Pre všetkých milovníkov prírody a objavovania sme v spolupráci s partnerom Pisstráng Kör pripravili pracovný zošit s názvom Príručka mladých prírodovedcov – Po stopách hraboša severského panónskeho.

V tejto príručke nájdete množstvo zaujímavých úloh a aktivít venovaných našej prírode a druhom, ktoré v nej žijú. Zabaviť sa môžete pri pexese, kvízoch, slovných bludiskách, vymaľovankách, doplňovačkách, osemsmerovkách či krížovkách.

Viete, v akej výške lietajú naše vtáky?

Dokážete rozpoznať stopy zvierat a určiť, komu patria?

Chcete sa naučiť spoznávať druhy, ktoré stretávate vo svojom okolí?

Potom je tento zošit určený práve vám! Radi vám doručíme niekoľko tlačených exemplárov priamo do školy, alebo si môžete stiahnuť jeho elektronickú verziu vo formáte PDF.

Veríme, že sa pri riešení úloh nielen zabavíte, ale zároveň spoznáte aj nášho malého kamaráta – hraboša severského panónskeho, jedného z najvzácnejších obyvateľov našej prírody.

V apríli 2026 časť nášho tímu zavítala do Holandska na trojdňovú študijnú cestu, ktorá nás zaviedla za partnermi, odborníkmi a projektami, od ktorých sme si odniesli množstvo podnetov a inšpirácie do ďalšej práce.

Breda: 

Prvá zastávka nás zaviedla na Breda University of Applied Sciences, kde sme študentom predstavili BROZ, niektoré z našich projektov a väčšinu prednášky sme venovali téme vodných revitalizácií. Práve obnova vodných biotopov je jednou z kľúčových aktivít, ktoré plánujeme realizovať aj v rámci projektu LIFE Resistance. Vždy nás teší, keď môžeme priblížiť našu prácu mladým ľuďom, ktorí budú jedného dňa pracovať pre prírodu.

V Nijmegene sme dopoludnia navštívili organizáciu RAVON, ktorá má dlhoročné skúsenosti s metódou eDNA monitoringu. Ide o relatívne novú, no mimoriadne zaujímavú metódu, ktorú využívame aj my pri sledovaní fauny na revitalizovaných plochách v rámci projektu, či už po obnove pastvy alebo revitalizácii mokradí. Diskusia s odborníkom na eDNA z organizácie RAVON nám priniesla cenné porovnanie prístupov a inšpiráciu pre ďalšie pokračovanie monitoringu.

Večer sme strávili s tímom projektu LIFE Resilias. Resilias sa zameriava na elimináciu inváznych druhov rastlín, pričom jedným zo spoločných druhov, ktorému sa venujeme aj my, je Fallopia sp.. Diskutovali sme o rôznych prístupoch k eliminácii týchto druhov, v projekte Resilias napríklad namiesto chemických metód vysádzajú pôvodné druhy rastlín, ktoré postupne prerastajú invázne porasty. Na niektorých plochách sa táto metóda už preukázala ako úspešná, čo je skvelá správa. 

Border Meuse: 

Posledný deň patril celodennej terénnej exkurzii s odborníkmi z ARK Rewilding Nederland na belgicko-holandskej hranici. Mali sme možnosť vidieť rozsiahlu revitalizáciu rieky Meuse, kde sa prírode blízke protipovodňové opatrenia prelínajú s návratom polodivokej pastvy. Zvieratá tu žijú v podmienkach blízkych divočine a ich pastva prirodzene formuje krajinu.

Ďakujeme všetkým hostiteľom za ich čas, otvorenosť a ochotu podeliť sa o skúsenosti.

Počas prvého májového víkendu zorganizovala Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko v lokalite Senianske rybníky Jarný ornitologický tábor 2026, ktorého sa zúčastnilo 55 dobrovoľníkov z rôznych regiónov Slovenska. Mnohí účastníci zotrvali v teréne viacero dní a zapojili sa do monitoringu vtáctva a mapovania významných lokalít východného Slovenska.

Hlavnou náplňou tábora bol monitoring druhov vtákov a zber údajov v územiach CHVÚ Senianske rybníky a CHVÚ Medzibodrožie. Dobrovoľníci počas troch dní zaznamenávali výskyt druhov a stav biotopov, čím prispeli k získavaniu cenných dát využiteľných pri ochrane vtáctva a manažmente území.

Súčasťou programu bol aj približne desaťkilometrový terénny pochod stepnými lokalitami Medzibodrožia, vrátane Opátskych pieskov a Kerestúrskej pusty. Účastníci sa počas neho oboznámili s významom ochrany vzácnych stepných biotopov a druhov viazaných na otvorenú krajinu.

V teréne boli pozorované viaceré zaujímavé druhy mokraďového a stepného vtáctva. Medzi najvýraznejšie pozorovania patrili aj prvé tohtoročné krakle belasé po návrate zo zimovísk v Afrike.

Program doplnili večerné diskusie a odborné prezentácie. Prednáška venovaná lokalite Senianske rybníky priblížila účastníkom význam územia z pohľadu ochrany prírody aj aktuálne výzvy, ktorým čelia mokrade v období pretrvávajúceho sucha.

Jarný ornitologický tábor opätovne ukázal význam dobrovoľníckych aktivít pri monitoringu a ochrane prírody, ale aj silu komunity ľudí, ktorých spája záujem o vtáctvo a krajinu.

Aktivity boli realizované v rámci projektu LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS „Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska“, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou.

Krakľa belasá sa po zime opäť vracia do slovenskej krajiny. Prvé jedince boli v juhovýchodoslovenských stepiach pozorované 29. apríla a v nasledujúcich dňoch pribúdali ďalšie pozorovania. Počas jarného ťahu sa zastavili aj na viacerých lokalitách západného Slovenska.

Popri monitoringu výskytu druhu pokračuje aj podpora vhodných podmienok pre jeho hniezdenie. V územiach CHVÚ Medzibodrožie a Senianske rybníky aktuálne prebieha inštalácia 30 nových hniezdnych búdok pre krakľu belasú.

Okrem toho dala SOS/BirdLife Slovensko vyrobiť ďalších 300 búdok, ktoré budú inštalované na vhodných lokalitách západného Slovenska, aby mali krakle čo najlepšie podmienky na návrat a hniezdenie aj v regiónoch, kde kedysi patrili medzi typické druhy poľnohospodárskej krajiny.

Aktivity na podporu návratu krakle belasej sú realizované v rámci projektu LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS „Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska“. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.

foto krakle: Andrej Barát

Fotky búdok: archív SOS/BirdLife Slovensko

Vo Vtáčom raji sa každoročne počas jarného ťahu odohráva výnimočný prírodný jav. Nad mokraďami a lúkami CHVÚ Senianske rybníky prelietajú veľké kŕdle brehárov čiernochvostých, ktorých počty môžu presiahnuť aj tisíc jedincov. Tento rok ornitológovia z SOS/BirdLife SLovensko v území zaznamenali 840 jedincov, čo predstavuje na slovenské pomery mimoriadne vzácne pozorovanie.

Brehár čiernochvostý (Limosa limosa) je druh viazaný na mokrade, vlhké lúky a pobrežné oblasti. Hniezdi na zemi v trávnatých porastoch a počas migrácie prekonáva tisíce kilometrov medzi hniezdiskami v severnej Európe a zimoviskami v západnej Európe, Afrike či južnej Ázii.

Na Slovensku dnes už prakticky nehniezdi. Od roku 2007 boli zaznamenané len sporadické pokusy o hniezdenie na dvoch lokalitách, a preto patrí medzi naše najvzácnejšie druhy viazané na mokrade. Podľa červených zoznamov je v Európe vedený ako takmer ohrozený druh (NT), na Slovensku dokonca ako kriticky ohrozený (CR).

Význam mokradí v okolí Senného je preto mimoriadny. Lokality ako lúka Ostrovik poskytujú migrujúcim vtákom priestor na odpočinok a doplnenie energie počas náročného jarného ťahu. Pozorovanie stoviek brehárov čiernochvostých v koordinovanom lete patrí medzi najvýnimočnejšie ornitologické zážitky, ktoré možno na Slovensku zažiť.

K zachovaniu týchto biotopov prispieva aj Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, ktorá v území realizuje obnovu a manažment mokraďných lúk, vrátane pastvy a ďalších opatrení zameraných na udržanie vhodných podmienok pre vtáctvo. Práve pre rozšírenie vhodných biotopov pre breháre čiernochvosté plánuje SOS/BirdLife Slovensko v rámci projektu rozšíriť pastvu v CHVÚ Senianske rybníky aj na ďalšie lokality.

Aktivity prebiehajú v rámci projektu LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS „Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska“. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.

Foto: Tomáš Ličák / archív SOS/BirdLife Slovensko (04/2026)

Jeho hlavným cieľom je prispieť k zlepšeniu riečnych biotopov a priľahlých mokradí v slovensko-rakúskej pohraničnej oblasti ako súčasti ekologicky fungujúceho alpsko-karpatského koridoru. Aktivity projektu zahŕňajú revitalizáciu dunajských ramien, obnovu prirodzeného brehu a ekologické zlepšenia, ktoré zvýšia biodiverzitu, obnovia dynamiku rieky a posilnia odolnosť voči zmene klímy v tomto úseku Dunaja.

Projekt DANUBEREST realizujeme v rokmi overenom partnerstve: BROZ – ochranárske združenie, via donau – Österreichische WasserstraßenGesellschaft mbH a Nationalpark DonauAuen GmbH. Naše spoločné dlhoročné angažovanie sa v slovensko-rakúskej pohraničnej oblasti opäť podčiarkujeme prostredníctvom tohto spoločného projektu, ktorý posilňuje spoluprácu pri obnove prírody na oboch brehoch Dunaja.

Naši partneri z Rakúska sa na slávnostnom zahájení prác 6. marca 2026 zišli, aby oslávili začiatok rozsiahlych revitalizačných prác na ostrove Paradeisinsel, jednom z jedinečných biotopov riečnych ostrovov na Dunaji. Projekt INTERREG Slovensko-Rakúsko DANUBEREST zohráva kľúčovú úlohu pri podpore obnovy dolného úseku brehu ostrova.

Minulý týždeň sme spoluorganizovali a na našich lokalitách hostili Study tour 2026 európskej siete ochrany prírody Eurosite. Tejto celotýždňovej študijnej návštevy sa zúčastnili zástupcovia členských organizácii siete Eurosite aj individuálni podporovatelia. Spolu 21 účastníkov z desiatich organizácií z celej Európy – Natuurmonumenten z Holandska, Natuurpunt z Belgicka, NABU z Nemecka, maďarskej WWF, Národného parku Krkonoše z Česka, Floron z Holandska, Wetalnds International, z rakúskej environmentálnej agentúry, Nadácie ochrany prírody Schleswig – Holstein a Elytron.

Hostí sme sprevádzali počas 4 dní na viacerých lokalitách, kde sme dlhodobo ochranársky aktívni a kde sme realizovali revitalizačné opatrenia. V pondelok to bola Devínska Kobyla, v utorok slanisko v Kameníne, kde sme v minulosti v spolupráci s obcou spustili pastvu sivého stepného dobytka a na lokalitách Parížske močiare a Žitavský luh, kde nás sprevádzali zástupcovia SOS Birdlife Slovensko.

V stredu sme si pozreli ramennú sústavu Dunaja a obnovené Vojčianske rameno, lokalitu Istragov a vysvetlili sme si súvislosti ohľadne simulovaných záplav územia.
Nasledujúci deň sme venovali vodnej aj suchozemskej exkurzii na Veľkolélskom ostrove, kde sme hosťom ponúkli aj obed a občerstvenie z lokálnych surovín.

Study Tour 20206 bola tematicky zameraná na prírode blízke riešenia. My sme účastníkom predviedli množstvo inšpiratívnych miest a aktivít a dostali sme veľmi pozitívne hodnotenia od tohto celoeurópskeho ochranárskeho konzorcia. Veríme, že naše ochranárske prístupy, ale aj vzťahy so stakeholdermi môžu poslúžiť ako inšpirácia v týchto organizáciách a ich domovských európskych krajinách.

Ďakujeme za návštevu a tešíme sa na najbližšie stretnutie všetkých členských organizácií siete Eurosite.

V dňoch 18. – 20. marca 2026 sa v portugalskej Évore uskutočnila študijná návšteva projektu Resilient Trees zameraná na ochranu starých lesov a monumentálnych stromov. Program stretnutia pozostával z interiérových odborných blokov a terénnej exkurzie v regióne Alentejo. Prvý deň bol venovaný úvodným prezentáciám, vrátane príkladov dobrej praxe z Madeiry, prezentácií všetkých partnerských krajín a diskusii o budúcich krokoch smerujúcich k zlepšeniu politík v oblasti ochrany stromov a lesných ekosystémov. Súčasťou programu bola aj odborná prednáška o význame starých stromov v agro-silvopastorálnych systémoch a prvá časť spoločnej tvorby opatrení na ochranu monumentálnych stromov.

Druhý deň prebiehala terénna exkurzia, počas ktorej účastníci navštívili modelové územia s aplikáciou princípov udržateľného hospodárenia. Lokalita Tapada dos Veados predstavila príklad vedecky riadeného lesného hospodárstva blízkeho prírode. Na území Herdade do Álamo e Coberta boli prezentované konkrétne opatrenia zamerané na obnovu porastov, podporu mladých stromov a ochranu starých a dutinových jedincov. Exkurzia bola doplnená návštevou monumentálneho korkového duba vo Vale do Pereiro, ktorý poukázal na ekologický, kultúrny a spoločenský význam solitérnych starých stromov.

Tretí deň bol zameraný na identifikáciu dobrej praxe (prípadová štúdia z Talianska), diskusiu o potrebných zlepšeniach v manažmente korkových a cezmínových dubov a pokračovanie spoločnej tvorby opatrení. Pracovná náplň stretnutia spočívala najmä vo výmene skúseností medzi partnermi, identifikácii efektívnych prístupov k ochrane starých stromov, diskusii o legislatívnych a manažérskych nástrojoch a v spoločnom návrhu riešení prostredníctvom participatívneho prístupu.

Medzi hlavné závery stretnutia patrí potvrdenie významu agro-silvopastorálnych systémov pre biodiverzitu a stabilitu krajiny, potreba aktívnej obnovy porastov a ochrany starých, senescentných a dutinových stromov, ako aj dôležitosť regulácie podrastovej vegetácie a pastvy. Zároveň bol zdôraznený význam prepojenia vedeckého výskumu s praktickým manažmentom a potreba intenzívnej spolupráce medzi krajinami pri implementácii politických opatrení. Hlavným výstupom stretnutia je spoločný dokument „Visioning“, ktorý predstavuje spoločnú analýzu a návrh budúceho smerovania v oblasti ochrany starých stromov a lesných ekosystémov.