Srdečne Vás pozývame na prezentovanie projektu Interreg BIOROZ „Biologická rozmanitosť ako kľúč k lepšiemu životu. Od partnerov projektu sa môžete dozvedieť veľa zaujímavých informácií napr. o využití rastlín z voľnej prírody v okrasnom záhradníctve, o Génovej banke Slovenskej republiky, o biologickej rozmanitosti a tiež o motýľoch, ktoré sú jej súčasťou. Stretneme sa 25. apríla 2026 od 9:00 do 16:00 v Sluňákove – Dome prírody Litovelského Pomoraví. Viac informácií o podujatí nájdete tu.

Minulý týždeň sme sa stretli s kolegami z Otto Herman Institute z Maďarska a ich partnermi HUN-REN Ecological Research Center, Budakeszi Vadaspark Public, z viacerých národných parkov, aj Univerzity v Debrecéne. Začal sa im totiž nový projekt LIFE Citellus zameraný na záchranu sysľa pasienkového v Maďarsku a Rumunsku. Boli si pozrieť naše lokality a úspechy v ÚEV Cifra, Tisovský kras a Muránska planina, rozprávali sme sa o metódach odchytov a translokácií, genetickej štúdii, našich riešeniach na potlačenie predácie zo strany mačiek divých, líšok aj dravých vtákoch pri reštitúciách, monitoringu početnosti a ďalších témach. Tešíme sa, že je v Európe druhý veľký projekt na záchranu sysľov a na ďalšiu výmenu skúseností, určite sa ešte s riešiteľmi projektu stretneme viackrát.

Odstraňovanie výsadieb borovice čiernej, ktorá je v našich podmienkach nepôvodnou drevinou, patrí medzi kľúčové aktivity medzinárodného projektu LIFE Endemic PANALP. Spoločným cieľom slovenských a maďarských partnerov je napraviť pôvodne zrejme dobre mienené, no z dnešného pohľadu nešťastné rozhodnutie z minulého storočia zalesniť rozsiahle plochy ťažko dostupných vápencových a dolomitických svahov.

Takéto lokality môžu na prvý pohľad pôsobiť pusto, v skutočnosti však predstavujú mimoriadne cenné biotopy. Vynikajú vysokou biodiverzitou a patria k najstarším prírodným spoločenstvám v našom regióne. Ich kontinuita siaha minimálne do obdobia poslednej doby ľadovej, čomu zodpovedá aj druhové zloženie. Osídľujú ich viaceré reliktné a endemické druhy, ktorých ochrana je jedným z hlavných cieľov projektu.

Jedným z takýchto druhov je luskáč panónsky (Vincetoxicum pannonicum), vzácna rastlina vyskytujúca sa len v Maďarsku. Obnova jeho prirodzených stanovíšť v Pilišských vrchoch neďaleko Budapešti je hlavnou aktivitou jedného z dvoch tamojších projektových partnerov – Lesnej správy Pilisi Parkerdő.

Priebeh týchto aktivít sme mali možnosť vidieť počas spoločného projektového výjazdu 19. marca 2026. Spolu so zástupcami lesnej správy aj Národného parku Dunaj–Ipeľ sme navštívili lokalitu Kopasz-hegy nad mestečkom Budakeszi. Názov tejto lokality, v doslovnom preklade „Lysá hora“, veľmi výstižne odráža jej pôvodný a už aj súčasný charakter. Okrem luskáča panónskeho tu rastie napríklad aj hlaváčik jarný či viacero druhov orchideí. Vo všetkých prípadoch ide o druhy, ktorým veľmi pomáha obnova biotopov otvorených stanovíšť.

Odstraňovanie borovice čiernej úspešne napreduje pod našou taktovkou aj na Slovensku. Významné aktivity prebiehajú najmä v Tematínskych kopcoch, ktoré sú domovom mnohých vzácnych druhov vrátane endemického motýľa modráčika slovenského. V Malých Karpatoch sa sústreďujeme predovšetkým na oblasť Brezovských Karpát. V susedných Bielych Karpatoch sme odstránením borovíc spriechodnili skalné svahy na Vršatských bradlách, ktoré sú významným biotopom jasoňa červenookého. Tento druh sa vyskytuje aj na Súľovských skalách, kde sa však takisto v minulosti realizovala výsadba nepôvodných ihličnanov.

Na tomto notoricky známom území sme sa doteraz venovali odstraňovaniu náletových drevín zo zarastajúcich pasienkov na úpätí. Počas uplynulej zimy sa nám však podarilo získať súhlas vlastníka aj na odstraňovanie borovíc priamo zo skalných brál. V sobotu 14. marca nám pri ukladaní ich biomasy významne pomohli aj dobrovoľníci z o. z. Pre Prírodu, ktoré sa podobným aktivitám venuje najmä v Bielych Karpatoch. Aj vďaka ich zapojeniu sa nám konečne podarilo obnoviť aspoň časť územia a prinavrátiť mu nezalesnený charakter. Veríme, že si na nové výhľady rýchlo zvyknú aj návštevníci a predovšetkým vzácne druhy, ktoré sú doma v takomto otvorenom prostredí plnom slnečných lúčov.

Na plochách, ktoré sme v posledných rokoch obnovovali v rámci projektu LIFE Sub-pannonic, sa túto jar objavil jeden z najkrajších signálov, že naša práca má zmysel – rozkvitli poniklece.

Tieto ikonické druhy suchomilných trávnatých biotopov patria medzi prvé rastliny, ktoré reagujú na zlepšenie podmienok. Ich návrat je dôkazom, že kombinácia opatrení, ktoré v územiach realizujeme – najmä odstraňovanie náletových drevín, obnova pastvy a pravidelné kosenie – vedie k postupnej regenerácii biotopov. Práve absencia tradičného hospodárenia bola v minulosti jednou z hlavných príčin ich ústupu.

Projekt LIFE Sub-pannonic sa zameriava na obnovu vzácnych suchomilných travinno-bylinných porastov na desiatkach lokalít na Slovensku a Morave. Tieto biotopy sú mimoriadne bohaté na druhy, no zároveň citlivé na zmeny v hospodárení – bez pravidelnej starostlivosti rýchlo zarastajú a strácajú svoju biodiverzitu.

Kvitnúce poniklece sú preto viac než len estetickým zážitkom. Sú symbolom návratu rovnováhy do krajiny a potvrdením, že aj dlhodobo zanedbané plochy sa dokážu vrátiť k životu, ak im dáme správnu starostlivosť.

Ďakujeme všetkým partnerom, hospodárom a dobrovoľníkom, ktorí sa na obnove podieľajú. Práve vďaka tejto spolupráci sa darí vracať do krajiny druhy, ktoré z nej postupne mizli.

V dňoch 4.-5. marca 2026 zastupovali náš projekt kolegovia z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV na medzinárodnej konferencii Invasive Alien Species in the Danube Region: IAS of Regional Concern v Maďarsku, v meste Tata. Stretli sa tu zástupcovia ministerstiev, Európskej komisie, medzinárodných organizácií, výskumných inštitúcií, ochranárov aj mimovládnych organizácií z celého podunajského regiónu.

Naši partneri dostali priestor predstaviť LIFE Resistance odborníkom a tvorcom politík zo širokého európskeho priestoru. Hovorili o tom, čo nás ženie vpred, teda o cieli obmedziť šírenie inváznych druhov rastlín v pohraničných oblastiach a zároveň priblížili metódy a postupy, ktoré robia náš projekt výnimočným. Podelili sa aj s prvými výsledkami z terénu. Invázne druhy hranice nepoznajú, a preto ani boj s nimi nemôže zostať za hranicami jednej krajiny. Práve preto sú takéto stretnutia dôležité. Pomáhajú nám dostať našu prácu do širšieho kontextu, spoznať nových potenciálnych partnerov a prispieť k európskej stratégii boja proti biologickým inváziám.

Ďakujeme kolegom z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV za skvelú reprezentáciu projektu. Tešíme sa na ďalšie príležitosti, kde môžeme ukázať výsledky našich aktivít.

V rámci projektu LIFE Resistance vznikla výnimočná spolupráca, ktorá prepája poctivú prácu, ochranu prírody a sociálny rozmer. Jej výsledkom je produkt, ktorý hreje nielen na hlave, ale aj pri srdci.

Pastva patrí medzi kľúčové opatrenia, ktoré v projekte využívame na potlačenie inváznych druhov rastlín a zachovanie prirodzenej biodiverzity chránených území. Dlhoročná prax nám ukazuje, že tradičné hospodárenie má v krajine nezastupiteľné miesto. Ovce a kozy pomáhajú udržiavať lúky otvorené, bránia ich zarastaniu a vytvárajú podmienky pre návrat vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Ich prítomnosť podporuje rozkvitnuté lúky, orchidey, hmyz aj vtáctvo, ktoré sú na tento typ prostredia viazané.

Naše stáda pasúce sa v Podunajských Biskupiciach, kde prispievajú k udržiavaniu vzácnych lúk v okolí Dunaja. Fungujú ako živé kosačky a nenápadne, no systematicky sa podieľajú na tom, aby toto územie zostalo plné života a prirodzenej rozmanitosti. Vlna z ich zimného strihu tak nie je len surovinou, ale súčasťou príbehu krajiny, ktorú pomáhajú chrániť.

Z tejto myšlienky vznikol nápad využiť vlnu našich „oviec ochranárok“ zmysluplným spôsobom. Vlna putovala do slovenskej Vlnárskej manufaktúry, rodinného podniku zameraného na spracovanie vlny, kde ju starostlivo triedili, čistili a spriadali do priadze. Keďže naším hlavným cieľom je ochrana prírody, nie produkcia dokonale upravenej vlny, jej spracovanie si vyžaduje veľa trpezlivosti a odbornosti. O to viac si vážime precíznu prácu ľudí, ktorí jej dali novú podobu a premenili ju na kvalitnú priadzu pripravenú na ďalšie spracovanie. Hotová priadza následne putovala do chránenej dielne Dom svitania v Jakubove. V tejto dielni pracujú ľudia so zdravotným znevýhodnením, ktorí tu nachádzajú pracovnú príležitosť, podporu a priestor na rozvoj svojich schopností. Každá čiapka vzniká precíznou ručnou prácou, s dôrazom na detail a kvalitu. Každý kus je originálom a nesie v sebe príbeh ľudí, ktorí ho vytvorili.

Táto spolupráca má pre nás osobitný význam, pretože spája ochranu prírody so sociálnym rozmerom našej spoločnosti. Ukazuje, že udržateľnosť sa netýka len krajiny a biodiverzity, ale aj ľudí a vzájomnej podpory v komunite. 

V otvorenej krajine našich nížin, kde sa realizuje projekt LIFE Steppe Birds, predstavujú línie starých vŕb nenahraditeľný prvok. Pre nás sú krásnou súčasťou scenérie, no pre krakľu belasú či sokola červenonohého sú to strategické miesta pre život. Aby tieto stromy plnili svoju funkciu aj v roku 2026 a neskôr, musíme im v týchto dňoch „nasadiť hlavu“.

Prečo je orez kľúčový pre ciele projektu?

Náš projekt sa zameriava na ochranu druhov viazaných na otvorenú stepnú krajinu. Hoci vŕby často rastú pozdĺž kanálov a jazierok s bahnitými okrajmi, ich význam pre stepné vtáctvo je obrovský:

• Hniezdne dutiny: Pravidelným orezom podľa odborného návodu BROZ stimulujeme strom k tvorbe prirodzených dutín. Tie sú pre krakľu belasú oveľa atraktívnejšie a bezpečnejšie než umelé búdky.
• Stabilita v krajine: Bez orezu by sa staré vŕby pod váhou konárov rozštiepili a zanikli by celé hniezdne línie. Pravidelná „vŕbovačka“ predlžuje život stromov o desiatky rokov.
• Potravná báza: Čerstvo orezané vŕby a ponechané kopy prútia (krovia) v okolí sú domovom pre stovky druhov hmyzu – hlavnú potravu pre mláďatá našich cieľových druhov.

Ako postupujeme (v súlade s návodom)

V rámci aktivít projektu LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS dbáme na správnu techniku, ktorá rešpektuje biológiu stromu aj potreby vtáctva:

1. Zimný termín: Orezy realizujeme výhradne v období vegetačného pokoja (január – február), aby sme stihli pripraviť biotop ešte pred jarným príletom sokolov a kraklí.
2. Orez „na hlavu“: Konáre odstraňujeme motorovou pílou tesne pri kmeni, čím podporujeme typický tvar, ktorý poskytuje vtákom vynikajúci výhľad na loviská.
3. Podpora krovia: Okolo vodných plôch ponechávame hustejšie kroviny, ktoré slúžia ako úkryt pre drobnú zver a zvyšujú celkovú biodiverzitu lokality.

Zároveň si vás dovoľujeme pozvať na dobrovoľnícku akciu / workshop zameraný na orez hlavových vŕb, ktorý sa uskutoční dňa 7.3.2026 v CHVÚ Ostrovné lúky. Stretneme sa o 09:00 v areáli SEV Dropie. Prihlásenie prebieha cez prihlasovací formulár. V prípade ďalších otázok ohľadom tejto akcie ma neváhajte kontaktovať mailom na adrese boska@broz.sk alebo na telefonicky na čisle 0910 320 656. 

Andrej Boška

Máte na svojom pozemku staré vŕby? Inšpirujte sa naším návodom a pomôžte nám vrátiť život do nížin! 

Minulý týždeň sme oslávili Svetový deň mokradí! 2. februára oslavujeme a pripomíname si významnú úlohu, ktorú mokrade zohrávajú pre našu planétu a všetkých jej obyvateľov, človeka nevynímajúc. Tieto nenahraditeľné ekosystémy patria medzi najproduktívnejšie na Zemi a poskytujú najdôležitejšie ekosystémové služby, ako sú regulácia vody, ochrana pred záplavami, ochladzovanie klímy, ukladanie uhlíka a podpora biodiverzity. Taktiež zabezpečujú obživu miliónom ľudí.

Naši partneri z Centra biológie rastlín a biodiverzity skúmajú mokrade z najrôznejších pohľadov – od bahnitého dna, cez hustú vegetáciu brehov až po očiam skrytú diverzitu močiarnych zvukov. Použitím klasického zberu dát v teréne, analýzy eDNA, výskumu vegetácie, bioakustiky a využitia diaľkového prieskumu Zeme sa snažia prehĺbiť poznanie o mokradiach. Výsledky výskumov slúžia ako cenný základ pre obnovu mokradí, ktorej sú súčasťou v rámci projektu LifeResistance.