Projekt sa venuje oživeniu starých riečnych ramien v lokalite Kráľova Lúka (neďaleko obce Bodíky na juhu Slovenska, blízko hraníc s Maďarskom), ktoré nemajú dosť vody a zanikajú. Tieto riečne ramená patria do systému ramien vnútrozemskej delty Dunaja, ktorá je u nás najväčšou vntrozemskou mokraďou. BROZ môže tento projekt realizovať vďaka podpore nadácie Michael Otto Foundation. 

 

Hlavný prijímateľ projektu:

CEEweb for Biodiverzity

Partneri projektu:

Bratislavské regionálne ochranárske združenie – BROZ (Slovensko)

Fond pre prírodu (Estónsko)

Milvus  Group (Rumunsko)

Trvanie projektu: 01/01/2015 – 31/12/2015

 

Projekt “Budovanie ModroZelenej infraštruktúry v strednej a východnej Európe” má dve úrovne. Prvá je predovšetkým realizačná zameraná na konkrétne opatrenia pre obnovu mokradí na Slovensku, v Rumunsku a v Estónsku. Cieľom druhej úrovne projektu je zabezpečiť možnosť aplikácie takýchto opatrení aj na lokálnej a regionálnej úrovni. Za týmto účelom budú okrem revitalizačných prác merané aj dopady opatrení a ich výhody, ktoré budú ďalej prezentované ľuďom s možnosťou ovplyvniť ďalšie dianie v obnove mokradí. Zástupcovia CEEwebu v tejto súvislosti zdôrazňujú, že skutočnú ochranu mokradí a ich ekosystémových služieb je možné zaistiť iba v prípade, ak zrevitalizované locality s najväčšou biodiverzitou (najhodnotnejšie oblasti) budú súčasťou širšej Zelenej siete.

Európske mokrade a ich biodiverzita sú ohrozené – veľká časť z nich bola odvodnená pre účely iného využitia pozemkov, na ktorých sa nachádzali príp. boli výrazne zmenené. V súčasnosti sú v minulosti rozsiahle mokraďové celky fragmentované, znečistené príp. inak negatívne poznačené ľudskou činnosťou, čo viedlo k vyhubeniu mnohých voľne žijúcich živočíchov viazaných na tento typ biotopu. Stratou mokradí dochádza k stratám jedných z najhodnotnejších ekosystémov. The Millennium Ecosystem Assessment (1997) odhaduje hodnotu mokradí na 15 triliónov dolárov (1018 USD).

Našťastie stále existuje možnosť niektoré zničené mokrade obnoviť a prepojiť ich izolované časti do väčších celkov.

Ramená v Kráľovej Lúke sú v súčasnosti takmer vyschnuté, pretože z rôznych dôvodov sú odpojené od prítoku vody z hlavného toku Dunaja: napr. bolo prerušené ich spojenie z hlavným tokom, keď bola postavená priehrada – Vodné dielo Gabčíkovo; boli prerušené prístupovou cestou; zámerne vysušené odvodňovacím kanálom, aby tam bolo možné obhospodarovať pôdu (napr. pestovať les); alebo boli zarovnané s terénom sedimentovaným materiálom z okolitých stromov (listy, konáre) alebo z ťažby stromov. Tieto všetky činnosti spôsobili, že voda sa z ramien stratila takmer úplne a rastliny závislé od hojnosti vody v ramenách takmer všetky vyhynuli. S nimi zmizli aj živočíchy naviazané na tento druh ekosystému. Napríklad ryby tu stratili miesta, kde sa môžu neresiť a kde môže žiť ich potomstvo – malé rybky. Ale aj pre obojživelníky, plazy a vodné slimáky je tu už málo vhodných miest na život. Namiesto pôvodných rastlín a živočíchov tu žijú také, ktoré nepotrebujú toľko vody a niektoré z nich nie sú dokonca naše európske druhy rastlín. Sú to invázne rastliny, ktoré prišli k nám z iných krajín a kontinentov a vytláčajú naše pôvodné druhy.

Pomocou aktivít projektu sa pokúsime tento stav napraviť: vrátiť vodu a vzkriesiť pôvodný mokraďový život v tejto časti našej prírody. Aby to bolo tak ako pred tým. Lebo tak je to prirodzené a najlepšie pre toto miesto na Zemi. Čo ľudia pokazili, je potrebné napraviť. Aby sme všetci mali dosť vody. Aby sme všetci – rastliny, živočíchy aj my – mali vhodný priestor na život.

Ciele projektu

  • Odstraňovať (klčovať) invázne dreviny (predovšetkým javorovec jaseňolistý) z koryta vyschnutých ramien, z brehov ramenného systému ako aj z návozov materiálu, ktorý sa v niektorých častiach lokality nachádza.
  • Odstraňovať bariéry (napr. z hliny a starých kmeňov a pňov stromov) z ramenného systému vrátane zvyškového materiálu po holorubnej ťažbe a nepoužívané umelo vybudované dočasné prístupové cesty vytvorené pre potrebu ťažby dreva.
  • Prehlbovať vybrané úseky ramenného systému – predovšetkým v miestach, kde dochádzalo k zvýšenej sedimentácii materiálu spôsobenej prítomnosťou prekážok v toku, aby sa tam mohla dostať voda.
  • Prepájať umelo prerušené ramená a mokrade s pôvodným ramenným systémom.
  • Zlepšovať napojenie celého ramenného systému na blízke rameno Dunaja s dostatočnou dotáciou vody (v mieste historického prepojenia sieťe ramien).

.

Ramenný system Kráľova lúka sa nachádza v oblasti južného Slovenska a je súčasťou vnútrozemskej delty Dunaja tvoriacej rozsiahlu časť slovensko-maďarskej hranice. Celá oblasť bola v minulosti tvorená bohatou sieťou poprepájaných riečnych ramien, a priľahlých mokradí – malých vodných plôch, močiarov a periodicky zaplavovaných priehlbní a terénnych depresií. Vďaka bohatej mozajke vodných a suchozemských habitatov sa táto oblast vyznačovala vysokou rozmanitosťou rastlín a živočíchov, ktorým poskytovala vhodné podmienky pre výskyt a rozmnožovanie. V jarnom a letnom období sa prichádzali do pokojných ramien a mokradí neresiť mnohé druhy rýb, pričom male rybky tu nachádzali dostatok potravy pre svoj vývin. Územie poskytovalo vhodné podmienky pre množstvo hmyzu, ktoré tvorili potravnú bázu pre vyššie živočíchy. Rozmnožovali sat u obojživeľníky
a dostatok hniezdnych možností a potravy pre svoje mláďatá tu nachádzali mnohé druhy vtákov. Okolité lužné lesy boli domovom boaciana čierneho
a nášho najväčšieho dravca orliaka morského.

Podobne ako viaceré mokrade a ramenné systémy v okolí Dunaja aj oblasť Kráľovej lúky bola negatívne poznačená ľudskou činnosťou. Posledným
a súčasne najzávažnejším zásahom bola stavba Vodného diela Gabčíkovo. Počas posledných desaťročí sa v tejto súvislosti v rámci ramnného systému prejavili rozsiahle zmeny vodného režimu – časť ramien bola odrezaná od hlavného ramenného systému a celá oblast trpí výrazným nedostatkom vody od roku 1992. Následne došlo aj k zmenám spôsobeným intenzívnym lesným hospodarením – časť ramien bola zavezená zvyškami materiálu vyprodukovaného pri ťažbe porastov, časť menších ramien bola odrezaná vytvorením lesných ciest.

V minulosti plnil ramenný system pre les a všetky okolité habitaty funkciu “cievneho systému”, ktorý predovšetkým v období jarných a letných záplav na Dunaji zásoboval oblasť vodou a živinami. V súčasnosti bývajú obdobia s vyšším vodným stavom v Dunaji iba krátkodobé (väčšina vody vteká do umelého plavebného kanála) a v kombinácii s množstvom bariér nachádzajúcom sa v ramennom systéme značná časť oblasti trpí nedostatkom vody. Počet priľahlých mokradí a ich celková plocha bola za posledné desaťročia výrazne zredukovaná, pričom tieto zmeny negatívne zasiahli aj lesné porasty, ktoré trpia dlhodobým nedostatkom životodárnej tekutiny. V priebehu niekoľkých rokov došlo k markatným zmenám v štruktúre a rozlohe habitatov a následnému poklesu rozmanitosti a početnosti jednotlivých druhov. To viedlo k snadnému prieniku inváznych a nepôvodných druhov rastlín a živočíchov do oblasti. Invazívny character nástupu niektorých drevín a bylín je viditeľný napr. v čoraz menšom zastúpení pôvodných druhov lužného lesa (vŕby, duby, topole), ktoré v týchto zmenených (suchých) podmienkach nedokážu konkurovať inváznym druhom.

V budúcnosti je možné očakávať úplnú degradáciu územia, ktorej môže zabrániť iba zlepšenie vodného režimu v ramennom systéme.

Poloha ramenného systému Kráľova lúka

Ramenný system Kráľova lúka so zvýraznenými problematickými úsekmi (červene)

V rámci aktivity BROZ je naplánované v spolupráci so stakeholdrami a dobrovoľníkmi obnovenie vodného režimu vybraných častí ramenného systému Králova lúka.

Hlavné revitlaizačné opatrenia budú rozdelené do viacerých krokov:

  • ostránenie inváznych drevín (predovšetkým javorovec jaseňolistý) z koryta vyschnutých ramien, z brehov ramenného systému ako aj z návozov materiálu, ktorý sa v niektorých častiach lokality nachádza
  • odstránenie bariér z ramenného systému vrátane zvyškového materiálu po holorubnej ťažbe a nepoužívaných umelo vybudovaných dočasných prístupov vytvorených pre potrebu ťažby dreva
  • prehĺbenie vybraných problematických úsekov ramenného systému – predovšetkým v miestach, kde dochádzalo k zvýšenej sedimentácii materiálu spôsobenej prítomnosťou prekážok v toku
  • prepojenie umelo izolovaných ramien a mokradí s ramenným systémom
  • zlepšenie napojenia celého ramenného systému na blízke rameno Dunaja s dostatočnou dotáciou vody (v mieste historického prepojenia sieťe ramien)
Empty tab. Edit page to add content here.