Územie európskeho významu Devínska Kobyla (643 ha) je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a zároveň patrí do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie NATURA 2000. Súčasťou územia je aj Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla vyhlásená za chránenú v roku 1964 na účely ochrany najjužnejšieho výbežku Malých Karpát. Vyznačuje sa mimoriadnymi botanickými, zoologickými, geologickými a paleontologickými hodnotami, významnými teplomilnými spoločenstvami s bohatým zastúpením chránených a ohrozených druhov a s jedinečnou paleontologickou lokalitou Sandberg (Pieskovec).
Typickou črtou Devínskej Kobyly je rozmanitosť flóry i fauny. Svahy Devínskej Kobyly pôvodne pokrývali dubovo-hrabové lesy a na strmých svahoch teplomilné dubové lesy. Svahy boli neskôr odlesnené a niekoľko storočí udržiavané činnosťami ako kosenie, vypaľovanie či pasenie. Z Devínskej Kobyly sa udáva hlavne pastva oviec, ale aj kôz a hovädzieho dobytka. Kozy sa pásli výlučne na lúkach Devínskej Novej Vsi, kravy v oblasti Sandbergu a ovce dominovali najmä pri Devíne a nad vinohradmi okolo vápenky medzi Slovincom a Waitovým lomom. Vyvinuli sa tu teplo- a suchomilné travinnobylinné spoločenstvá s bohatou kvetenou. Avšak zhruba v polovici minulého storočia pastva pozvoľne zanikla. V súčasnosti tvoria lesy vyše 90% plochy územia európskeho významu, lúky, pasienky a skalné spoločenstvá zaberajú približne 6% plochy. Značná časť pôvodných lúk je v súčasnosti zarastená krovinami a nepôvodnými drevinami, najmä agátom bielym, či borovicou čiernou.
Za veľkú biodiverzitu vďačí Devínska Kobyla svojej strategickej polohe na hranici 2 fytogeografických oblastí – panónskej a západokarpatskej flóry. V druhovej skladbe vegetácie tu dominujú teplomilné a vápnomilné rastliny. Spolu je z územia uvádzaných viac ako 1100 cievnatých rastlín. Všetky spoločenstvá sú bohaté na hojný výskyt ohrozených, vzácnych a zákonom chránených druhov. Druhy ako napríklad palina rakúska, konringia rakúska, ihlica nízka, záraza šupinatá, smldník piesočný a na vápencových skalách aj rešetliak skalný pravý boli zaznamenané v rámci Slovenska len z územia Devínskej Kobyly. Na pokraji vyhynutia je gypsomilka metlinatá, ktorej výskyt je viazaný na piesočnatú pôdu neďaleko Sandbergu. Pozoruhodný je tiež výskyt mnohých druhov orchideí, ktoré sa svojou nenápadnou krásou vyrovnajú exotickým druhom. Z Devínskej Kobyly je známych 26 druhov vrátane európsky významného jazýčkovca jadranského. Ďalším nápadným druhom európskeho významu je poniklec veľkokvetý. Strmé svahy a otvorené piesočnaté plochysú domovom teplomilných a vápnomilných spoločenstiev, kde dominuje kostrava tvrdá a sprievodnými druhmi sú devätorka rozprestretá, ľan tenkolistý a mnohé ďalšie. V lesostepných častiach územia s prevládajúcim dubom plstnatým tvoria pekný jarný aspekt porasty čerešne krovitej. Vrcholové partie Devínskej Kobyly sú porastené najmä bukovým lesom. V presvetlených častiach lesa je pôvodný výskyt stredomorského druhu smyrnium prerastenolisté. Špecifikom je tiež výskyt veľkého počtu rôznych druhov fialiek a ich krížencov.
Zo zoologického hľadiska patrí Devínska Kobyla medzi územia s najvyššou rozmanitosťou fauny na Slovensku. Typický je predovšetkým výskyt teplomilných druhov hmyzu, prispôsobených na extrémne a dlhodobé obdobia sucha. Mnohé z nich sú zriedkavé a chránené, ako napríklad pamodlivka dlhokrká, z chrobákov roháč veľký, spomedzi motýľov vidlochvost feniklový. Medzi exotické xerotermné druhy patrí pavúk stepník červený. Lesy sú domovom nášho najdlhšieho hada, užovky stromovej. Z vtákov sa tu vyskytuje napr. muchár sivý, muchárik červenohrdlý, muchárik bielokrký, žlna sivá a žltochvost hôrny. Pieskové steny Sandbergu lákajú pestrofarebného včelárika zlatého. Z cicavcov nájdeme v lesoch jazveca lesného, líšku obyčajnú, sviňu divú, zriedkavejšie tiež jeleňa obyčajného.
Rezerváciou prechádza turistický chodník (modrá značka) ako aj Náučný chodník Devínskou Kobylou s dĺžkou 3,5 km a prevýšením 50 metrov, ktorý bol prvýkrát sprístupnený v roku 1988. Pozoruhodnosťami tejto “prírodnej perly strednej Európy“ vás bude sprevádzať 5 náučných tabúľ, ktoré informujú o botanických, zoologických a geologických zaujímavostiach tohto výnimočného územia.
Zdroje:
- Hegedüšová, K., 2010: Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla a Chránené nálezisko Sandberg
- Kolektív, 2000: Niva Moravy. Manuál pre sprievodcov. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 198 s.