Náš projekt LIFE Obnova a manažment dunajských lužných biotopov, v skratke LIFE Dunajské luhy, je nominovaný na prestížne celoeurópske ocenenie LIFE Awards 2026. Je to projekt, ktorý sme realizovali v spolupráci s partnermi – maďarským Národným parkom Duna Ipoly, Výskumným ústavom vodného hospodárstva (VÚVH), Národným lesníckym centrom (NLC) a Vodohospodárskou výstavbou. Na území Slovenska sme sa primárne venovali územiu ľavostrannej ramennej sústavy (vnútrozemskej delty) v rámci ktorej sme realizovali viaceré opatrenia na zlepšenie vodného režimu. Obnovovali sme tu vodný režim v riečnych ramenách (Vojčianskom ramene), odstraňovali sme nepotrebné prehrádzky vo vodných tokoch, ktoré bránili v migrácii rýb a najmä – riešili sme hlavný problém ramennej sústavy, ktorým je nedostatok vody, ktorý pretrváva od postavenia VD Gabčíkovo. Tento problém sme riešili aktívnym bojom za simulované záplavy tohto územia, ze ktoré sme bojovali aj formou petície, ktorú podpísalo viac ako 11 000 ľudí a ktorú sme doručili vtedajšiemu ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi.
Od roku 2020 sa nám vďaka tomuto úsiliu podarilo záplavový režim v území obnoviť a záplavy odvtedy pravidelne bežia.

Okrem týchto aktivít sme sa venovali aj obnove pastvy na Apálskom a Veľkolélskom ostrove, ale aj výsadbe lužných drevín a orezu hlavových vŕb.

Naši maďarskí projektoví partneri v maďarských dunajských luhoch pracovali na 3 lokalitách.

NLC bolo aktívne v pestovaní sadeníc pôvodných druhov drevín, ktoré nám pestovali na výsadby do lužných lesov.
VÚVH realizovali odborný monitoring ramennej sústavy a komplexnú expertnú štúdiu na jej obnovu, ktorá slúžila ako základ našich opatrení. Vodohospodárska výstavba bola hlavným partnerom a stakeholderom pre ramennú sústavu a jej záplavy a realizovala viacero technických opatrení na prehrádzkach.

Európska Komisia tento projekt vybrala spomedzi desiatok projektov z celej Európy, ktoré boli ukončené v roku 2024 a vybrala ho do trojky nominovaných v kategórii Príroda a Biodiverzita.

V rámci ocenenia LIFE Awards existuje aj kategória Cena verejnosti, kde môže verejnosť dať hlas nominovaným projektom. Hlasujte za náš projekt a zvýšte naše šance, že si 3.6. prinesieme z Bruselu niektoré z týchto ocenení.

Ďakujeme!

Príspevok Sme finalistami prestížneho európskeho ocenenia LIFE Awards zobrazený najskôr BROZ.

Príspevok Ako zimujú motýle? zobrazený najskôr BROZ.

Spolufinancované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo agentúry CINEA. Európska únia ani orgán poskytujúci granty za ne nenesú zodpovednosť.

Príspevok Pozvánka na konferenciu Význam travinno-bylinných porastov a kvitnúcich lúk v krajine zobrazený najskôr BROZ.

Príspevok United in Diversity: Building a Future Together – Číčov 2025 zobrazený najskôr BROZ.

Naše organizácie súčasne vyjadrujú hlboký súcit a podporu všetkým farmárom a chovateľom, ktorí dnes okrem šírenia SLAK čelia aj ďalším obrovským byrokratickým, ekonomickým či environmentálnym výzvam. Obávame sa preto, že táto epidémia napokon môže byť pre mnohých z nich likvidačná. Zároveň považujeme za dôležité v tejto súvislosti poukázať na skutočnosť, že SLAK nepredstavuje hrozbu len pre momentálne najviac zasiahnuté veľké halové chovy, ktorým sa dostáva najväčšia pozornosť, ale aj pre množstvo ďalších hospodárov a takisto pre obnovu vzácnych nelesných biotopov prostredníctvom pastvy. „Tradičné pasenie sa z našej krajiny od polovice minulého storočia postupne vytráca a napríklad na Podunajsku na istý čas prakticky zaniklo. Poľnohospodárstvo sa tu aj v dôsledku dlhodobo nedostatočnej podpory pastvy zo strany slovenskej a európskej poľnohospodárskej politiky preorientovalo na rastlinnú výrobu a zostalo tu prakticky iba zopár veľkých, zväčša ustajnených chovov zvierat“, približuje Adriana Hološková zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

Aj z tohto dôvodu dnes v regióne, ktorý je momentálne najväčším ohniskom nákazy, naše organizácie prevádzkujú vlastné ochranárske farmy a dlhodobo tu spolupracujeme s lokálnymi chovateľmi. Pastva hospodárskych zvierat je nevyhnutná pri obnove vzácnych stepných biotopov ako sú slaniská, viate piesky či xerotermné trávnaté porasty. A aj preto si dovoľujeme touto formou apelovať na spoločnosť a štát, aby sa pri riešení tejto krízy v poľnohospodárskom sektore nezabúdalo na menších či ekologických farmárov. Ich prínos k rozmanitosti a udržateľnosti poľnohospodárskej krajiny je totiž nenahraditeľný. “Títo farmári často hospodária aj na ťažšie dostupných či menej produktívnych, no environmentálne hodnotných územiach, kde to pre väčšie podniky už nie je ekonomicky výhodné. Udržiavanie nelesných biotopov prostredníctvom poľnohospodárskych postupov je kľúčové pre ochranu vzácnych druhov aj samotnej krajiny a ak by v dôsledku SLAK zanikali farmy, hrozí, že s nimi postupne zmizne aj veľká časť našej prírodnej rozmanitosti”, dodáva Adriana Hološková.

Tlačová správa

Bratislava, 14.4.2025

Kontaktné osoby:

BROZ – ochranárske združenie, Krajina živá: Jakub Cíbik (cibik@broz.sk)

SOS/Birdlife Slovensko: Adriana Hološková (holoskova@vtaky.sk)

Príspevok Slintačka a krívačka ohrozuje farmárov, a tým aj rozmanitosť poľnohospodárskej krajiny. Ochranári preto vyzývajú na zodpovednosť a vyjadrujú podporu chovateľom. zobrazený najskôr BROZ.

Naše hospodárske zvieratá chováme predovšetkým preto, aby nám pomáhali udržiavať vzácne nelesné biotopy. Len vďaka nim prežívajú slaniská, aluviálne lúky či xerotermné pasienky s unikátnymi druhmi rastlín a živočíchov. Aj preto je pre nás mimoriadne dôležité robiť všetko preto, aby sa nákaza nešírila ďalej. Zároveň si z mnohých dôvodov ani nemôžeme dovoliť zatvoriť dlhodobo všetky zvieratá do stajní – nie sú na to zvyknuté, nemáme na to podmienky ani dostatok krmiva.

 Ako nám môžete v aktuálnej situácii pomôcť?

– Nevstupujte (nielen) na naše pasienky a farmy.

– Dodržiavajte hygienické nariadenia a preventívne

opatrenia.

– Zdieľajte našu výzvu a informujte ľudí vo vašom okolí.

Vaša ohľaduplnosť nám pomáha chrániť nielen hospodárske zvieratá, ale aj roky práce na záchrane vzácnych biotopov. Ďakujeme!

Príspevok MIMORIADNE PROSBA v súvislosti so slintačkou a krívačkou – zákaz vstupu na farmy a pasienky BROZ! zobrazený najskôr BROZ.

Vďaka týmto podmienkam vznikli na nezalesnených bralách vzácne biotopy, ktoré odborne nazývame xerotermy. Tých bolo v Brezovských Karpatoch, kam spadá aj kataster Dobrej Vody, až do polovice minulého storočia omnoho viac ako dnes. Dovtedy totiž ľudia museli pre zabezpečenie obživy využívať každý dostupný kúsok krajiny, vrátane takýchto málo úživných miest, kde sa pásli stáda oviec a kôz. Po veľkých spoločenských zmenách však boli pasienky postupne opúšťané alebo umelo zalesnené, často aj nepôvodnými druhmi, napríklad borovicou čiernou.

Na xerotermy Brezovských Karpát je pritom viazané množstvo vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Ide napríklad o viaceré orchidey, hlaváčiky jarné, poniklece veľkokveté či klinčeky včasné Lumnitzerove. Ich osud je dnes ale priamo závislý od toho, či sa o ne začneme opäť starať, alebo ich necháme zaniknúť v tieni náletových a nepôvodných drevín. A preto sme sa v rámci projektu LIFE Endemic PANALP rozhodli spojiť sily s miestnymi obyvateľmi, ktorým nie je tunajšia príroda ľahostajná.

V minulom roku sme sa v okolí Dobrej Vody sústredili najmä na obnovu parciel miestneho urbariátu. Tie aj vďaka našej iniciatíve získal do dlhodobého nájmu mladý farmár z obce. Ten už tu síce hospodáril aj predtým, no na viaceré miesta sa so zvieratami kvôli náletovým drevinám vôbec nedokázal dostať. Vďaka prostriedkom projektu sa nám ich podarilo vyčistiť, a to opäť aj so zapojením aktívnych miestnych. Na časť obnovených plôch sa vlani po dlhom čase vrátili už aj hospodárske zvieratá – kravy a kozy. Tradičná pastva nad Dobrou Vodou sa tak v réžií tunajšieho gazdu rozširuje z pôvodných 5 hektárov na približne dvojnásobok. Navyše, na príprave podmienok pre obnovu pastvy sme tu pokročili na ďalšej, približne 16 hektárovej súkromnej ploche, kde na návrate pastvy spolupracujeme s ďalším tunajším gazdom.

Veľmi nás teší, že spolu s návratom kopytníkov sledujeme uprostred Brezovských Karpát aj šírenie vzácnych druhov viazaných na kvitnúce lúky. Pri jarných prácach na oplôtkoch sme tu napríklad objavili vzácnu orchideu hmyzovník Holubyho či dudka chochlatého. Ten tu pravdepodobne aj hniezdi, a to v dutinách ponechaných starých solitérnych stromov. Oba zmienené druhy patria k takzvaným dáždnikovým

Príspevok Obnova pastvy napreduje aj v okolí Dobrej Vody zobrazený najskôr BROZ.

Fragment xerotermu, teda biotopu teplo- a suchomilných trávnikov na Manínci obklopený borovicami a smrekmi. Bez nášho spojenia s miestnymi nadšencami by ho postupne úplne pohltil tieň lesa. Spolu s ním by sa vytratila aj pestrosť života, ktorú tu po stáročia udržiavali stáda kopytníkov.

Jasoň červenooký, jeden z našich najväčších, najvzácnejších a najkrajších motýľov. Ešte pred 70 rokmi bolo na Slovensku známych takmer 600 lokalít výskytu, dnes živoria posledné jedince na 40-50 lokalitách. To značí, že niečo v krajine nie je v poriadku. Stačí sa pozrieť, čo sa za tú dobu zmenilo. Vhodných stanovíšť, ako sú skalnaté stráne, rapídne ubudlo. Živnou rastlinou húsenice jasoňa sú skalné ruže a prevažne rozchodník biely, teda sukulenty, ktoré rastú na slnečných skalnatých plochách. Dospelé motýle potrebujú k obžive kvitnúce rastliny ako zdroj nektáru.

Koník ružovokrídly, koník modrokrídly, lajniak skarabeusovitý, mravcolev čiernobruchý a mnohé ďalšie živočíchy obývajú aj tie najextrémnejšie miesta, aké sa nachádzajú na Manínci. Na zdanlivo vyprahnutej zemi sa to pri bližšom pohľade hmýri vzácnym životom.

Kruštík tmavočervený, orchidea s príjemnou vanilkovou vôňou. Rastie vo svetlých lesoch, na kamenistých lúkach a svahoch vo vápnitých pôdach. Je pomerne bežným druhom, ale podobne ako mnohé iné naše orchidey je ohrozený zarastaním, zmenou drevinového zloženia lesných porastov či výstavbou na nevhodných miestach.

Pred 50 až 70 rokmi boli mnohé miesta ako Manínec umelo zalesňované, často aj nepôvodnou borovicou čiernou alebo jaseňom mannovým. Navyše, kvôli kolektivizácii sa vytratila mozaika drobných, polí, lúk a pasienkov. Pestrosť krajiny aj života v nej sa tak rapídne znížila a súčasné intenzívne poľnohospodárstvo im tiež príliš nepraje. Zvieratá sa chovajú zatvorené v maštaliach a namiesto kosenia a sušenia sena sa lúky na mnohých lokalitách senážujú. To znamená, že sa pokosená vegetácia ihneď zbalíkuje a s ňou aj nedozreté semienka rastlín a množstvo menej pohyblivých bezstavovcov. Navrátiť pastvu do krajiny je teda veľmi osožné. Prináša napríklad to, že sa na povrchu pôdy vytvoria tzv. disturbancie – kopýtkami vydupané otvorené plôšky, na ktorých môžu vyklíčiť najrôznejšie rastliny. Na skalách potlačia okusom krovie najlepšie kozy. Pastva hospodárskych zvierat nie je ničím neprirodzeným, nahrádza vplyv veľkých bylinožravých kopytníkov, ktoré naši predkovia vyhubili.

Teplé a suché stráne Manínca s pasienkami a riedkymi lesmi v roku 1950 a v súčasnosti.

Keďže hospodáriť, čiže pásť alebo kosiť na málo výnosných pozemkoch sa bežnému človeku príliš neoplatí, na Manínci sa tejto úlohy zhostili ochranári z okolia. Najskôr tu začali organizovať dobrovoľnícke brigády zamerané na odstraňovanie náletových drevín. Vo voľnom čase a z vlastných peňazí tu na potláčanie expanzívnych tráv a ako náhradu za prácne kosenie a hrabanie napokon začali pásť ovce. V roku 2022 sa vďaka nášmu projektu podarilo pastvu zdvojnásobiť – do stáda pribudli kozy a pastvina sa rozšíria o strmé skalnaté stráne. Tie obľubujú vzácne motýle, vrátane jasoňa červenookého, pre ktoré sme tu odstránením náletových a nepôvodných drevín tiež spriechodnili dve otvorené xerotermné plochy.

Pastva je na vhodných miestach pre prírodu spásou. Na skalných úbočiach sú najvhodnejšími živými kosačkami kozy. Spásajú trávu, redukujú kry, odhaľujú skaly, roznášajú semená svojimi kopytami, presvetľujú lesné okraje, zamedzujú sukcesii a šíreniu inváznych druhov, odhaľujú skaly a umožňujú život stovkám druhov organizmov. Veľa rastlín, napr. dúška materina, rozchodníky, pamajorán či horček brvitý, vyžaduje nízky trávnatý porast. Sú totiž konkurenčne slabé a pod nespásanou trávou neprežijú.

Jasone červenooké a mnohé iné bezstavovce sú závislé na kvetoch, na ktorých si však rada pochutná aj koza či ovca. Preto je pastva na Manínci v určitom období nevhodná a zvieratá na ňu privádzame až po odkvitnutí alebo vysemenení nektáronosných rastlín. Dovtedy naše mobilné stádo vypása iné vhodné lokality v Strážovských vrchoch a Bielych Karpatoch.

Vzácnosť územia sa nám potvrdzovala priamo pri práci, kedy sa nám pod nohami zjavili za krátku dobu najrôznejšie živé bytosti. Napríklad pavúk strehúň hrubonohý, motýle jasoň červenooký, listnatka hluchavková, babôčka pávooká, žltáčik rešetliakový, lišajníkovec bodkovaný, súmračník kotúčový, mlynárik kapustový; májka fialová, mravcolev čiernobruchý, koník modrokrídly a ružovokrídly, modlivka zelená, sukulent rozchodník biely, liečivá dúška materina a pamajorán obyčajný, orchidey prilbovka biela, kruštík tmavočervený a vstavač bledý, huby slizovka žĺtková, čírovnica májová a nespočetné množstvo ďalších.

Príspevok Rozšírili sme oázu života pri Považskej Bystrici zobrazený najskôr BROZ.

Porovnanie, ako vyzeralo Hrehorkové v polovici minulého storočia, v roku 2023 pred začatím obnovy lokality a v máji 2024 po vyvezení spílenej biomasy.

Na prelome rokov 2023 a 2024 sa lokalitou rozozvučali zvuky motorových píl. Naši spolupracovníci niekoľko týždňov pílili náletové dreviny, samozrejmosťou ale bolo ponechanie borievok, ovocných stromov či solitérnych dubov. Po vyvezení väčšiny biomasy sa nám naskytli úplne nové pohľady. Monotónnu, husto zarastenú plochu vystriedala rozvoľnená mozaika budúcich pasienkov so solitérnymi stromami a krovinami. V nedávnej minulosti bol takýto obraz v krajine celkom bežný, postupne ho ale nahradili dva extrémy – intenzívne obrábané polia, rozsiahle lúky bez drevín a naopak husté lesy bez bylinného podrastu – oboje nevhodné pre zachovanie druhovej rozmanitosti života v našej prírode.

Samozrejmosťou bolo pre nás ponechanie borievok aj solitérnych plánok či dubov, vďaka čomu tu vznikla rozvoľnená mozaika, ktorá je príjemná na pohľad a prospieva aj biodiverzite.

S výstavbou elektrických oplôtkov sme začali ešte pred dočistením lokality. Zvieratá miestneho gazdu sme sem totiž chceli dostať čo najskôr po odvezení biomasy, aby ihneď začali spásať prvé výmladky krovín. V pláne bola od začiatku celoročná pastva a preto sme farmárovi Martinovi odporučili húževnaté britské plemeno oviec Romney Marsh a k nim kozy, ktoré sú na likvidáciu výmladkov drevín najvhodnejšie. Túto zimu pribudli somáre, jeden aj zo sysľoviska na Muránskej Planine. Somáre sú osvedčené ako dobrí ochrancovia stád pred predátormi. Všetky tri druhy na lokalite zostávajú aj v zime. Zimná pastva sa nám zatiaľ na obnovovaných pasienkoch veľmi osvedčuje, pretože zvieratá sú viac nútené obhrýzať kroviny ako počas vegetačnej sezóny. Cez projekt sme farmárovi zabezpečili prístrešok, ktorý však využívajú iba v najhoršom počasí, preferujú totiž pohyb po pastvine. Počas prvých mesiacov zvieratá vypásali južnú časť lokality, na jeseň sme im napokon sprístupnili aj sprístupnili aj starý lom a skalné bralo v severnej polovici lokality. S jej dočisťovaním nám v októbri pomáhali dobrovoľníci z Čiech, vedení poprednými prírodovedcami z Univerzity Karlovej a ochranármi zo Skupiny JARO. Momentálne už teda tradičná pastva prebieha na celých 12 hektároch tohto územia európskeho významu.

Ako sme spomínali v úvode, prvé ochranárske úspechy sa na Hrehorkovom dostavili nečakane rýchlo. Už počas výstavby ohradníkov sme tu objavili kvitnúce hmyzovníky Holubyho a dokonca aj hmyzovník včelovitý, ktorý z tejto časti Bielych Karpát vôbec nebol známy. Po vyčistení sme tu na jar dokonca pozorovali dudka chochlatého. Aj preto sa s farmárom snažíme nájsť čo najšetrnejší postup pri odčervovaní zvierat. Dôležitú zložku potravy dudkov totiž tvorí koprofágny hmyz, napríklad lajniak skarabeusovitý. Aby sme zvýšili šancu na zahniezdenie, plánujeme tu osadiť vhodné búdky.

Hrehorkové sa aj vďaka vyčisteniu a návratu pastvy stáva významnou orchideou lokalitou. Zľava hmyzovník včelovitý a Holubyho, ktoré sme tu objavili už počas obnovných prác a vstavač purpurový.

Na Hrehorkovom sa po obnove udomácňuje aj dudok chochlatý, ktorý obľubuje práve takúto rozvoľnenú krajinnú mozaiku na výslnných stráňach. Objavili sme tu aj koprofágneho lajniaka skarabeusovitého, ktorý je dôležitou zložkou potravy.

Obrovským úspechom by bolo, ak by sa na Hrehorkové raz vrátil aj náš motýlí kráľ jasoň červenooký. Z Vršatca je to sem pre človeka čo by kameňom dohodil, tento ťažkopádne lietajúci motýľ to má ale náročnejšie. Pri občasných záletoch v snahe objaviť nové miesta na život potrebuje nášľapné kamene. Sú to ostrovčeky vhodných biotopov, kde dokáže načerpať energiu prípadne založiť novú, menšiu populáciu ktorá sa bude môcť zase rozšíriť o kúsok ďalej. Aj z tohoto dôvodu sme sa túto zimu pustili s miestnymi urbárnikmi do čistenia Mokrej skaly, ktorá leží na pol ceste medzi Hrehorkovým a Vršatcom. Samozrejme, s ohľadom na prebiehajúcu zmenu klímu si uvedomujeme, že jasone, relikty glaciálnych stepí, to aj napriek zlepšujúcemu sa stavu biotopov nebudú mať ľahké. Už dnes sme však svedkami toho, že tieto aktivity prospievajú aj množstvu iných, často omnoho menej nápadných druhov, napríklad orchideám. A takisto nás veľmi teší, že vďaka nim ožívajú spomienky miestnych na pestrú krajinu minulosti a mladým poľnohospodárom zas prinášajú pôdu pre budúcnosť.

Veľmi si ceníme, že nám s obnovou Hrehorkového na jeseň pomohli aj dobrovoľníci vedení skvelými prírodovedcami a ochranármi z Čiech.

Príspevok Hrehorkové ožíva vďaka obnove tradičnej pastvy. Vráti sa sem motýlí kráľ? zobrazený najskôr BROZ.

Klapy ako vstupná brána do Marikovskej doliny boli obývané už starovekými Keltmi. Slúžilo pravdepodobne ako útočisko v čase nebezpečenstva.

Nad Nosickou priehradou na Strednom Považí sa týči vrch Klapy, ktorý je taktiež súčasťou bradlového pásma. V minulosti sem domigrovali rôzne vápno- a svetlomilné organizmy, ktoré však stratili kontakt s okolím. Skalný vrchol totiž zostal izolovaný ako ostrov v mori a populácie vzácnych rastlín a živočíchov tu začali stagnovať a zanikať. Výmera skál na výslní bola z roka na rok menšia, rovnako tak aj početnosť ponikleca prostredného či jasoňa červenookého. Bez manažmentu ohňom, vetrom, pasením alebo ľudskej činnosti by tu predmety ochrany tunajšej prírodnej rezervácie, zákonom chránené teplo- a suchomilné biotopy a druhy na ne viazané, skôr či neskôr zanikli.

Obr. Živnou rastlinou húseníc jasoňa červenookého je sukulent rozchodník biely. Oba druhy vyžadujú otvorené nezatienené plochy.

Poniklec prostredný, endemit Slovenska. Po zatienený je schopný niekoľko rokov prežívať v sterilnom stave, kým úplne nevyhynie.

V spolupráci s CHKO Strážovské vrchy a externými spolupracovníkmi, s povolením vlastníka pozemkov, sme preto na Klapoch v rámci projektu LIFE Endemic PANALP vykonali jednorazový obnovný manažment. Odstraňovali sme nálety borovíc a liesok s ponechaním dubov, planých jabloní, hrušiek a jarabín. Za 18 dní na prelome novembra a decembra sme tu vyčistili 8000 m2 zarastajúcich biotopov v extrémnych terénoch, a to aj za pomoci horolezeckej techniky.

Počasie nám taktiež príliš neprialo. Jeden týždeň kvitli jarné druhy a kliešte nasávali krv, druhý sme sa v tuhých mrazoch brodili polmetrovým snehom. Niektoré dni začínali rozprávkovou mrazivou krásou zaliatou slnkom a končili sme ich v neľudských podmienkach s veterným sychravým počasím, kedy sa už ani poriadne nedalo udržať na nohách. Z vynaloženej energie počas troch týždňov však budú nelesné druhy profitovať niekoľko najbližších rokov.

Mnohé podobné lokality už naši predchodcovia ponechali napospas osudu a pôvodne pestrá škála života sa utopila v tieni náletových drevín. Niekto by povedal, že ide predsa o prirodzený vývoj, lenže ono to nie je celkom tak. Človek totiž najprv z krajiny odstránil prírodné činitele ako oheň, povodne či veľké bylinožravce a následne aj hospodárske zvieratá, ktoré ich činnosť suplovali. Iné miesta sme zas vedome zničili ťažením kameňa, výsadbou neraz aj nepôvodných drevín, nepriamo aj zánikom pastvy a pastierstva. Nevieme, ako bude Zem vyzerať o sto rokov, no možno sa stav jej zlepší a vzácne druhy sa budú môcť opäť šíriť naprieč krajinou. Dnes sa ale rozhoduje o tom, či sa budú mať ešte vôbec odkiaľ šíriť. Aj preto je nutné udržiavať xerotermné biotopy ako oázy biodiverzity na takých miestach, akými sú Klapy.

Váh zarezaný do vápencových masívov bradlového pásma urýchlil procesy zvetrávania, čím pomohol vzniku strmých zrázov na Klapoch, ale i na ďalších neďalekých miestach ako sú Holíš pri Nimnici, Skalka pri Nosiciach či bralo pod Považským hradom. Aj túto tvorivú prírodnú silu sme už spútali reguláciou a prehradením rieky.

Nášľapné kamene kedysi slúžili ako migračná trasa pre flóru a na ne naviazanú faunu. Vápencové skaly a sutiny ale v priebehu niekoľkých posledných desaťročí zarástli, presuny jedincov medzi lokalitami sa prerušili a populácie “skalomilných” druhov zostali izolované.

Príspevok Na Klapoch v Javorníkoch sme pomohli vzácnym jasoňom a poniklecom zobrazený najskôr BROZ.