V spolupráci s Inštitútom aplikovanej ekológie Daphne sme zorganizovali dvojdňový workshop na tému Dunajské luhy a ich premeny.

Hlavným cieľom workshopu bola výmena poznatkov a skúseností odborníkov rôznych odvetví. Workshopu sa zúčastnilo 45 odborníkov zo Slovenska, Maďarska a Česka. Medzi účastníkmi boli ochranári prírody, odborníci v oblasti vodného hospodárstva a energetiky, zoológovia a ornitológovia, vedeckí a univerzitní pracovníci.

Prvý deň sme strávili v Biskupických luhoch, kde sme sa vzájomnou debatou dozvedeli mnoho o súčasnom stave krajiny Dunajských luhov, ale aj o jej histórii. Vysvetlili sme si význam aluviálnych lúk, ich obhospodarovanie a riešenia pre revitalizáciu Dunajských luhov. Spoločne sme sa pozreli na zrevitalizované kolmé pieskové brehy na hlavnom toku Dunaja, ktoré sú vhodné pre hniezdenie brehule hnedej. Neskôr sme sa presunuli na biofarmu BROZ, lokalizovanú v ochrannom pásme elektrického vedenia. Spolu s odborníkmi z energetiky sme si povedali viac o ekologizácií elektrických vedení a spôsobov ochrany vtáctva pred nárazmi do vedenia. BROZ predstavilo význam farmy na takomto území a dôležitosť pastvy.

Druhý deň workshopu sme sa zamerali na revitalizácie riečnych ramien a mokradí, preto sme sa vybrali ku Gabčíkovu. Tu nám Martin Mišík z Alcedo River Clinic povedal viac o dopade výstavby VD Gabčíkovo na riečnu dynamiku. Na území zaniknutých mokradí Istragova sme predstavili aktivity BROZ, zamerané na revitalizáciu mokradí. Videli sme aktuálne prebiehajúce bagrovanie prívodných kanálov, ktoré zabezpečia návrat vody do mokradí. Súčasne sme hosťom predostreli aj prebiehajúcu obnovu prirodzeného zloženia lesa, z ktorého sme odstránili šľachtené topole a vysadili pôvodné druhy ako topoľ biely a topoľ čierny.  Neskôr sme sa presunuli na Medveďovské rameno, na ktorom BROZ zrealizovalo v roku 2012 svoju prvú revitalizáciu dunajského ramena. Diskusia bola zameraná najmä na riešenie problémov so zazemňovaním a sedimentami. Ukázali sme si aj erodovanú kolmú riečnu stenu, vytvorenú prirodzenou dynamikou vody, ktorá slúži na hniezdenie rybárika riečneho.

Podnetné diskusie priniesli veľa zaujímavých postrehov aj nápadov do ďalších ochranárskych projektov aj medzisektorových spoluprác. Workshop vznikol v rámci projektu, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja cez projekt „Ecoregion SKHU“

Vzácnu rastlinku, chránený druh európskeho významu – Peniažtek slovenský, nájdete iba na vrchu Zobor pri Nitre, v Národnom parku Slovenský Kras a v priľahlých krasových oblastiach maďarského národného parku Aggtelek. Na žiadnych iných lokalitách nerastie. Donedávna sa jednalo o rastlinný druh s pomerne stabilnými mikropopuláciami, hoci dlhodobo ohrozenými zarastaním stanovíšť. Posledné roky však s mikropopuláciou na Jasovskej planine v Slovenskom Krase, s menším výskytom tohto druhu (cca 100 jedincov), zatriasol projekt #LIFE_SUB_PANNONIC. Samozrejme pozitívne, už po prvom roku odstraňovania náletov a prebiehajúcej pastvy stúpol v tejto lokalite počet jedincov na 1 500! A tento rok sa rozrástla populácia na neskutočných 10 000 jedincov, čím sa stala v Slovenskom krase najpočetnejšou.

Veľké poďakovanie patrí Urbariátu Háj, ktorý sa zhostil náročnej obnovy zarasteného pasienka a Agrodružstvu Turňa za realizáciu extenzívnej pastvy, ktorá udrží biotop peniažteka dlhodobo v priaznivom stave. Spoločne sme v rámci projektu i vďaka výbornej spolupráci so správou Národného parku a Biosférickej rezervácie Slovenský Kras na tomto území obnovili už cez 130 hektárov vzácnych sucho a teplomilných travinno-bylinných biotopov – lúk a pasienkov, na ktoré sa viaže druhové bohatstvo našej krajiny.

Jedinečný endemit – Peniažtek slovenský (Thlaspi jankae)

Táto dvojročná nenápadná rastlinka sa vyskytuje iba na dvoch oddelených lokalitách na Slovensku (Zoborské vrchy, NP Slovenský kras) a v severnom Maďarsku. V rámci širšej lokality vytvára viaceré mikropopulácie. Pohľad na biele jemné kvietky Vás môže potešiť v máji až júni, keď sú rastlinky v plnom kvete. Obľubuje teplomilné trávnaté miesta – slnečné lúky a pasienky, v  minulosti pravidelne kosené a využívané pre pastvu oviec, kráv a kôz. Dnes je výskyt tohto jedinečného druhu ohrozený zarastaním stanovíšť nielen drevinami ale i expanzívnymi bylinami, pretože sa už dlhé roky na väčšine miest tradične nehospodári.

#Pasenie_je_spása v duchu tohto hesla obnovujeme pastvu na viacerých lokalitách na Slovensku s cieľom ochrany a obnovy biodiverzity týchto území.

Symbolické ocenenie za aktivity prebiehajúce na Území európskeho významu Veľký kopec nad mestom Kráľovský Chlmec na východe Slovenska, si tento rok prevzali miestny hospodár Arnold Dócs, ktorý s nami spolupracuje na projekte #LIFE_SUB_PANNONIC a miestny záhradkár, dobrovoľník a podporovateľ obnovy pastvy v tomto území Arpád Kárnai. V rámci projektu začali v tejto lokalite s pastvou kôz za účelom obnovy travinno-bylinných biotopov, ktoré sú domovom vzácnych druhov rastlín a živočíchov viazaných na lúky a pasienky. 

K pastve na Veľkom kopci pridali i ďalšie aktivity pre ochranu prírody. S miestnymi obyvateľmi v tejto lokalite likvidujú nelegálne skládky odpadov. Za pomoc pri zbere odpadu deti dostali i malú odmenu – sklenenú fľašu s nápisom „I love Nagy Hedge (Veľký kopec)“. Rokmi opustené a neprístupné miesto sa tak zmenilo na nepoznanie – teraz je obľúbenou lokalitou pre výlety a spoločné akcie, dokonca i pre svadobné fotografovanie. Na vrchole kopca sme osadili náučný panel a lavičku s krásnymi výhľadmi na okolitú krajinu CHKO Latorica. 

Vstavač obyčajný (Orchis morio)

A v tomto čase prinieslo úsilie odvážnych hospodárov a  dobrovoľníkov z celého Slovenska nádhernú odmenu – vďaka ich pomoci pri ochrane prírody zakvitla na Veľkom kopci vzácna orchidea – Vstavač obyčajný (Orchis morio). Názov dostal podľa toho, že ste ho mohli bežne nájsť v „obyčajnej“ zdravej poľnohospodárskej krajine. Dnes už to však neplatí a ani zďaleka obyčajný nie je… Jedná sa o chránený druh národného významu, ktorý je zraniteľný likvidáciou nehnojených lúk a pasienkov, na ktoré je viazaný. Predtým neznáma orchidea v tejto lokalite zakvitla na Veľkom kopci v počte 200 kusov a potvrdila, že s obnovou biotopov na tomto území ideme dobrým smerom.  

#Pasenie_je_spása v duchu tohto hesla obnovujeme pastvu na viacerých lokalitách na Slovensku s cieľom ochrany a obnovy biodiverzity týchto území. 

Obnova pasienkov na Zádielskej planine

Druhové bohatstvo našej krajiny sa viaže na nelesné biotopy – patria k nim aj teplomilné a suchomilné lúky a pasienky, ktoré môžeme obdivovať aj v Slovenskom Krase. Tieto biotopy sú závislé od tradičného manažmentu – extenzívnej pastvy a kosenia. Žiaľ, na väčšine miest sa už viac ako 30 rokov tradične nehospodári. Dôsledkom toho pasienky zarastajú náletovými drevinami a expanzívnymi trávami.

Úbytok pasienkov na Zádielskej planine od roku 1950. Zdroj: https://mapy.tuzvo.sk/HOFM/Default2.aspx

V takýchto podmienkach už nedokážu žiť vzácne druhy ako napríklad peniažtek slovenský (Thlaspi jankae), jedinečný endemit rastúci len na Zobore, v Slovenskom Krase a v krasových oblastiach maďarského Aggteleku.

Našťastie, vďaka skvelej spolupráci s NP Slovenský Kras, sa nám darí tieto biotopy v rámci projektu LIFE SUB-PANNONIC obnovovať aj tu. Tento rok sme na Zádielskej planine za pomoci miestnych hospodárov z Turne nad Bodvou obnovili 21 ha vzácnych xerotermných biotopov.

Neľakajte sa – hoci obnova vyzerá drasticky, do pár rokov sa za pomoci oviec pasienok obnoví do svojej pôvodnej krásy! Foto: Róbert Šuvada

Peniažtek slovenský má tak opäť vhodné podmienky na existenciu a na jar nás určite rád poteší svojimi jemnými bielymi kvetmi.

Peniažtek slovenský má na Zádielskej planine jednu z najväčších populácií na Slovensku Foto: Róbert Šuvada

Tradičná pastva oviec na Zádielskej planine pomáha obnoviť a udržať travinno-bylinné biotopy Foto: Karolína Gelatičová

Vzácne suchomilné travinno-bylinné spoločenstvá obnovujeme v rámci projektu LIFE Sub-pannonic aj na Dolnom Zemplíne. Pozrite si krátku reportáž televízie MA7 o obnove územia európskeho významu Veľký Kopec pri Kráľovskom Chlmci. Obnovený kvitnúci pasienok bude určite pastvou nielen pre kozy, ale aj pre oči obyvateľov a návštevníkov Medzibodrožia.
Ak aj nerozumiete po maďarsky, isto oceníte aspoň pekné zábery. 

Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), druh európskeho významu, je jedným z mnoha druhov, pre ktoré je pasenie spása