Územie európskeho významu Horný les sa rozprestiera na ploche 556,20 ha v katastri obce Vysoká pri Morave. Spolu s rakúskou rezerváciou Marchauen Svetového fondu pre ochranu prírody WWF a Národnou prírodnou rezerváciou Dolný les, ktoré sa rozkladajú smerom na juh, tvorí Horný les jeden z najväčších súvislých komplexov lužných lesov Pomoravia. Národná prírodná rezervácia Horný les chráni od roku 1981 komplexy lužných lesov na okraji rozšírenia panónskeho tvrdého lužného lesa s výskytom ojedinelých vodných a močiarnych druhov rastlín a živočíchov, najmä vodného vtáctva.
V území prevláda tzv. tvrdý luh, t.j. dubovo-brestovo-jaseňový lužný les, ktorý je v rámci Slovenska už len vzácne zachovaný. Z ekologického hľadiska môžeme v území odlíšiť dva typy lesov. Ich charakter je ovplyvnený protipovodňovou hrádzou rieky Moravy. Najcennejšie, relatívne nenarušené časti sa nachádzajú v medzihrádzovom priestore. V časti mimo protipovodňových hrádzí (územie nie je zaplavované) sa lesy vyvíjajú postupne smerom k suchším dubovým až dubovo-hrabovým lesom. V medzihrádzovom priestore naopak nachádzame v dnes už súvislých lesných porastoch staré jedince dubov, ktoré svedčia o tom, že územie tvorili v minulosti aj pasienky s osamelými vysokými stromami. Títo dnes už odumierajúci velikáni sú dôležitou súčasťou lesných ekosystémov – viažu sa na ne vzácne druhy chrobákov, žijúcich na tlejúcom dreve. Ide o druhy európskeho významu plocháča červeného, roháča obyčajného, pižmovca hnedého a fuzáča veľkého. Lesné prostredie je domovom množstva druhov vtákov. Z tých významných treba spomenúť bociana bieleho, bociana čierneho, haju červenú a haju tmavú, ktoré tu pravidelne hniezdia. Dutiny starých stromov sú významným úkrytom netopierov, napr. raniaka hrdzavého a uchane čiernej. Územie je tiež významným útočiskom a oporným bodom zvery počas jej migračných presunov. Svedčí o tom množstvo prechodov, na ktorých zver prekonáva rieku Moravu.
Kvetena lužného lesa je najpestrejšia na jar, kedy v podraste vládne snežienka jarná, o niečo neskôr blyskáč cibuľkatý s lesklými žltými kvetmi a chochlačka dutá.
Ďalším významným krajinným prvkom je spleť bočných ramien rieky Moravy s hlavným ramenom Kakvica, ktoré zásobuje lokalitu vodou a tým podmieňuje zachovanie lužného lesa. Na vodné prostredie riečnych ramien sa, či už trvale alebo v období neresenia, viaže viacero európsky významných druhov. Spomedzi rýb sú to napr. lopatka dúhová, čík európsky, z obojživelníkov kunka červenobruchá, mlok dunajský. Osobitný charakter dáva prostrediu svojou činnosťou bobor vodný. Na brehoch Kakvice si nemožno nevšimnúť charakteristické bobrie hrady alebo tzv. šmykľavky – vyhladené miesta, po ktorých sa bobry spúšťajú do vody. Mozaiku prírodných stanovíšť územia dotvárajú nivné lúky, ktoré sa nachádzajú južne od lesného komplexu, smerom k obci Vysoká pri Morave.
Zdroje: