Väčšia vodná plocha v strede Európy vždy pútala pozornosť – ľudí pre vzdialenosť od morských pobreží a vtáctva pre vzácnu možnosť na hniezdenie, odpočinok, či zimovisko.

Inak to nie je ani v prípade Hrušovskej Zdrže na Dunaji.

Hoci je to v krajine prvok umelý (ako súčasť vodného diela Gabčíkovo), dnes je nepochybne jedným z najvýznamnejších zimovísk vodného vtáctva a miest pre odpočinok desiatok tisíc vtákov počas ich ťahu.

Pôvodne sa však na týchto miestach rozprestierala unikátna spleť dunajských ramien, ostrovov a divokých lužných lesov. Táto ramenná sústava tvorila súčasť dnes už redukovanej vnútrozemskej delty Dunaja. Práve lužné lesy obklopené ramenami sú tým najcennejším čo príroda rastlinstvu a živočíšstvu popri Dunaji poskytuje. Vodná plocha zdrže vnikla výstavbou vodného diela. Treba mať na pamäti že nie len samotná vodná hladina je faktorom významnosti tohto prostredia. Je to najmä prítomnosť ostrovčekov, zárastov trstín, brehové porasty vŕb, či plytčiny s naneseným drevom. Spolu s vodnou hladinou tu tvoria oázu pokoja pre mnohé druhy vodného vtáctva Podunajska.

Územie je dnes súčasťou sústavy európskych chránených území (NATURA 2000) ako Chránené územie európskeho významu Hrušov a chránené vtáčie územie Dunajské luhy. Predmetom ochrany územia sú tu najmä biotopy mäkkých lužných lesov, brehové porasty vŕb, či prirodzené stojaté vody s vegetáciou plávajúcich, alebo ponorených cievnatých rastlín. Tieto biotopy poskytujú priestor pre hniezdenie, odpočinok, či zimovanie stovkám druhov vtáctva a veľkému množstvu druhov obojživelníkov, plazov, cicavcov a rýb. Z najvýznamnejších druhov sa tu vyskytuje napríklad náš najväčší dravec orliak morský, alebo vzácna volavka striebristá. Z obojživelníkov kunka červenobruchá, a mlok dunajský. Z cicavcov spomeňme bobra vodného a vzácneho hraboša severského panónskeho.