Minulý týždeň sme sa stretli s kolegami z Otto Herman Institute z Maďarska a ich partnermi HUN-REN Ecological Research Center, Budakeszi Vadaspark Public, z viacerých národných parkov, aj Univerzity v Debrecéne. Začal sa im totiž nový projekt LIFE Citellus zameraný na záchranu sysľa pasienkového v Maďarsku a Rumunsku. Boli si pozrieť naše lokality a úspechy v ÚEV Cifra, Tisovský kras a Muránska planina, rozprávali sme sa o metódach odchytov a translokácií, genetickej štúdii, našich riešeniach na potlačenie predácie zo strany mačiek divých, líšok aj dravých vtákoch pri reštitúciách, monitoringu početnosti a ďalších témach. Tešíme sa, že je v Európe druhý veľký projekt na záchranu sysľov a na ďalšiu výmenu skúseností, určite sa ešte s riešiteľmi projektu stretneme viackrát.

V dňoch 4.-5. marca 2026 zastupovali náš projekt kolegovia z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV na medzinárodnej konferencii Invasive Alien Species in the Danube Region: IAS of Regional Concern v Maďarsku, v meste Tata. Stretli sa tu zástupcovia ministerstiev, Európskej komisie, medzinárodných organizácií, výskumných inštitúcií, ochranárov aj mimovládnych organizácií z celého podunajského regiónu.

Naši partneri dostali priestor predstaviť LIFE Resistance odborníkom a tvorcom politík zo širokého európskeho priestoru. Hovorili o tom, čo nás ženie vpred, teda o cieli obmedziť šírenie inváznych druhov rastlín v pohraničných oblastiach a zároveň priblížili metódy a postupy, ktoré robia náš projekt výnimočným. Podelili sa aj s prvými výsledkami z terénu. Invázne druhy hranice nepoznajú, a preto ani boj s nimi nemôže zostať za hranicami jednej krajiny. Práve preto sú takéto stretnutia dôležité. Pomáhajú nám dostať našu prácu do širšieho kontextu, spoznať nových potenciálnych partnerov a prispieť k európskej stratégii boja proti biologickým inváziám.

Ďakujeme kolegom z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV za skvelú reprezentáciu projektu. Tešíme sa na ďalšie príležitosti, kde môžeme ukázať výsledky našich aktivít.

Vzdelávanie nemusí prebiehať medzi štyrmi stenami, učebňou môžu byť samotné mokrade.

Naše projekty sú zamerané ako na ochranu vzácnych druhov a biotopov, tak aj na edukáciu a priblíženie prírody k ľuďom. V rámci projektu Obnova biotopov pre hraboša severského panónskeho postupne vytvárame rôzne možnosti pre vzdelávanie verejnosti. 

V Maďarsku náš projektový partner Pisztráng Kör Egyesület na vzdelávanie využíva tzv. Microtus mikrobus. Mikrobus prerobený na pojazdné laboratórium pomáha deťom spoznávať tajomstvá mokradí. Malí bádatelia sa učia odoberať vzorky v lese aj vo vode, identifikovať rôzne bezstavovce, dokonca aj počítať určité ekologické indexy, a tak opísať stav miestneho ekosystému. 

Mokrade sú domovom nielen hraboša severského panónskeho, ale aj mnohých vodných vtákov. Microtus mikrobus dáva deťom možnosť vyskúšať si pozorovať tieto vtáky profesionálnymi ďalekohľadmi. Vzdelávanie v oblasti ornitológie je obohatené aj o analýzu vývržkov sov (nestrávené kosti koristi, ktoré sova vyvráti). Z kostí je možné identifikovať, aké druhy živočíchov sovy konzumujú. Väčšinou sú to malé cicavce, ako je napríklad aj hraboš severský panónsky. Tieto analýzy predstavujú veľmi efektívny a neinvazívny spôsob zisťovania prítomnosti drobných cicavcov na lokalitách. Práve vďaka takýmto aktivitám sa deti dostávajú bližšie k prírode, učia sa prírodným zákonitostiam a osvojujú si vedecké postupy. 

Podmienky na vzdelávanie verejnosti vytvorili aj naši rakúski partneri v Národnom parku Neusiedler See-Seewinkel. V mokradiach obce Illmitz sa postavila drevená plošina priamo nad vodnou plochou. Tá bude slúžiť širokej verejnosti pre pozorovanie vodných živočíchov a rastlín mokrade. Ponúka lepší prístup k samotnej vode a ľudia ju môžu využiť na nalodenie sa “suchou nohou” do člnov. Neusiedler See-Seewinkel ponúka možnosť plaviť sa pomedzi trstinu a vychutnať si ničím nerušené čaro mokradí.

Všetky deti vedia, čo je dobré a čo nie pre prírodu a nás …

A čo vy dospelí? Zabúdate?

Prezrite si krásne a úprimné diela, ktoré vytvorili žiaci ZŠ A. Dubčeka pre náš projekt DELIVER: Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy.

Na aké problémy alebo na aké prírodné krásy, ktoré nás obklopujú v nich upozornili? Odpovede nájdete vo fotogalérii:

Obnova pasienkov na Zádielskej planine

Druhové bohatstvo našej krajiny sa viaže na nelesné biotopy – patria k nim aj teplomilné a suchomilné lúky a pasienky, ktoré môžeme obdivovať aj v Slovenskom Krase. Tieto biotopy sú závislé od tradičného manažmentu – extenzívnej pastvy a kosenia. Žiaľ, na väčšine miest sa už viac ako 30 rokov tradične nehospodári. Dôsledkom toho pasienky zarastajú náletovými drevinami a expanzívnymi trávami.

Úbytok pasienkov na Zádielskej planine od roku 1950. Zdroj: https://mapy.tuzvo.sk/HOFM/Default2.aspx

V takýchto podmienkach už nedokážu žiť vzácne druhy ako napríklad peniažtek slovenský (Thlaspi jankae), jedinečný endemit rastúci len na Zobore, v Slovenskom Krase a v krasových oblastiach maďarského Aggteleku.

Našťastie, vďaka skvelej spolupráci s NP Slovenský Kras, sa nám darí tieto biotopy v rámci projektu LIFE SUB-PANNONIC obnovovať aj tu. Tento rok sme na Zádielskej planine za pomoci miestnych hospodárov z Turne nad Bodvou obnovili 21 ha vzácnych xerotermných biotopov.

Neľakajte sa – hoci obnova vyzerá drasticky, do pár rokov sa za pomoci oviec pasienok obnoví do svojej pôvodnej krásy! Foto: Róbert Šuvada

Peniažtek slovenský má tak opäť vhodné podmienky na existenciu a na jar nás určite rád poteší svojimi jemnými bielymi kvetmi.

Peniažtek slovenský má na Zádielskej planine jednu z najväčších populácií na Slovensku Foto: Róbert Šuvada

Tradičná pastva oviec na Zádielskej planine pomáha obnoviť a udržať travinno-bylinné biotopy Foto: Karolína Gelatičová

S miestnym hospodárom Arnoldom Dócsom sme rozbehli pastvu kôz v ÚEV Veľký Kopec na východnom Slovensku – nad Kráľovským Chlmcom. Pastva kôz v tomto území pomôže obnoviť cenné stepné biotopy a pasienkové dubiny, ktoré sú plné života, najmä toho hmyzieho a rastlinného. Zároveň nám kozy pomôžu udržiavať pekný výhľad na Latoricu a Tokajskú oblasť, čo je zase nezanedbateľná estetická hodnota pre ľudských návštevníkov, tým, že nás zbavia kríkov a nepôvodných agátov.

10. mája 2019 sme zrekonštruovali hmyzí hotel na Dlhých dieloch zhotovený pred pár rokmi organizáciou Živica. Veríme, že okrem hmyzu sa potešilo aj asi 100 žiakov s pani učiteľkami zo Základnej školy A. Dubčeka, ktorí nám prišli pomôcť s touto užitočnou „stavbou“ aj so starostlivosťou o jedlé kríčky – egreše a ríbezle v jej okolí. Hmyzie hotely obľubujú napr. samotárske včely, čmeliaky, lienky a iné užitočné opeľovače. Do domčeka sme pridali veľké množstvo prírodného materiálu – navŕtané drievka, duté steblá, slamu, šišky, ovčiu vlnu, staré deravé tehly, staré črepníky atď. V športovom areáli chystáme aj výsadbu krov a stromov a tiež kvetnaté lúky, na ktorých sa tieto živočíchy budú môcť hostiť.

Akcia sa uskutočnila s podporou BSK, LIFE a MČ Karlova Ves.

Dňa 10.10. 2018 Vás srdečne pozývame na otvorenie výstavy o miznúcich krásach krajiny dunajských luhov. Výstava približuje návštevníkom všetkých vekových skupín ohrozenú prírodu dunajských lužných biotopov (dunajských ramien, zaplavovaných lúk, štrkových lavíc, lužných lesov, mokradí a slanísk), ktorú sa Bratislavské regionálne ochranárske združenie už viac ako 20 rokov úspešne snaží oživovať. Pomocou interaktívnych prvkov, ktoré Vám umožnia zapojiť skoro všetky ľudské zmysly (zrak, sluch, čuch, hmat) objavíte kúzlo málo známych, ale na biodiverzitu výnimočne bohatých dunajských luhov. Dunajské luhy sú súčasťou európskej siete chránených území NATURA 2000, ktorá bola vytvorená za účelom zachovania ekologickej stability a biodiverzity v Európe. Do tejto siete NATURA 2000 boli vybrané len tie najcennejšie územia Európy.

Vernisáž výstavy začne dňa 10.10.2018 o 9.00 v osade Veľký Lél pri Zlatnej na Ostrove (okres Komárno) v budove starej sýpky a skončí o 15.00.

Návštevníci si budú môcť pozrieť výstavu v menších skupinkách so sprievodcom, ktorý poskytne odborný výklad. Výstavou bude návštevníkov a žiakov základnej školy v Zlatnej na Ostrove sprevádzať autor výstavy pán Zoltán Fűzfa z Maďarska. Tlmočenie do slovenského jazyka je zabezpečené. Výstava pozostáva z interaktívnych panelov a je dvojjazyčná  – v slovenskom a maďarskom jazyku.  Expozícia výstavy je stála a po otvorení výstavy je možné si ju pozrieť celoročne (po telefonickom dohovore s pracovníkmi BROZ tel. 0948 104 665).

Výstava vznikla s podporou európskeho programu LIFE,  v rámci projektu LIFE Obnova a manažment dunajských lužných biotopov (2015 – 2022).

Priestory výstavy v starej sýpke boli zrekonštruované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Podpora regionálneho rozvoja.

Tešíme sa na Vašu účasť!

Pozvánka v PDF.