Odstraňovanie výsadieb borovice čiernej, ktorá je v našich podmienkach nepôvodnou drevinou, patrí medzi kľúčové aktivity medzinárodného projektu LIFE Endemic PANALP. Spoločným cieľom slovenských a maďarských partnerov je napraviť pôvodne zrejme dobre mienené, no z dnešného pohľadu nešťastné rozhodnutie z minulého storočia zalesniť rozsiahle plochy ťažko dostupných vápencových a dolomitických svahov.
Takéto lokality môžu na prvý pohľad pôsobiť pusto, v skutočnosti však predstavujú mimoriadne cenné biotopy. Vynikajú vysokou biodiverzitou a patria k najstarším prírodným spoločenstvám v našom regióne. Ich kontinuita siaha minimálne do obdobia poslednej doby ľadovej, čomu zodpovedá aj druhové zloženie. Osídľujú ich viaceré reliktné a endemické druhy, ktorých ochrana je jedným z hlavných cieľov projektu.
Jedným z takýchto druhov je luskáč panónsky (Vincetoxicum pannonicum), vzácna rastlina vyskytujúca sa len v Maďarsku. Obnova jeho prirodzených stanovíšť v Pilišských vrchoch neďaleko Budapešti je hlavnou aktivitou jedného z dvoch tamojších projektových partnerov – Lesnej správy Pilisi Parkerdő.
Priebeh týchto aktivít sme mali možnosť vidieť počas spoločného projektového výjazdu 19. marca 2026. Spolu so zástupcami lesnej správy aj Národného parku Dunaj–Ipeľ sme navštívili lokalitu Kopasz-hegy nad mestečkom Budakeszi. Názov tejto lokality, v doslovnom preklade „Lysá hora“, veľmi výstižne odráža jej pôvodný a už aj súčasný charakter. Okrem luskáča panónskeho tu rastie napríklad aj hlaváčik jarný či viacero druhov orchideí. Vo všetkých prípadoch ide o druhy, ktorým veľmi pomáha obnova biotopov otvorených stanovíšť.
Odstraňovanie borovice čiernej úspešne napreduje pod našou taktovkou aj na Slovensku. Významné aktivity prebiehajú najmä v Tematínskych kopcoch, ktoré sú domovom mnohých vzácnych druhov vrátane endemického motýľa modráčika slovenského. V Malých Karpatoch sa sústreďujeme predovšetkým na oblasť Brezovských Karpát. V susedných Bielych Karpatoch sme odstránením borovíc spriechodnili skalné svahy na Vršatských bradlách, ktoré sú významným biotopom jasoňa červenookého. Tento druh sa vyskytuje aj na Súľovských skalách, kde sa však takisto v minulosti realizovala výsadba nepôvodných ihličnanov.
Na tomto notoricky známom území sme sa doteraz venovali odstraňovaniu náletových drevín zo zarastajúcich pasienkov na úpätí. Počas uplynulej zimy sa nám však podarilo získať súhlas vlastníka aj na odstraňovanie borovíc priamo zo skalných brál. V sobotu 14. marca nám pri ukladaní ich biomasy významne pomohli aj dobrovoľníci z o. z. Pre Prírodu, ktoré sa podobným aktivitám venuje najmä v Bielych Karpatoch. Aj vďaka ich zapojeniu sa nám konečne podarilo obnoviť aspoň časť územia a prinavrátiť mu nezalesnený charakter. Veríme, že si na nové výhľady rýchlo zvyknú aj návštevníci a predovšetkým vzácne druhy, ktoré sú doma v takomto otvorenom prostredí plnom slnečných lúčov.
