Aktuálne čelí Slovensko a Európa dlhému a intenzívnemu suchému obdobiu. Vyšlo už množstvo článkov v súvislosti so suchom,  nízkou hladinu Dunaja a lodnou dopravou. Aj my už sme odpovedali na viacero novinárskych otázok, z ktorých väčšina znela – aký má vplyv sucho na rastlinstvo a živočíšstvo v okolí Dunaja? A ako je na tom v tomto období ramenná sústava, dotovaná cez umelo vybudovaný nápustný objekt Dobrohošť?

Preto sme sa rozhodli spísať tieto súvislosti tu, na jednom mieste.
Ak vás téma zaujíma, pokračujte v čítaní.

Sucho v Dunajských luhoch nie je nevídaný jav

Nízky prietok v Dunaji je bežný a periodicky sa opakujúci jav. Podobne aj meteorologické sucho (dlhšie obdobie s výrazným nedostatkom zrážok oproti normálnemu stavu) sa vyskytovalo v tejto oblasti aj v minulosti. Nebolo ale také intenzívne, dlhé a prichádzalo neskôr – v období neskorého leta, jesene. Zároveň nenadväzovalo na predchádzajúce zimné a jarné obdobie s významným nedostatkom zrážok. Preto sucho, ktorému čelíme aktuálne netreba zľahčovať.

V minulosti pri nízkych prietokoch v Dunaji  tiež postupne vysychali niektoré riečne ramená a mokrade. Okolie Dunaja a samotný vodný tok ale mali oveľa väčšiu diverzitu, zadržiavali obrovské množstvo vody v krajine a nečelili až toľkým problémom ako v súčasnosti. Preto dunajské luhy zvládali sucho ľahšie.

Navyše zimné zrážky v Alpách a každoročné jarné zrážky v povodí Dunaja, zabezpečovali potrebnú dotáciu vodou pre celý ekosystém a na túto každoročnú vodnú injekciu sa dalo spoľahnúť. V súčasnosti už tomu tak nie je. V zimnom období sú zrážky skôr nepravidelné a na mnohých miestach chýba výdatná súvislá snehová pokrývka, ktorá by sa topila postupne. Preto aj jarná dotácia vodou, ktorá by pripravila Podunajsko na suchšie leto, už nie je pravidlom a v krajine výrazne chýba.

Na celom úseku Dunaja je aktuálne prietočné iba jedno bočné rameno

V súčasnom suchom období ostalo na celom slovenskom úseku Dunaja prietočné iba jedno bočné rameno, ktoré je priamo napojené na hlavný tok rieky. Je ním rameno Foki aj s jeho bočnou vetvou, ktorú nazývame  Malé Foki. Nachádza sa v oblasti neďaleko Gabčíkova. Revitalizáciu 2,2 km dlhého ramena Foki sme ukončili v roku 2025. Na ňu nadväzovala počas zimy 2025/2026 dokončenie úprav  tzv. malého Foki (ktorú realizovala v spolupráci s nami WWF Slovensko)

A prečo v tomto bočnom ramene stále prúdi voda? Dôvod je zaujímavý. Je to bočné rameno pôvodného koryta Dunaja, v úseku priamo negatívne ovplyvnenom VD Gabčíkovo. Približne 80% prietokov Dunaja je smerovaných do prívodného kanála pre VD Gabčíkovo. Pôvodné koryto rieky má len 20% z pôvodného prietoku vody, pričom v tomto úseku je prietok stabilný, čo je ukotvené v medzinárodných zmluvách s Maďarskom a v Manipulačnom poriadku VD Gabčíkovo. Takže, aj v súčasnom, suchom období je povinnosťou Slovenskej republiky medzinárodne dohovorené prietoky dodržiavať.

Pôvodné koryto Dunaja zároveň nie je hlavná plavebná cesta. Tou je v uvedenom úseku paralelný umelo vybudovaný plavebný kanál (prívodný kanál do VD Gabčíkovo). Preto pri revitalizácii ramena Foki neboli stanovené obmedzenia, týkajúce sa plného napojenia ramena na Dunaj z dôvodu plavby, ktoré na ostatných úsekoch Dunaja od správcu toku zvyčajne máme. Iné bočné ramená sa prepájajú s hlavným tokom Dunaja nad tzv. hladinu nízkej regulačnej a plavebnej vody, teda na hladinu pri ktorej stále bez problémov  prebieha plavba všetkých typov plavidiel. A tak pri nižších prietokoch v Dunaji je uprednostňená plavebná dráha a voda nenatekala do bočných ramien. Laicky povedané, vtoková oblasť do revitalizovaných ramien nie je prekopaná po dno Dunaja, ale je v teréne vyššie, preto ostatné bočné ramená Dunaja (aj po revitalizácii) nie sú pri nízkych stavoch Dunaja prietočné.

Rameno Foki však bolo kopané na maximálnu hĺbku tak, aby aj pri zimnom (minimálnom) režime v starom toku Dunaja ostalo prietočné.

Sucho prišlo skôr ako zvyčajne, našťastie nie príliš skoro. Trvá ale príliš dlho.

Sucho v riečnej krajine podobne ako záplavy patria k ich dynamike. Na oba stavy sú rastliny a živočíchy lužnej krajiny prispôsobené.

Vždy záleží na čase a okolnostiach, kedy sucho nastane. Či je to na začiatku vegetačného obdobia, kedy stromy lužného lesa potrebujú po zime „hydratačnú infúziu“ a väčšina živočíchov sa začína rozmnožovať alebo príde sucho po rozmnožovaní, prípadne neskoro na jeseň a v zime.
Posledný prípad je najbežnejší. Pokles hladiny Dunaja v jesennom a zimnom období je typický. Zimné zrážky v Alpách sú predovšetkým snehové, a teda aj dotácia povodia tekutými zrážkami je nižšia. Nakoľko ide o obdobie vegetačného pokoja, dopady na rastliny a živočíchy sú minimálne. Ak nastane sucho v období rozmnožovania, má to negatívny dopad na celú sezónu a biotu. Mnohé živočíchy sa nerozmnožia, resp. nenájdu dostatok potravy pre mláďatá, prípadne larvy a mláďatá uhynú kvôli vyschnutiu vodného prostredia.

Tento rok prišlo extrémne sucho v júli a pokračovať bude aj počas augusta. V júli bol nameraný najnižší stav Dunaja od začiatku meraní, ale treba zdôrazniť, že ide o júlové minimum (čiže v žiadnom júli za posledných 150 rokov ešte nebolo nameraný tak nízky prietok). Ako to bude v auguste, uvidíme. Sucho prišlo teda v období, kedy už našťastie takmer všetky živočíchy majú rozmnožovanie a výchovu mláďat, prípadne vývin lariev, za sebou. Väčšina vtákov už vyhniezdila, larvy mnohých obojživelníkov sú v tomto období už plne metamorfované, rybia mlaď je rozplávaná. Dôsledky sucha na rozmnožovanie živočíchov nebudú teda také dramatické, ako by sme si mysleli. Zároveň drvivá väčšina živočíchov má rozmnožovanie nastavené tak, že dochádza k významnej nadprodukcii potomstva a teda so stratami sa v stratégii priamo počíta.

Bez strát to ale určite nebude a dôsledky súčasného sucha sa môžu dostaviť aj o veľa neskôr. Negatívny efekt extrémne suchej periódy sa prejaví postupne. Asi tým najväčším problémom je, že sucho neprišlo nárazovo počas jedného mesiaca. Suché obdobie s nedostatkom zrážok trvá už od jesene a nedostatok vody nie je iba v riekach, ale predovšetkým v pôde. To samozrejme ovplyvňuje mnohé druhy a priamo aj človeka, nakoľko hospodárska činnosť (poľnohospodárstvo, lesníctvo) je pôdnym suchom priamo zasiahnutá.

Populácie dunajských živočíchov budú pravdepodobne suchom najviac ovplyvnené sekundárne – nedostatkom potravy.  Tento efekt sa prejaví vo väčšine živočíšnych skupín. To môže mať za následok, že mladé jedince, ktoré sa potrebujú vykŕmiť pred zimným obdobím, nenahromadia dostatočné zdroje a zimu neprežijú. V prípade migrujúcich druhov nebudú mať mladé jedince dostatok energie , čo môže spôsobiť ich väčšie úhyny počas migrácie.

Čo sa deje pri rieke, keď hladina vody klesá a voda sa prehrieva?

Prehrievanie vody a jeho dôsledky

Rastúca teplota vody je pre vodné ekosystémy veľký problém, nakoľko s rastúcou teplotou ubúda vo vode kyslík. To predstavuje problém pre všetky druhy rýb, najmä však pre prúdomilné ryby, ktoré potrebujú dobre okysličenú vodu.
Najnáchylnejšie na prehrievanie sú umelo vybudované alebo plne zregulované toky, kde sa nenachádzajú hlboké a plytké miesta a tok nie je tienený stromami. Takéto vodné útvary majú v horúcom období najväčší problém. Nakoľko s ubúdaním kyslíka sa začínajú zintenzívňovať všetky anaeróbne procesy a kvalita vody prudko klesá.

Aj Dunaj má posledné roky priemernú teplotu počas leta vyššiu, ako tomu bolo v minulosti. A zvýšenie teploty vody neostáva bez dôsledkov. Umožňuje napríklad rozmnožovanie druhov, ktoré sa doteraz nedokázali v Dunaji úspešne množiť a už teraz vykazujú invázny charakter a spôsobujú problémy domácim druhom. Ide napríklad o tolstolobika. Rybu, ktorá býva komerčne chovaná. V Dunaji je známa už viac ako 50 rokov. Doteraz sa práve kvôli teplote nedokázala rozmnožovať. To sa v posledných rokoch zmenilo a nakoľko ide o mimoriadne pažravý druh, ktorý tzv. vyžerie potravu pre mnohé ďalšie domáce druhy rýb, jeho negatívny vplyv je zrejmý.

V prípade prirodzených tokov je ideálne, ak je voda dobre prúdiaca aspoň v časti úsekov a rieka má možnosť vďaka prirodzeným dynamickými procesom formovať svoje koryto, kedy dochádza k vytváraniu hlbočín a plytších úsekov. Práve takéto hlbočiny majú teraz veľký význam, rovnako ako zatienenie toku stromami. Vďaka týmto dvom parametrom nedochádza k tak intenzívnemu prehrievaniu vody. Ak sa v toku stále nachádza štrkové dno a povrchová tečúca voda má možnosť komunikovať s podzemnou vodou (riekou tečúcou v štrkových náplavoch), tak prirodzene stále dochádza aspoň k čiastočnému ochladzovaniu povrchovej tečúcej vody. Preto je mimoriadne dôležité obnovovať, nie len pri Dunaji, prúdiace ramená. Pre budúcnosť je aktuálna situácia ponaučením a výzvou súčasne. Vieme ako dôležité je obnovovať mokrade, zadržiavať vodu v krajine, či už je to poľnohospodárska pôda, remízky alebo lesy. Pre Dunajskú krajinu je dôležité obnovovať prúdiace ramená a mokrade, ktoré sú na bočné ramená čo najlepšie napojené. A ideálne je plánovať a realizovať sprietočňovanie bočných ramien  v budúcnosti na takú úroveň, aby aj pri nízkych prietokoch v nich voda stále prúdila.

Keď výška vodnej hladiny klesá, zvieratá to cítia a reagujú.

Ak v Dunaji prípadne v mokradiach klesá vodná hladina, všetky živočíchy na tento stav automaticky reagujú. Niektoré sa presúvajú s ustupujúcim prúdom na miesta s lepšími podmienkami, iné automaticky vyhľadávajú hlbšie častú mokradí alebo riečnych ramien. Niektoré vodné bezstavovce sa pri poklese hladiny zavrtávajú hlbšie do dna. Druhy, ktoré vo vode prekonávajú iba časť životného cyklu – ich larválne štádiá, dokážu pri poklese hladiny prípadne pri zvýšení teploty vody do určitej miery urýchliť svoj vývin a skôr dokončiť metamorfózu tak, aby mohli vodné prostredie opustiť. Vo všeobecnosti platí, že na postupný, prirodzený pokles hladiny či už v mokradiach alebo riečnych ramenách dokážu živočíchy reagovať lepšie a efektívnejšie. Naopak rýchly pokles hladiny väčšinou vedie k najväčším úhynom a stratám.

Napríklad ryby cítia pokles hladiny vody a reagujú naň. Takže ak majú kadiaľ odplávať a rameno je ešte stále spojené s korytom Dunaja, tak sa presunú do iných úsekov rieky. Môže sa však stať, že vplávajú do ramien, využijú hlbšie miesta v bočnom ramene a keď okolie vyschne, nestihnú odplávať. Takéto miesto sa stane pre nich pascou (samozrejme nie len pre ryby), kde ich potom ľahko vylovia iné živočíchy. Ak sa tam však voda v horúcich dňoch prehreje, tak zomrú na nedostatok kyslíka, ktorého koncentrácia vo vode klesá so stúpajúcou teplotou vody.

Niektoré druhy prípadne menšie ryby potrebujú kyslíka menej a vydržia extrémnejšie podmienky dlhšie a preto ich je vidieť aj v teplejšej vode.

Riečny ekosystém je mimoriadne bohatý, rôznorodý a predovšetkým dynamický. Dôsledky povodní rovnako ako periodicky sa vyskytujúcich suchých období k nemu neodmysliteľne patria. S tým súvisí aj občasný úhyn živočíchov a rastlín.

Tohtoročné sucho patrí do kategórie extrémnych javov a všetky jeho dôsledky budeme vedieť odhadnúť až oveľa neskôr.

Ak v Dunaji klesá hladina, klesá aj hladina podzemnej vody

Aktuálne už je prietok Dunaja tak nízky, že okolitú prírodu rieka už nezásobuje vodou, ale funguje skôr ako drenáž a s poklesom hladiny sťahuje so sebou vodu aj z okolitého územia. To má za následok pokles hladiny podzemných vôd o desiatky centimetrov v okolí Bratislavy, na niektorých miestach možno o meter. Ak situácia so suchom bude pokračovať, bude klesať hladina podzemnej vody aj v nižších častiach Žitného ostrova.
Stále to nemá fatálny vplyv na obrovskú zásobu podzemnej vody, ktorú na Podunajsku vďaka obrovským náplavom štrku máme. Aktuálna situácia by ale mala slúžiť ako varovný signál, že ak povrchovú dunajskú vodu nemáme stabilne a donekonečna, môže byť do budúcna ohrozené aj jej podzemné zásoby a musíme robiť, čo najviac opatrení, aby sme tomu zabránili. Niektorý klimatológovia už dlhšie predikujú zmenu režimu prietoku Dunaja, častejšie a/alebo dlhšie obdobia nízkych prietokov a zvýšenie rizika extrémne nízkych prietokov. Lokálne môžu niektoré úseky v povodí ostať odpojené a vysychať. Očakávajú sa suchšie letné obdobia a pokles pôdnej vlhkosti, pričom jedným z najmenej príjemných konštatovaní je zvyšujúci sa nesúlad medzi dostupnosťou vody a jej potrebou v dôsledku klimatických zmien.

Suchom trpia aj rastliny v riečnej krajine – najhoršie sú na tom mladé stromčeky

Pokles hladiny podzemnej vody postihuje aj lužné lesy a to najmä mladé porasty. Staršie, vyrastené stromy majú dostatočne hlboko zapustené korene, vedia nimi stále čerpať vodu a preto sú oveľa odolnejšie. Napriek tomu trpia takzvaným stresom zo sucha, čo sa môže prejaviť aj v ich zníženej odolnosti voči parazitom a patogénom a aktuálne zreteľný je jav žltnutia a opadávania listov, vďaka ktorému šetria vodou

Inak sú však na tom mladé semenáčiky prípadne sadenice. My v BROZ, v rámci našich aktivít obnovujeme aj prirodzené porasty lužných lesov a sadíme pôvodné druhy drevín. Súčasne sa snažíme čo najviac zlepšiť vodný režim a vrátiť dynamiku do územia. Vidíme to už niekoľko rokov za sebou, že čím suchšie sú roky, tým menej sadeníc týchto drevín prežíva a preto musíme tieto porasty dosádzať a dreviny nahrádzať stále vo väčších počtoch aj niekoľko rokov po sebe.
Sucho zároveň napomáha šíreniu inváznych rastlín, pretože je medzi nimi viacero druhov, ktoré ľahko osídľujú suché miesta. Naopak väčšina z nich neznáša zaplavenie a vysokú úroveň hladiny spodnej vody. Šírenie inváznych druhov rastlín je teda ďalší efekt sucha.

V súvislosti so suchom, ale aj inými témami treba ľavostrannú ramennú sústavu Dunaja vnímať oddelene.

Ľavostranná ramenná sústava Dunaja je územie priamo ovplyvnené VD Gabčíkovo, kde je vodný režim úplne iný ako býval v minulosti a v kontexte Slovenského úseku Dunaja aj významne odlišný od ostatných ramenných systémov na našom území. Je to úsek dlhý približne 30 km a s približnou rozlohou najvýznamnejšej časti 4 500 hektárov.

Vodný režim v tomto území je zabezpečovaný cez umelo-vybudovaný nápustný objekt v Dobrohošti, pretože pri vybudovaní VD bolo odklonených až 80% dunajskej vody cez umelý plavebný resp. prívodný kanál do vodnej elektrárne. Pôvodné koryto Dunaja má odvtedy priemerný prietok iba 400 m³/s (pôvodne 2000 m³/s), a teda nekomunikuje so svojou ramennou sústavou (hladina v pôvodnom koryte Dunaja je aktuálne o minimálne 3m nižšie v porovnaní s hladinou vody v ramennom systéme), ktorú je treba dotovať cez tento umelo-vybudovaný systém. Ide o územie, v ktorom dlhodobo bojujeme za dostatočne výdatné  simulované záplavy v jarnom a letnom období.

Keďže toto územie je napojené na zdroj vody umelo, prítok, ktorý do územia prúdi je možné nastavovať podľa aktuálnych prietokov v Dunaji, prípadne, vyhodnocovať potrebu prírodných ekosystémov a vpúšťať do územia vyššie množstvo vody počas sucha.

Druhá možnosť však zatiaľ nefunguje. Skôr naopak.

Priemerný vegetačný (letný) prietok do ramennej sústavy je podľa manipulačného poriadku (v ktorom sú ukotvené objemy jednotlivých prietokov do všetkých vodných systémov) 30 m³/s. Manipulačný poriadok neumožňuje vodohospodárom tento prietok operatívne znížiť počas obdobia sucha. Na to je potrebné zažiadať o mimoriadnu manipuláciu a to sa udialo aj tento rok, kedy bol prietok do ramennej sústavy koncom júla znížený na polovicu a uprednostenené bolo iné využitie vody.

Tu budeme určite v budúcnosti apelovať na zmenu v Manipulačnom poriadku, aby takýto postup v budúcnosti bol konzultovaný a možný iba vo výnimočných prípadoch. V prípade ak by k takejto zmene došlo počas reprodukčného obdobia, dôsledky by mohli byť veľmi nepríjemné. Je potrebné, aby v budúcnosti šŠtátna ochrana prírody SR, ktorá má zabezpečovať ochranu prírody a priaznivý stav biotopov a druhov vydávala stanovisko a odporúčania k postupu pri mimoriadnyych manipuláciách takéhoto typu. V tomto období je spotreba vody v biotopoch mimoriadne vysoká a územie už aj tak trpí jej nedostatkom. intenzívneho drenážneho efektu pôvodného koryta Dunaja v úseku Čunovo – Sap. Preto je nevyhnutné, aby bol ekosystém dotovaný aspoň povrchovou vodou v dostatočných objemoch a to predovšetkým v obdobiach extrémneho sucha aké zážívame práve teraz.

Vodné revitalizácie, ktoré robíme majú obrovský zmysel. Aj tu však potrebujeme zaktualizovať a upraviť naše prístupy pre podobné sucho ako je teraz.

Revitalizačné opatrenia, ktorým sa v našej práci venujeme sa snažia obnoviť prirodzený režim a vodný režim vo vybraných úsekoch a vrátiť postupne Dunaju v medzihrádzovom priestore čo najviac slobody a dynamiky. Takmer pri všetkých revitalizáciách sa to aj darí. Vďaka zlepšenej dynamike sa nám darí obnažovať štrkové dno, cez ktoré voda dokáže infiltrovať do podzemia a dopĺňať podzemné zásobárne, ale aj prúdiť a ochladzovať sa počas tepla. Pri obnove mokradí sa zase darí dostávať vodu aj širšie do krajiny, na miesta, kam kedysi pôvodne natekala. V čase tepla a sucha sa následne voda pomaly vyparuje, ochladzuje ovzdušie a aspoň čiastočne zmierňuje dopady klimatickej zmeny, horúčav a sucha. Vďaka tomu aj okolitá vegetácia a živočíchy trpia suchom oveľa menej – vrátane nás ľudí. Toto všetko sú opatrenia, ktoré rátajú s bežnými prietokmi v Dunaji.

Ale čo robiť, ak je vody v Dunaji stále menej? Ako na to reagovať, aby sme vody dostali do územia čo najviac aj v takých prípadoch?

Riešením je napríklad otváranie bočných ramien Dunaja na väčšiu hĺbku. Ako sme už spomínali – náš limit bol doposiaľ tzv. HNRPV (hladina nízkej regulačnej a plavebnej vody). Z pohľadu dnešnej situácie by bolo určite vhodné na lokalitách, kde to podmienky umožňujúobnoviť vtoky a opätovne prepojiť bočné ramená s hlavným tokom Dunaja pod túto hladinu do úrovne, ktorá stále umožňuje bezproblémovú plavbu. Nakoľko počítačové modelovanie je dnes už na vysokej úrovni vieme, že aj takto otvorené ramená nemusia mať negatívny dopad na plavebné podmienky- Časť ramien by tak mala tečúcu vodu aj v období ako je toto. Snažíme sa napredovať aj v tejto oblasti.

Prvé bočné rameno, ktoré by malo mať vtok otvorený pod hladinu nízkej a regulačnej vody bude Karloveské rameno, ktorého obnova spodných úsekov je naplánovaná v blízkej dobe v rámci medzinárodného projektu Dynamické línie života Dunaja. V tomto prípade vieme na základe modelov, ktoré vytvorili odborníci z Výskumného ústavu vodného hospodárstva, že aj keď bude rameno prepojené s hlavným tokom Dunaja, nebude ovplyvnená hladina v plavebnej dráhe. V Rakúsku je tento postup už bežný a dobre overený. V miestach, kde je to možné je žiadúce aby bočné ramená pretekali aj počas nízkych prietokov, nakoľko rozdelenie prúdu medzi hlavný tok a jeho ramnný systém napríklad znižujú degradáciu dna v hlavnom koryte rieky. Samozrejme pre riečny ekosystém to bude jednoznačne pozitívne a prínos z toho bude mať aj človek.

Okrem toho je kľúčové aj zlepšovanie vodnej dynamiky, ktoré už teraz robíme, ale musíme robiť ešte intenzívnejšie v budúcnosti, pretože zabezpečí väčšiu diverzitu prostredí v toku – hlbšie miesta, kde sa môžu v čase prehrievania vvody schovať ryby, alebo aj veľmi potrebné prúdiace úseky.

Skrátka potrebujeme dať Dunaju čo najväčšiu slobodu a umožniť mu aj pri nižších prietokoch komunikovať čo najviac s okolitou krajinou nad aj pod zemou.

Do budúcna by bolo dobré robiť takéto opatrenia všade, kde sa dá, aby nás podobné suchá, ktorým budeme v budúcnosti čeliť nezastihli nepripravených.

Za posledné roky sme pri našej práci stáli po boku desiatok farmárov. Vidíme, že keď majú férové podmienky a podporu, dokážu svojou prácou robiť oveľa viac než len produkovať potraviny. Pomáhajú vracať do krajiny opeľovače, vtáctvo, kvitnúce lúky, zdravú pôdu či tradičnú pastvu. Zároveň si však čoraz častejšie musia poradiť so suchom, extrémami počasia či nedostatkom krmovín, teda dôsledkami klimatickej krízy, ktoré už dnes naplno zasahujú aj slovenské poľnohospodárstvo. Popritom dlhodobo čelia náročnej byrokracii, zložitým pravidlám a kontrolám a dnes aj neistote, či bude ich práca pre spoločnosť a krajinu spravodlivo ocenená. Práve preto vznikla kampaň Pestrá krajina, do ktorej ideme so SOS/Birdlife Slovensko a s podporou Agro-ekofórum. Je postavená na skutočných príbehoch a príkladoch dobrej praxe, ktoré sme dosiahli pri spolupráci s farmármi aj na našich vlastných ekofarmách. Ukážeme vám, že dobre nastavené opatrenia, môžu byť prínosom pre farmárov, prírodu aj život na vidieku. Počas najbližších letných týždňov vás s kamerou zoberieme na tri inšpiratívne miesta na Slovensku. Postupne predstavíme návrat pastvy, obnovu opustených, tzv. bielych plôch aj biopásy. Tieto témy spoločne predstavia farmári a ochranári, ktorí sa im dlhodobo venujú. Pridáme aj ďalšie zaujímavosti, dáta a skúsenosti z praxe, ktoré ukazujú, že poľnohospodárstvo a ochrana prírody môžu ísť ruka v ruke. Kampaň prichádza v rozhodujúcom čase. Práve teraz sa totiž pripravuje nové nastavenie európskych fondov po roku 2027. Je preto dôležité, aby Európska komisia a následne Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie zabezpečili dostatok prostriedkov pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a opatrenia, ktoré spravia našu krajinu pestrejšou a odolnejšou voči klimatickej kríze.

Ak chceme mať aj o desaťročia pestrú krajinu, kvalitné lokálne potraviny a živý vidiek, musíme podporiť ľudí, ktorí sa o krajinu starajú každý deň. Viac informácií o kampani nájdete na stránke Pestrej Krajiny.

Veľmi vzácne slanomilné spoločenstvo Pholiuro-Plantaginetum tenuiflorae bolo po rokoch znovu objavené na lokalite Panské lúky. Toto spoločenstvo sa už niekoľko rokov na Slovensku nepodarilo potvrdiť – naposledy bolo zaznamenané približne pred 10 rokmi. Našťastie, včera sa nám ho podarilo potvrdiť na ploche cca 200 m2 na konskom pasienku na lokalite UEV Panské lúky.
Rastliny boli už poriadne vysušené od intenzívneho slnka a sucha. Ale aj to patrí k biotopu ktoré toto spoločenstvo potrebuje. Obýva totiž slaniská, ktoré sú na jar periodicky zaplavené a v lete intenzívne vysychajú. A podmienkou pre ich udržanie je aj pastva. Bráni totiž zarastaniu konkurenčnými rastlinami a udržuje nízku výšku porastu, ktorú tieto miniatúrne rastlinky potrebujú. Pastvu sme na lokalite obnovili v spolupráci s miestnou farmárkou Evou Szabó z Tvrdošoviec a jej Navajo Ranch. Obnovu pastvy sme realizovali v rámci projektu LIFE Juh.

Po úspešnom odštartovaní projektu „Osvedčené postupy obnovy cezhraničných koridorov dunajských luhov“ – DANUBEREST, v programe Interreg Slovensko – Rakúsko 2021 – 2027 pokračujeme spoločnými aktivitami. 

2. júna sme realizovali prvú zo študijných ciest venovanú plánovaným opatreniam projektu DANUBEREST, ktorého cieľom je zlepšiť ekologický stav bočných ramien a prítokov Dunaja v rakúsko-slovenskom pohraničnom regióne, posilniť alpsko-karpatský riečny koridor a okolité mokrade a zároveň zvyšovať povedomie o obnove riek a ochrane biotopov v záplavových oblastiach. 

V spoločnosti významných stakeholderov, odborníkov z príslušných úradov, ministerstva a partnerov projektu DANUBEREST – https://www.viadonau.org a https://www.donauauen.at/  sme navštívili dve lokality na Slovensku – ostrov Sihoť v Bratislave a rieku Rudava.  

Hlavným cieľom plánovaných opatrení na ostrove Sihoť je zlepšenie vodného režimu v Karloveskom systéme bočných ramien.  V obdobiach vysokého prietoku v Dunaji do oblastí bočných ramien vstupujú ryby – vrátane vzácnych reofilných druhov, ktoré už desaťročia trpia reguláciou rieky. Pre ťažkosti s návratom do hlavného riečneho systému, pri nízkom prietoku v území, však vznikajú ekologické pasce. Navrhované opatrenia v tejto oblasti výrazne zlepšia cirkuláciu vody a vytvoria migračné cesty, ktoré umožnia rybám voľnejšie sa pohybovať medzi Dunajom a jeho bočnými ramenami takmer po celý rok. Tieto opatrenia sú navrhnuté tak, aby negatívne neovplyvnili infraštruktúru pitnej vody v Bratislave, ktorá je závislá od cenných zdrojov podzemnej vody spojených s Dunajom. Zlepšený vodný režim môže mať dokonca pozitívny vplyv na doplnenie zásob podzemnej vody v útrobách ostrova.  

Po návšteve historických objektov vodárenskej infraštruktúry na ostrove Sihoť v sprievode odborníkov z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti https://www.bvsas.sk/, ktorá je zároveň strategickým partnerom projektu DANUBEREST, sme sa presunuli na druhú lokalitu – rieku Rudava. Tu plánujeme realizovať opatrenia s cieľom zvýšiť migračný potenciál existujúceho rybovodu v súlade s aktuálne platnými odbornými metodikami. 

Spoločne strávený čas potvrdil rokmi overené partnerstvo v slovensko – rakúskom regióne. Projekt „Osvedčené postupy obnovy cezhraničných koridorov dunajských luhov“ – DANUBEREST“  prepája dunajskú prírodu s cieľom zachovať jej cenné územia aj pre ďalšie generácie. 

Tešíme sa nabudúce

Každý nález sa počíta. Či už si skúsený prírodovedec alebo len prechádzaš popri rieke s mobilom v ruke, môžeš nám pomôcť sledovať šírenie inváznych druhov v chránených územiach pozdĺž Dunaja. Stačí ti appka iNaturalist a chuť objaviť niečo nové.

Čo je iNaturalist?

iNaturalist je bezplatná platforma pre občiansku vedu, ktorú využívajú milióny ľudí po celom svete. Pomocou appky vyfotografuješ organizmus v prírode, platforma ti pomôže s určením druhu a tvoj nález sa stane súčasťou vedeckej databázy. Jednoducho, rýchlo, odkiaľkoľvek.

Prečo monitorujeme invázne druhy?

Invázne nepôvodné druhy patria medzi hlavné príčiny straty biodiverzity v Európe. Rýchlo sa šíria, vytláčajú pôvodné rastliny a živočíchy a menia charakter celých biotopov. Čím skôr zaznamenáme nový výskyt, tým skôr môžeme reagovať. Práve preto je monitoring verejnosťou taký cenný: vy ste naše oči v teréne.

V projekte LIFE Resistance sledujeme 16 vybraných inváznych druhov na území Natura 2000 pozdĺž slovensko-maďarskej hranice pri Dunaji. Každý zaznamenaný nález nám pomáha lepšie pochopiť, kde a ako rýchlo sa tieto druhy šíria, a plánovať ich odstraňovanie.

Ako sa zapojiť? Krok za krokom

Krok 1: Stiahni si appku iNaturalist

Appka je dostupná zadarmo pre Android aj iOS.

• Stiahnuť pre Android (Google Play)
• Stiahnuť pre iPhone (App Store)

Môžeš ju používať aj cez webový prehliadač na www.inaturalist.org.

Krok 2: Zaregistruj sa

Vytvor si bezplatný účet na www.inaturalist.org/signup. Registrácia trvá pár minút a potrebuješ len e-mailovú adresu.

Krok 3: Pripoj sa k nášmu projektu

Po prihlásení navštív stránku nášho projektu a klikni na Pridať sa k projektu:

Resistance: Danube Alien Species

Keď budeš členom projektu, tvoje nálezy vybraných inváznych druhov z oblasti Dunaja sa automaticky priradia k nášmu monitoringu.

Krok 4: Vyfotografuj a nahraj nález

V teréne stačí:

1. Otvoriť appku a ťuknúť na Pridať pozorovanie

2. Odfotiť rastlinu alebo živočícha (najlepšie z viacerých uhlov)
3. Pridať miesto a dátum (appka to zvládne automaticky, ak máš zapnutú polohu)

4. Potvrdiť alebo doplniť návrh druhu, ktorý appka ponúkne
5. Uložiť pozorovanie

Ak si nie si istý/á, o aký druh ide, nevadí. Nahrávaj aj tak. Komunita odborníkov a AI systém iNaturalist ti s určením pomôžu.

Tipy pre kvalitné záznamy

• Fotografuj vždy celú rastlinu, aj detail listu, kvetu alebo plodu.
• Pri stromoch a krovinách je cenný záber na kôru a prípadné výhonky.
• Nezabudni na GPS polohu, je to pre nás najdôležitejší údaj.
• Ak si nie si istý/á druhom, pridaj ho do poznámky alebo ho označ tagom projektu.
• Ideálny čas na fotografovanie rastlín je počas kvitnutia alebo plodenia, keď sú znaky najvýraznejšie.

Ktoré druhy hľadáme?

Zameriavame sa na 16 inváznych druhov rastlín vyskytujúcich sa v okolí Dunaja. Ich zoznam s fotografiami a popisom poznávacích znakov, ako aj mapu monitorovaného územia nájdeš priamo v našom projekte na stránke iNaturalist.

Ak sa ti podarí zaznamenať niektorý z nich v oblasti slovensko-maďarského pohraničia pri Dunaji, je to pre nás mimoriadne cenný nález.

Potrebuješ pomoc?

Ak máš otázky ohľadom projektu alebo práce s iNaturalist, neváhaj nás kontaktovať:

Mgr. Barbora Znaminková, znaminkova@broz.sk

Viac o projekte LIFE Resistance a jeho cieľoch nájdeš tu.

Pre všetkých milovníkov prírody a objavovania sme v spolupráci s partnerom Pisstráng Kör pripravili pracovný zošit s názvom Príručka mladých prírodovedcov – Po stopách hraboša severského panónskeho.

V tejto príručke nájdete množstvo zaujímavých úloh a aktivít venovaných našej prírode a druhom, ktoré v nej žijú. Zabaviť sa môžete pri pexese, kvízoch, slovných bludiskách, vymaľovankách, doplňovačkách, osemsmerovkách či krížovkách.

Viete, v akej výške lietajú naše vtáky?

Dokážete rozpoznať stopy zvierat a určiť, komu patria?

Chcete sa naučiť spoznávať druhy, ktoré stretávate vo svojom okolí?

Potom je tento zošit určený práve vám! Radi vám doručíme niekoľko tlačených exemplárov priamo do školy, alebo si môžete stiahnuť jeho elektronickú verziu vo formáte PDF.

Veríme, že sa pri riešení úloh nielen zabavíte, ale zároveň spoznáte aj nášho malého kamaráta – hraboša severského panónskeho, jedného z najvzácnejších obyvateľov našej prírody.

V apríli 2026 časť nášho tímu zavítala do Holandska na trojdňovú študijnú cestu, ktorá nás zaviedla za partnermi, odborníkmi a projektami, od ktorých sme si odniesli množstvo podnetov a inšpirácie do ďalšej práce.

Breda: 

Prvá zastávka nás zaviedla na Breda University of Applied Sciences, kde sme študentom predstavili BROZ, niektoré z našich projektov a väčšinu prednášky sme venovali téme vodných revitalizácií. Práve obnova vodných biotopov je jednou z kľúčových aktivít, ktoré plánujeme realizovať aj v rámci projektu LIFE Resistance. Vždy nás teší, keď môžeme priblížiť našu prácu mladým ľuďom, ktorí budú jedného dňa pracovať pre prírodu.

V Nijmegene sme dopoludnia navštívili organizáciu RAVON, ktorá má dlhoročné skúsenosti s metódou eDNA monitoringu. Ide o relatívne novú, no mimoriadne zaujímavú metódu, ktorú využívame aj my pri sledovaní fauny na revitalizovaných plochách v rámci projektu, či už po obnove pastvy alebo revitalizácii mokradí. Diskusia s odborníkom na eDNA z organizácie RAVON nám priniesla cenné porovnanie prístupov a inšpiráciu pre ďalšie pokračovanie monitoringu.

Večer sme strávili s tímom projektu LIFE Resilias. Resilias sa zameriava na elimináciu inváznych druhov rastlín, pričom jedným zo spoločných druhov, ktorému sa venujeme aj my, je Fallopia sp.. Diskutovali sme o rôznych prístupoch k eliminácii týchto druhov, v projekte Resilias napríklad namiesto chemických metód vysádzajú pôvodné druhy rastlín, ktoré postupne prerastajú invázne porasty. Na niektorých plochách sa táto metóda už preukázala ako úspešná, čo je skvelá správa. 

Border Meuse: 

Posledný deň patril celodennej terénnej exkurzii s odborníkmi z ARK Rewilding Nederland na belgicko-holandskej hranici. Mali sme možnosť vidieť rozsiahlu revitalizáciu rieky Meuse, kde sa prírode blízke protipovodňové opatrenia prelínajú s návratom polodivokej pastvy. Zvieratá tu žijú v podmienkach blízkych divočine a ich pastva prirodzene formuje krajinu.

Ďakujeme všetkým hostiteľom za ich čas, otvorenosť a ochotu podeliť sa o skúsenosti.