Netopiere už oddávna využívajú ako úkryty rôzne objekty a budovy postavené človekom. Napríklad podkrovia kostolov a iných starých stavieb netopiere s obľubou vyhľadávajú najmä v čase rodenia a starostlivosti o mláďatá (letné obdobie), pretože tam majú pokoj, vhodnú teplotu a sú chránené pred predátormi. Tieto priestory sú vhodné aj na rozmnožovanie druhov náročnejších na teplo, ktoré sa v južnej Európe vyskytujú najmä v jaskyniach.
Intenzívna výstavba sídlisk s panelákmi, ktorá u nás prebiehala najmä v 60-tych až 80-tych rokoch minulého storočia, priniesla okrem iného aj nové možnosti úkrytov pre netopiere. Panelové domy svojou konštrukciou poskytujú množstvo vhodných úkrytov pre netopiere – sú to predovšetkým štrbiny medzi panelmi a vetracie otvory v podstrešných priestoroch (atikách). Svojím charakterom pripomínajú netopierom ich prirodzené úkryty (skalné štrbiny a stromové dutiny) a tiež im poskytujú priaznivé mikroklimatické podmienky a ochranu pred predátormi. Najmä raniak hrdzavý, ktorý pôvodne využíval hlavne dutiny starých stromov, sa dnes výrazne špecializuje na panelákové sídliská. Veľká časť jeho populácie na Slovensku je v súčasnosti viazaná práve na panelové domy. Výrazný podiel na tom má aj činnosť človeka, ktorý dlhodobo odstraňuje z lesov staré duté stromy, ktoré poskytovali úkryt nielen netopierom ale aj rôznym druhom vtákov (napr. aj dážďovníkom).
Druhy, ktoré najčastejšie využívajú paneláky
Raniak hrdzavý (Nyctalus noctula)
Vypočujte si zvuky raniaka hrdzavého.
Je najčastejšie sa vyskytujúcim druhom netopiera v panelových domoch. Je to väčší netopier, s dĺžkou tela 6-8 cm a s rozpätím krídiel až 35 cm. Srsť má hrdzavohnedú, lietacie blany tmavohnedé. Je veľmi nápadný svojím hlasným cvrlikaním, ktoré počuť z jeho úkrytov. Vyletuje ešte za šera, tesne po západe slnka. Lieta veľmi rýchlo a vysoko vo voľnom priestore. Na jeseň, keď sa navečer rýchlo ochladzuje a prestáva lietať hmyz, dajú sa raniaky pozorovať pri love už aj popoludní. Ako úkryty využívajú hlavne vetracie otvory v atikách a štrbiny medzi panelmi na miestach, kde nie je izolačný materiál. Tieto úkryty v panelákoch využívajú hlavne na jeseň a v zime, nezriedka sa tam však vyskytujú po celý rok. Niekedy vytvárajú kolónie tvorené až niekoľko sto jedincami.
Večernica malá (Pipistrellus pipistrellus)
Vypočujte si lokalizačné a sociálne zvuky večernice malej.
Je druhým najčastejšie sa vyskytujúcim druhom netopiera na sídliskách v mestách. Patrí k najmenším druhom našich netopierov, s dĺžkou tela len 3,5-5 cm a s rozpätím krídel okolo 20 cm. Celkovo má hnedé až sivohnedé sfarbenie. Je obratným lovcom. Na sídliskách sa dajú počas teplých letných večerov vidieť skupinky troch až piatich večerníc malých ako lietajú okolo pouličnej lampy, korún stromov alebo nad vyhriatym asfaltom a lovia drobný hmyz. Na rodenie mláďat využívajú samičky úkryty v štrbinách medzi panelmi alebo aj dutiny pod plechom pokrývajúcim fasádu a strechu budovy. Na jeseň pri presune na zimoviská sa stáva, že skupiny večerníc malých vletia cez otvorené okná do bytov. Dôvodom je najmä neskúsenosť mladých jedincov, ktoré si takýto byt poplietli so zimoviskom.
Netopiere nie sú pre človeka nebezpečné
Netopiere, tak ako aj iné živočíchy, majú tiež svoje parazity, ktoré však neprechádzajú na človeka. Podobne ako iné divožijúce zvieratá aj netopiere môžu byť prenášačmi besnoty a iných ochorení. Netopiere však ľudí nenapádajú a k uhryznutiu človeka dochádza len vo veľmi výnimočných prípadoch, kedy sa netopier cíti ohrozený a snaží sa brániť. Ak sa vyhneme neodbornej manipulácii s netopiermi, možnosť prenosu nákazy na človeka je prakticky vylúčená.