Nenápadná usadlosť Horná Pustá Ves leží severnej časti Brezovských Karpát v katastri obce Prašník. Obkolesená je vápencovými vrcholmi Malých Karpát, ktoré majú za sebou bohatú históriu – prírodnú aj spoločenskú. Ľudia toto územie osídlili už v staršej dobe kamennej, o čom svedčí prítomnosť pradávneho hradiska na jednom z tunajších návrší. Priaznivé prírodné podmienky sem postupom času prilákali množstvo ľudských kultúr, ktoré sa celkom určite venovali už aj poľnohospodárstvu. A práve tomu môžeme vďačiť za skutočnosť, že sa na Pustej Vsi zachovali vzácne a druhovo bohaté biotopy – xerotermy. Oproti nedávnej minulosti síce ide už len o malé, no o to významnejšie fragmenty pradávnych skalných stepí a lesostepí. Aby sme ich zachovali, v rámci projektu LIFE Endemic PANALP sme spojili sily s miestnym gazdom a pustili sa do ich citlivej obnovy.
Našim spolupracovníkom v Hornej Pustej Vsi sa stal Roman Dobrovodský, ktorý prevzal rodinné gazdovstvo po otcovi. S bratom je aj zanieteným fotografom a filmárom prírody. S čistením zarastajúcich xerotermov, ktorých sú aj spoluvlastníkmi, tu navyše z vlastnej iniciatívy začali už pred viac ako desiatimi rokmi. Hneď po prvom terénnom stretnutí teda bolo zrejmé, že sme naladení na jednu vlnu. Najzdĺhavejším procesom teda tentokrát bolo nevyhnutné získanie súhlasu nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov pozemkov. To sa nám našťastie (ešte v časoch fungujúceho katastra) podarilo, a na prelome rokov 2023 a 2024 začali nad Pustou Vsou revitalizačné práce, ktoré pokračujú aj túto zimu.
Porovnanie ortofotosnímok z polovice 20. storočia a súčasnosti ukazuje, že Brezovské Karpaty sa za pomerne krátke obdobie zmenili na nepoznanie. Väčšina slnkom zaliatych skalných strání sa premenila na plantáže borovíc alebo kameňolomy. Tak ako na mnohých iných lokalitách Slovenska, aj tu skalné stepi doplatili na neznalosť predošlých generácií. Považovali ich za pusté a pastvou zničené územia a ich zalesnenie považovali za obrovský úspech pre človeka aj prírodu. Neskôr ale prírodovedci prišli na to, že ide o jedny z našich najbohatších ekosystémov, ktorých história siaha až hlboko do dôb ľadových. K ich ochrane by sme preto mali pristupovať rovnako vážne ako k ochrane pralesov, avšak prostredníctvom aktívnej starostlivosti. Na aktuálnej mape sú zelenou farbou vyznačené obnovované plochy.
Našim hlavným cieľom je kompletne obnoviť zhruba desaťhektárovú parcelu, ktorá je súčasťou územia európskeho významu Brezovské Karpaty. Parcela je predelená hrebienkom na juhozápadne orientovanú výslnnú stráň a vlhkejší severný svah. S obnovným manažmentom sme začali v južnej časti, kde sa aj vďaka predošlej iniciatíve bratov Dobrovodských zachovala pestrá mozaika teplo- a suchomilných trávnikov, borievkových porastov a dubovej lesostepi. Všetky tri biotopy sú domovom stoviek orchideí a rastie tu aj endemický klinček včasný Lumnitzerov, cieľový druh nášho projektu. Na okrajoch neďalekého lomu možno nájsť aj poniklece veľkokveté, takže existuje šanca, že by sa raz mohli rozšíriť aj sem.
Aby sme podporili svetlomilné druhy a biotopy, miestni hospodári pod naším odborným dohľadom z lokality citlivo odstránili väčšinu borovíc čiernych. Tie sa sem dostali ako nálet zo susednej parcely, ktorá bola zalesnená hustou monokultúrou tejto nepôvodnej dreviny. Na plochách, ktoré boli desaťročia zatienené borovicami a okysľované ich ihličím sa tak opäť môžu rozvinúť vzácne bylinné spoločenstvá viazané na svetlo, sucho a zásadité vápencové podložie.
Borovice čierne dokážu zatienením a kyslím ihličím za pár desaťročí zničiť vzácne tisícročia pretrvávajúce svetlomilné biotopy. Vytláčajú totiž prakticky všetkých ich prirodzených obyvateľov, vrátane borievok. Ako ale vidno na prostrednej fotografii, keď prírode pomôžeme, pôvodné druhy si prakticky okamžite začnú hľadať cestu späť.
Túto zimu sme sa po konzultácii s ďalším dôležitým partnerom, správou CHKO Malé Karpaty, pustili aj do obnovy severného svahu. Ten má dnes charakter hustého lesa tvoreného pestrou paletou listnáčov. Našim spoločným cieľom je premeniť ho na v našej krajine tradičný, no už takmer zaniknutý biotop – svetlý pasienkový les. V polotieni stromov bude farmár pásť stádo kráv, ktoré už v súčasnosti udržiava susednú lúku a od minulého leta aj menšiu časť vyčistených xerotermov. Najsuchšie a najstrmšie južné stráne lokality ale budú prepásané iba príležitostne aby nedochádzalo k poškodzovaniu biotopov. Mnohým veľkým farmám by sa do takýchto postupov z ekonomických dôvodov ani neoplatilo púšťať. Sme preto veľmi radi, že na Pustej Vsi je to inak a máme príležitosť pracovať s miestnymi spojencami, ktorí podobne ako my dokážu oceniť aj prírodovedné hodnoty krajiny.
Severnú časť tvorí druhovo pestrý, no hustý listnatý les, ktorých je v okolí aj celých Malých Karpatoch veľké množstvo. Postupne ho preto premeníme na pastevný riedkoles, čo bude mať priaznivý dopad na lokálnu biodiverzitu.
Čo bude ďalej? Nakoľko je v spoločnom záujme nás, farmára aj programu LIFE vzácne biotopy nielen jednorazovo vyčistiť, ale aj dlhodobo udržiavať, z prostriedkov projektu sme farmárovi zabezpečili aj kvalitné ohradníky a ďalšiu infraštruktúru pre hospodárske zvieratá. Lokalitou prechádza turistická trasa, takže sme pripravili aj náučný panel informujúci o prírodných hodnotách územia a význame starostlivosti oň. A samozrejme, veľmi radi by sme sa v budúcnosti pustili aj do rozširovania tunajších stepných a lesostepných plôch. Okolie Hornej Pustej Vsi totiž v tomto smere ukrýva ešte veľký potenciál.
Kým na lokalite osadíme trvalý informačný panel, návštevníkov informujeme o prebiehajúcich prácach a ich význame dočasnými tabuľkami.
Na udržateľnosti projektových aktivít si dávame záležať, takže miestnemu farmárovi sme zabezpečili kvalitné a dlhoveké ohradníky z agátového dreva.