V týchto dňoch sa začala zatiaľ najväčšia revitalizačná akcia v dunajskom regióne zameraná na sprietočnenie Veľkolélskeho ramena Dunaja.

Minulosť a súčasnosť ramena sa výrazne líšia. Obe obdobia je možné definovať niekoľkými slovami – „prietočné rameno plné života“ charakterizuje jeho minulosť a „rameno odrezané od Dunaja odsúdené na živorenie“ je opis stavu, ktorý bol aktuálny doteraz.

Reč je o kedysi mohutnom bočnom ramene Dunaja dosahujúcom šírku takmer 300 m, ktoré tvorilo v minulosti dominantu Dunajských luhov pri Komárne. Ako útočisko mnohých živočíchov bolo zdrojom obživy pre miestnych obyvateľov, ale súčasne vďaka svojmu pokoju, malebným zákutiam a tichu predovšetkým miestom oddychu. Voda z Dunaja prúdila do ramena piatimi samostatnými vtokmi, ktoré sa postupne zlievali do mohutného ramena. Prirodzené kolmé brehy lemovali tajomné hlavové vŕby. Vyústenie ramena na jeho dolnom konci do Dunaja bolo malým ostrovom rozdelené do dvoch vetiev – práve tieto časti tvorili vstupnú bránu pre migrujúce ryby, ktoré tu nachádzali vhodné podmienky pre rozmnožovanie a vývin mladi. Pomalšie tečúca voda, vhodné podložie dna, dostatok potravy v podobe vodných rastlín a drobných vodných živočíchov, množstvo úkrytov vďaka konárom ale aj celým stromom padnutým do vody – tá správna kombinácia podmienok, ktoré sem každoročne ryby lákali.

Na konci 19. storočia a v priebehu 20. storočia sa situácia významne zmenila. Pri úpravách ramena na tzv. strednú plavebnú vodu došlo k najvýznamnejším regulačným opatreniam, ktoré na dlhé desaťročia charakter tejto oblasti zmenili. Najskôr došlo k uzavretiu ramena na vtoku a následne v súvislosti s výstavbou Vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros bolo rameno uzavreté aj na výtoku. Dunajská voda sa do ramena dostávala už iba pri vysokých vodných stavoch, prinášala so sebou jemný materiál, ktorý nemal možnosť byť z ramena odplavený, čím dochádzalo k jeho postupnému zanášaniu, zmene kvality vody, ktorá predovšetkým v letných mesiacoch trpela prehrievaním a nedostatkom kyslíka. Ryby, ktoré boli po generácie zvyknuté sa chodiť do ramena rozmnožovať bolo možné vidieť v oblasti bývalého vtoku do ramena, kam ich viedol ich prirodzený pud.

Vďaka podpore projektu LIFE+ Ochrana vtáctva Podunajska (LIFE07 NAT/SK/000707) na ktorom sa podieľajú ochranári, vodohospodári, odborníci z Výskumného ústavu vodného hospodárstva a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa spomienky na prúdiace rameno a sny mnohých opäť stávajú skutočnosťou. V rámci širšieho projektového týmu realizujú sprietočnenie Veľkolélskeho ramena Bratislavské regionálne ochranárske združenie – BROZ a Vodohospodárska výstavba, š.p.

Práve teraz boli po niekoľkoročnej administratívnej príprave začaté práce v teréne na navrátení života do koryta Veľkolélskeho ramena Dunaja. Svojim rozsahom jedna z najväčších revitalizačných akcií na Slovensku by mala opätovne umožniť rybám prístup na ich pôvodné neresiská a viac ako 5 km dlhého dunajské rameno by vďaka plánovaným úpravám mohlo byť opäť jedným z najkrajších zákutí Dunaja na našom území. Realizované opatrenia zlepšia kvalitu vody v ramene ako aj prietočnosť územia, čo je dôležité pri hladkom a rýchlom prevádzaní vysokých prietokov a protipovodňovú ochranu.

Ako povedal predseda BROZ a manažér projektu Tomáš Kušík: “Sprietočnenie Veľkolélskeho ramena je splnením sna nie len pre mnohých miestnych obyvateľov, ktorí si ešte pamätajú jeho bohatosť a krásu, ale aj ochranárov, ktorí vnímajú tieto aktivity ako významný krok v ochrane prírody na Slovensku. Ak sa o niekoľko týždňov do tejto oblasti prídete pozrieť, nájdete tu ešte stopy po ťažkých mechanizmoch, bez ktorých sa takéto práce nedajú uskutočniť, ale ak sa vrátite aj o rok je možné, že sa Vám odtiaľto nebude chcieť odísť.“