Lúky a pasienky sú neoddeliteľnou a mimoriadne hodnotnou súčasťou našej krajiny. Z hľadiska biodiverzity rastlín patria k druhovo najbohatším ekosystémom na svete a súčasne aj k prekvapivo starým. V dávnej minulosti sa totiž v krajine pásli veľké bylinožravce, napr. pratury, zubry a divoké kone, ktoré neskôr nahradili domáce zvieratá. V súvislosti s intenzifikáciou poľnohospodárstva, započatej v 2. polovici minulého storočia, sa ale druhovo pestré lúky stali ohrozeným ekosystémom. V priebehu minulého storočia mizli z krajiny podobným tempom ako tropické dažďové pralesy. Mnohé lúky a pasienky totiž boli rozorané a premenené na polia alebo ochudobnené hnojením a prísevom vysokoprodukčných tráv. Ťažšie dostupné či menej úživné trávne spoločenstvá zas boli ponechané na pospas osudu a začali zarastať náletovými drevinami, prípadne boli necitlivo zalesňované. Tento proces prebieha až do súčasnosti a postupne tak prichádzame o mnoho druhov vzácnych druhov rastlín (napr. orchideí) či živočíchov (napr. motýľov, chrobákov či vtákov). Zachovanie lúk je možné len prostredníctvom tradičného hospodárenia, teda kosenia a pastvy.
Z tohto dôvodu je pre nás návrat tradičnej pastvy do krajiny jednou z kľúčových aktivít. V rámci rôznych projektov sme doposiaľ pastvu obnovili a podporili už na viac ako 110 lokalitách v 55 chránených územiach od Bratislavy až po Kráľovský Chlmec. Dokopy ide o viac ako 2000 hektárov spásaných plôch, z ktorých väčšinu predstavujú vzácne biotopy, ako sú slaniská, mokrade či xerotermy (teplo- a suchomilné trávniky). Na väčšine lokalít spolupracujeme pri obnove pastvy s lokálnymi poľnohospodármi, urbariátmi či obcami. Miestnym hospodárom vieme z prostriedkov projektu zabezpečiť vyčistenie zarastených plôch a tiež potrebnú pastevnú infraštruktúru, teda elektrické ohradníky, zdroj vody, prístrešok a pod. Farmárom takisto pomáhame so zabezpečením potrebných povolení, prenájmov pôdy či agrodotácií. Takýto systém spolupráce je veľmi efektívny a doposiaľ vďaka nemu fungujú všetky pasienky, ktoré sa nám podarilo obnoviť. Je teda dlhodobo udržateľný a prospech prináša nielen prírode samotnej, ale aj vidieckym regiónom, do ktorých prinášame financie a zmysluplnú prácu. Sami pasieme najmä na miestach, kde o tento spôsob starostlivosti o prírodu nemá nik iný záujem, najmä v okolí Bratislavy a na Podunajsku.
Pasienky obnovujeme prostredníctvom nízko intenzívnej, resp. extenzívnej pastvy s využitím tradičných druhov zvierat. Väčšinou ide o kozy, ovce, kravy, somáre alebo kone a na Veľkolélskom ostrove aj vodné byvoly. Pastva má pre ochranu trávnych ekosystémov niekoľko prínosov. Zabraňuje rozrastaniu inváznych rastlín a náletových drevín, napomáha klíčeniu vzácnych bylín a obnovuje prirodzený charakter trávnatých porastov. Kde nie je možné pásť, pravidelným kosením zabezpečujeme, aby lúky boli zase lúkami – plné vzácnych druhov kvetov a živočíchov. Kosenie prebieha v mozaikách, nie jednorazovo a mimo hniezdnej sezóny vtákov hniezdiacich na zemi, čím nedochádza k ničeniu ich hniezd.
Kde všade sme už obnovili pastvu?
Na mape sú modrou farbou označené lokality, na ktorých pastvu realizujú miestni hospodári, oranžovou lokality udržiavané našimi zvieratami a červenou lokality, kde pasieme spoločne s farmármi.