnná (Leucorrhinia pectoralis), rybárik riečny (Alcedo atthis)

 

Druhú časť projektu tvorí 6 monitorovacích lokalít, na ktorých sa sleduje stav mokradných biotopov po implementácii revitalizačných opatrení:

  1. Alúvium rieky Salzach na hraniciach Rakúska a Nemecka
  2. Dunajské luhy, Slovensko
  3. Gornje Podunavlje, Srbsko
  4. Pobrežie delty Dunaja, Rumunsko
  5. Ostrov Braila, Rumunsko
  6. Carasuhat v delte Dunaja, Rumunsko

 

Dunajské luhy:

Lokalita zahŕňa vnútrozemnú deltu Dunaja- úsek Dunaja na slovensko-rakúskej hranici spolu s jeho bočnými ramenami a záplavovými oblasťami. Na rozlohe 14,488 ha sa rozprestierajú, mŕtve ramená, sieť prítokov, piesočné a štrkové lavice, lužné lesy, trstinové porasty, mokrade a nížinné lúky. Oblasť je taktiež jedným z najvýznamnejších zdrojov pitnej vody v strednej Európe a je domovom mnohých vzácnych rastlín a živočíchov, predovšetkým vodných vtákov.

V posledných desaťročiach bola veľká časť tohto územia zničená činnosťou človeka- predovšetkým výstavbou Vodného diela Gabčíkovo, počas ktorej sa výrazne zmenil vodný režim Dunaja. Okrem toho je problémom aj nedostatočný manažment územia a postupná degradácia mokradných biotopov.

Monitorovacie aktivity prostredníctvom občianskej vedy sa zamerajú na biodiverzitu lokality, využívanie území lužného lesa, ich stav a poskytovanie ekosystémových služieb. Osobitná pozornosť bude venovaná monitorovaniu inváznych rastlín. Získané dáta môžu byť použité samosprávami, užívateľmi pôdy, orgánom ochrany prírody či projektantmi. 

 

Biotopy:

Biotopy v okolí Dunaja ako bočné ramená, piesočné a štrkové lavice, porasty trstiny, lužné lesy, mokrade a mŕtve ramená závisia od vysokej hladiny podzemnej vody a pravidelných záplav. Lesné spoločenstvá v oblasti zahŕňajú Saliceto-Alnetum, Querceto-Fraxinetum, Ulmetum populum a Ulmeto-Fraxinetum carpinetum. Na relatívne malej ploche tu nájdeme širokú škálu rastlinných druhov, ktorých výskyt je úzko prepojený s hydrologickým režimom Dunaja.

Zoologicky je táto oblasť zónou stepí a lužných lesov s ich typickými zástupcami. Dunajské luhy sú zároveň významnou zastávkou pre vtáky.

K tomuto projektu nie sú priradené žiadne novinky