Územie európskeho významu Devínske jazero (1264,07 ha) sa nachádza na Borskej nížine v záplavovom území rieky Morava medzi Devínskou Novou Vsou a Vysokou pri Morave. Okrem toho je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Záhorské Pomoravie, mokrade medzinárodného významu – Ramsarskej lokality Niva Moravy a tiež Chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Devínske jazero predstavuje najväčší súvislý komplex druhovo bohatých zaplavovaných lúk na Slovensku a je súčasťou najväčšieho komplexu nivných lúk v strednej Európe. Patrí sem aj Národná prírodná rezervácia Dolný les, ktorá predstavuje cenný zvyšok pôvodného vŕbovo-topoľového tzv. mäkkého lužného lesa.

Lokalita Devínske jazero patrí k najlepšie zachovaným prírodným územiam v nive rieky Moravy. Záplavové územie tu má rozlohu 12 km2. Je pravidelne zaplavované najmä v jarnom období, a to nielen pri zvýšených prietokoch Moravy, ale aj ako dôsledok spätného vzdutia pri zvýšených prietokoch na Dunaji. Vytvára sa tu tzv. fenomén riečneho jazera, ktorý zadržaním povodňových vôd pôsobí ako prirodzená ochrana širokého okolia pred záplavou. Najmä v letnom období sa zvýšenie hladiny vody v Dunaji prejaví zvýšením hladiny vody v Morave až po 25. riečny kilometer. Napríklad v auguste 1991 v čase, keď bola vysoká hladina vody v Dunaji, bola lokalita Mäsiarky na Devínskom jazere zaplavená až do výšky 2,5 m.

Ani Devínske jazero sa však nevyhlo realizácii vodohospodárskych regulačných plánov, ktoré drasticky zmenili hydrologické podmienky v oblasti. Napriamením koryta Moravy a vybudovaním protipovodňových hrádzí došlo k zaklesnutiu toku a čiastočnému odvodneniu oblasti. To sa negatívne prejavuje najmä v letnom a jesennom období, pri nízkych hladinách Moravy, nedostatkom vlahy v pôde nivných lúk. Vytvorenie hrádzí umožnilo v celej nive Moravy premenu tisícov hektárov lúk na ornú pôdu.

Väčšinu územia pokrývajú aluviálne lúky a lužné lesy. Močiarnu a lúčnu vegetáciu tvoria napríklad porasty ostríc, kosatec žltý, bahnička močiarna, graciola lekárska a mnohé iné. Z populácií vzácnych a ohrozených druhov sem patria napr. plamienok celistvolistý, kosatec sibírsky, či fialka nízka. Devínske jazero právom patrí medzi významné botanické územia na Slovensku. Porasty drevín tvorené najmä domácimi vŕbovo-topoľovými lesmi (vŕba biela, vŕba krehká, topoľ biely a topoľ čierny) sú prepojené systémom starých ramien Moravy.

Niva Moravy je významným hniezdiskom, zimoviskom aj miestom odpočinku počas sťahovania pre desaťtisíce vtákov. Medzi typické hniezdiče Devínskeho jazera patria napr. hvizdák veľký, chrapkáč poľný, bocian biely, kaňa močiarna, strakoš červenochrbtý a iné.

Pre návštevníkov územia slúži náučný chodník nivou Moravy, ktorý je svojou dĺžkou takmer 80 km najdlhším na Slovensku. Tiahne sa od Devína po Moravský sv. Ján a pozostáva z 39 trojjazyčných informačných tabúľ. Určite vás naladí na príjemnú oddychovú prechádzku.

Zdroj: