<Územie biskupických luhov bolo v minulosti intenzívne pretvárané silou vôd Dunaja a neskôr aj činnosťou človeka. Práve Dunaj hral vo vývoji a vzniku územia najdôležitejšiu úlohu. V týchto miestach pod Bratislavou sa totiž výrazne mení charakter toku Dunaja z horského na stredný. To znamená výrazné spomalenie rýchlosti prúdenia a následné usadzovanie obrovského množstva riečneho štrku v týchto miestach. Po každej väčšej povodni sa breh vody nachádzal inde a podložie bolo razom vyššie či nižšie. V miestach dnešnej prírodnej rezervácie Kopáčsky ostrov sa nahromadilo obrovské množstvo štrku dosahujúce vysoko nad hladinu podzemnej vody, zabraňujúce kapilárnemu vzlínaniu vody. Vznikol tu tak ostrov sucha a prirodzeného bezlesia dokonale zachovaného dodnes, uprostred vlhkých porastov lužného lesa. Iné podobné lokality v okolí boli v minulosti poškodené alebo zničené ťažbou štrku. Veľkým problémom pre okolité lužné lesy v minulosti predstavovalo ľudskou činnosťou vyvolané zaklesnutie hladiny Dunaja s následným poklesom hladiny podzemnej vody a vody v ramennej sústave. Pri snahe o zalesnenie takto poškodeného územia sa najmä do jeho severnej časti vnieslo množstvo veľmi odolných, no nepôvodných druhov ako jaseň pensylvánsky, borovica čierna, agát, či pajaseň. Po výstavbe vodného diela sa výška hladiny podzemnej vody v tejto časti stabilizovala na vyššej úrovni a ekosystém lužného lesa sa začal pomaly regenerovať.

Lužné lesy na tomto území dnes predstavujú jedny z posledných zachovaných plôch pôvodne oveľa rozsiahlejších luhov vyrúbaných najmä výstavbou vodného diela Gabčíkovo. Okrem typických lužných lesov sú tu predmetom ochrany tiež karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy, teplomilné panónske dubové lesy, prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody, suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží. Kontrast veľmi vlhkých a veľmi suchých biotopov na pomerne malej ploche je tu predpokladom pre obrovskú druhovú pestrosť rastlinstva a živočíšstva s výskytom mnohých vzácnych a ohrozených druhov. Z vtáctva sa tu vyskytuje náš najväčší dravec dosahujúci rozpätie krídel až dva a pol metra – orliak morský. Pozoruhodný dravec s vykrojeným chvostom – haja tmavá a v starých zachovaných porastoch s dostatkom dutín sa tu pomerne bežne vyskytuje náš najväčší dateľ – tesár čierny. Z cicavcov je tu bežný výskyt jelenej či diviačej zveri a v prostredí ramien náš najväčší hlodavec – bobor riečny. Z plazov je významný výskyt nášho najdlhšieho hada – užovky stromovej a z obojživelníkov napríklad hrabavka škvrnitá. Suché plochy bezlesia PR Kopáčsky ostrov sú veľmi významné pre výskyt rastlín z čeľade orchideovitých ako napríklad vstavač vojenský a ploštičný.

Okrem rezervácie Kopáčsky ostrov sa v rámci ÚEV Biskupické luhy nachádzajú ešte ďalšie maloplošné chránené územia ako prírodná pamiatka Panský diel, chránené areály Poľovnícky les a Bajdeľ a prírodné rezervácie Gajc a Topoľové hony.

Návštevníkom pomáhajú zorientovať sa informačné panely, poskytujúce základné informácie o území, podrobnejšiu charakteristiku PR Kopáčsky ostrov a vysvetľujúce vhodné a nevhodné spôsoby lesného hospodárenia v chránených územiach.