Odstraňovanie výsadieb borovice čiernej, ktorá je v našich podmienkach nepôvodnou drevinou, patrí medzi kľúčové aktivity medzinárodného projektu LIFE Endemic PANALP. Spoločným cieľom slovenských a maďarských partnerov je napraviť pôvodne zrejme dobre mienené, no z dnešného pohľadu nešťastné rozhodnutie z minulého storočia zalesniť rozsiahle plochy ťažko dostupných vápencových a dolomitických svahov.

Takéto lokality môžu na prvý pohľad pôsobiť pusto, v skutočnosti však predstavujú mimoriadne cenné biotopy. Vynikajú vysokou biodiverzitou a patria k najstarším prírodným spoločenstvám v našom regióne. Ich kontinuita siaha minimálne do obdobia poslednej doby ľadovej, čomu zodpovedá aj druhové zloženie. Osídľujú ich viaceré reliktné a endemické druhy, ktorých ochrana je jedným z hlavných cieľov projektu.

Jedným z takýchto druhov je luskáč panónsky (Vincetoxicum pannonicum), vzácna rastlina vyskytujúca sa len v Maďarsku. Obnova jeho prirodzených stanovíšť v Pilišských vrchoch neďaleko Budapešti je hlavnou aktivitou jedného z dvoch tamojších projektových partnerov – Lesnej správy Pilisi Parkerdő.

Priebeh týchto aktivít sme mali možnosť vidieť počas spoločného projektového výjazdu 19. marca 2026. Spolu so zástupcami lesnej správy aj Národného parku Dunaj–Ipeľ sme navštívili lokalitu Kopasz-hegy nad mestečkom Budakeszi. Názov tejto lokality, v doslovnom preklade „Lysá hora“, veľmi výstižne odráža jej pôvodný a už aj súčasný charakter. Okrem luskáča panónskeho tu rastie napríklad aj hlaváčik jarný či viacero druhov orchideí. Vo všetkých prípadoch ide o druhy, ktorým veľmi pomáha obnova biotopov otvorených stanovíšť.

Odstraňovanie borovice čiernej úspešne napreduje pod našou taktovkou aj na Slovensku. Významné aktivity prebiehajú najmä v Tematínskych kopcoch, ktoré sú domovom mnohých vzácnych druhov vrátane endemického motýľa modráčika slovenského. V Malých Karpatoch sa sústreďujeme predovšetkým na oblasť Brezovských Karpát. V susedných Bielych Karpatoch sme odstránením borovíc spriechodnili skalné svahy na Vršatských bradlách, ktoré sú významným biotopom jasoňa červenookého. Tento druh sa vyskytuje aj na Súľovských skalách, kde sa však takisto v minulosti realizovala výsadba nepôvodných ihličnanov.

Na tomto notoricky známom území sme sa doteraz venovali odstraňovaniu náletových drevín zo zarastajúcich pasienkov na úpätí. Počas uplynulej zimy sa nám však podarilo získať súhlas vlastníka aj na odstraňovanie borovíc priamo zo skalných brál. V sobotu 14. marca nám pri ukladaní ich biomasy významne pomohli aj dobrovoľníci z o. z. Pre Prírodu, ktoré sa podobným aktivitám venuje najmä v Bielych Karpatoch. Aj vďaka ich zapojeniu sa nám konečne podarilo obnoviť aspoň časť územia a prinavrátiť mu nezalesnený charakter. Veríme, že si na nové výhľady rýchlo zvyknú aj návštevníci a predovšetkým vzácne druhy, ktoré sú doma v takomto otvorenom prostredí plnom slnečných lúčov.

Rok 2025 bol pre nás opäť úzko spätý s úspešným návratom tradičnej pastvy na miesta, z ktorých na dlhé roky vymizla. V rámci projektu LIFE Endemic PANALP, zameraného na obnovu teplo- a suchomilných spoločenstiev, sa nám v spolupráci s miestnymi gazdami podarilo vrátiť hospodárske zvieratá na deväť lokalít.

Najvýraznejší posun sme dosiahli v Strážovských vrchoch, kde sme nadviazali na viaceré overené spolupráce z predchádzajúcich rokov. Kravy, kozy a ovce tu od vlaňajška udržiavajú ďalších viac než 100 hektárov podhorských lúk v okolí obce Zliechov. Na lokalitách, kde sme pastvu vrátili už skôr, sme zároveň zaznamenali očakávané zlepšenie podmienok pre viaceré vzácne druhy. Na pasienkoch pod Strážovom napríklad výrazne vzrástla početnosť kosatcov trávolistých, ktoré zvieratám nechutia, z niekoľkých trsov na desiatky, a to na niekoľkonásobne väčšej ploche. Pribudli aj kvitnúce orchidey, najmä vstavače bledé, ktorých tu na jar kvitli stovky. Pozitívne vnímame aj rozšírenie pamajoránu, ktorý je živnou rastlinou ohrozeného modráčika čiernoškvrnného, a preto dúfame, že sa tento motýľ čoskoro rozšíri aj na obnovené pasienky. Obnova biotopov a pastvy sa priaznivo prejavila aj na výskyte ďalšieho chráneného druhu – jasoňa chochlačkového.

Úspechy v obnove pastvy sme v uplynulom roku zaznamenali aj v Malých Karpatoch. To nás teší o to viac, že v tomto vinárskom regióne je kontinuita chovu hospodárskych zvierat slabšia a hľadanie spolupracujúcich farmárov je náročnejšie. V spolupráci s obcou Smolenice a miestnym farmárom sme spustili pastvu kôz na historickom hradisku Molpír – zatiaľ na menšej, približne hektárovej ploche. V započatej spolupráci však chceme pokračovať a postupne vrátiť pastvu aj na zvyšok tohto kultúrne aj prírodovedne významného územia. Po prvý raz sa vlani páslo stádo kôz a oviec miestneho hospodára tiež na výslnných svahoch nad obcou Dobrá Voda, ktoré sú domovom viacerých druhov orchideí a hlaváčikov jarných, no bez pravidelnej starostlivosti dlhé roky zarastali náletovými drevinami.

Novú kapitolu spolupráce sme otvorili aj v území európskeho významu Modransko-tŕňanské pustáky nad mestom Modra. Kozy a ovce z malej rodinnej farmy tu dnes opäť spásajú päť hektárov druhovo bohatých lúk, ktoré sú na jar plné poniklecov, orchideí a jasoňov chochlačkových. Túto krajinu už pred viac než sto rokmi navštevoval významný botanik Jozef Ľudovít Holuby, po ktorom je územie známe aj ako Holubyho lesostep. Po ústupe tradičného hospodárenia však začala postupne zarastať. Veríme, že návrat pastvy by potešil aj jednu z najvýznamnejších osobností v dejinách slovenskej botaniky.

Návrat pastvy do krajiny je dlhodobý a náročný proces, ktorý si vyžaduje množstvo fyzickej práce v teréne, ale aj rokovaní s vlastníkmi pozemkov, obcami a farmármi. Niekde sa darí rýchlejšie, inde pomalšie, aj preto budeme v obnove pastvy pokračovať aj v poslednom roku realizácie projektu. Okrem spomínaných pohorí máme rozpracovaných viacero lokalít aj v Bielych Karpatoch.

Teší nás, že výsledky našej práce sú viditeľné nielen v krajine, ale aj na spokojnosti farmárov, ktorým takto pomáhame získavať novú pôdu pre ich stáda. Zároveň veľmi pozitívne vnímame rastúci záujem o obnovu zanedbaných území a fakt, že v mnohých regiónoch už nie sme len iniciátormi, ale že sa na nás s prosbou o pomoc čoraz častejšie obracajú aj samotní vlastníci pozemkov a gazdovia.

Ďakujeme všetkým, s ktorými máme možnosť spolupracovať na obnove tradičnej pastvy a návrate života do poľnohospodárskej krajiny!

Kľúčovou súčasťou nášho projektu LIFE Endemic PANALP, zameraného na obnovu teplo- a suchomilných trávnych biotopov, je spolupráca s lokálnymi farmármi. Najmä vďaka nej sa nám doposiaľ v rámci projektu podarilo vrátiť či rozšíriť pastvu už na viac ako 240 hektárov na 28 lokalitách od Devína až po Súľov. Našim cieľom samozrejme je, aby im obnovené územie prinášali dlhodobý úžitok, čo bude mať jednoznačne prínos aj pre prírodu. Dôležitým nástrojom sú dnes v tomto smere aj poľnohospodárske dotácie. Preto sme v pondelok 3.11. zorganizovali pre spolupracujúcich gazdov seminár s našim kolegom, ktorý niekoľko rokov pracoval na Pôdohospodárskej platobnej agentúre. V neformálnej a komornej atmosfére vysvetlil začínajúcim farmárom základy pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky a tí skúsenejší následne mali možnosť konzultovať svoje skúsenosti a problémy. Miesto konania – Hostinec vo Višňovom, sme nevybrali náhodne. S miestnymi by sme tu totiž radi už čoskoro začali s obnovou pastvy kôz na zarastajúcich stepiach priamo pod Čachtickým hradom!

So vzdelávaním, zameraným na rovnakú cieľovú skupinu, sme zhodou okolností pokračovali hneď v nasledujúci deň. Na Gazdovstve Uhliská pri Nemšovej sme v spolupráci s Inštitútom znalostného pôdohospodárstva a inovácií spoluorganizovali seminár zameraný na obnovu trávnych porastov, šetrné odčervovanie hospodárskych zvierat a smart technológie v ich chovoch. Náš kolega Jakub Cíbik tu účastníkom odprezentoval, že obnova kvitnúcich lúk je príležitosťou nielen pre biodiverzitu, ale aj spoluprácu medzi ochranármi a farmármi. V prednáške nechýbali ani inšpiratívne príklady takýchto spojení, ktoré vznikli práve vďaka projektu LIFE Endemic PANALP. Ivana Kodajová z kozej farmy Vlčí Vrch, s ktorou zas úzko spolupracujeme už z dávnejšieho projektu LIFE Motýle, farmárom predstavila svoj prepracovaný systém šetrného odčervovania kôz. Zaužívané postupy, spočívajúce v plošnom používaní látok na báze ivermektínu, totiž vedú k rezistencii parazitov a súčasne k zabíjaniu koprofágneho hmyzu. Organizmy rozkladajúce trus zvierat pritom patria k dôležitej zložke biodiverzity a hospodárom pomáhajú zlepšovať stav pôdy, zúrodňovať ju a dokonca aj znižovať výskyt nechcených parazitov. Z týchto dôvodov sme sa v BROZ rozhodli šíriť osvetu o postupoch, ktoré sú šetrnejšie k hospodárskym zvieratám aj trávnym ekosystémom, ktoré dnes v našej krajine pretrvávajú najmä vďaka nim.

V minulom roku sme sa v rámci projektu LIFE Endemic PANALP pustili aj do obnovy síce neveľkej, no krásnej a hodnotnej lokality v srdci Bielych Karpát. Za chránenú bola vyhlásená najmä pre svoje geologické špecifiká, no nachádzajú sa tu aj vzácne sucho- a teplomilné „orchideové“ trávniky a borievkové porasty. Teda, až donedávna by bol vhodnejší minulý čas, pretože bez pravidelného hospodárenia lokalita postupne zarastala borovicami a náletovými drevinami. Z kedysi rozľahlých lúk zostala len malá, občasne kosená, sotva polhektárová plocha. Dnes už je ale všetko inak a opäť sa tu začína dariť horčinke chochlatej, klinčekom kartuziánskym, šalvii a margarétam, čiže druhom typickým pre kvitnúce lúky. V polotieni pôvodných listáčov tu zas rozkvitajú desiatky vstavačov bledých.

Prečo? V spolupráci s miestnymi urbárnikmi sme tu predvlani vyčistili a ohradili parcelu v ich spoločnom vlastníctve. Urbárnici zároveň z vlastnej iniciatívy vybudovali turistický prístrešok s bezpečným ohniskom a my sme zas prispeli informačným panelom o význame pastvy. Minulý rok sme už na Drietomskom bradle pásli naše mobilné stádo oviec a kôz. A tie tento rok ich neplánovane nahradili tri jalovičky plemena Jersey – o pastvu prejavil záujem gazda priamo z Drietomy. Z takýchto spoluprác máme úprimnú radosť, pretože sa vďaka obnove vzácnych lúk opäť našiel priestor aj pre ďalšieho miestneho hospodára.

Čo bude ďalej? Po úspešnej obnove urbárskych pozemkov by sme radi pokračovali aj na susedných súkromných a cirkevných parcelách. Vďaka tomu by sa pasienok aj vzácne biotopy ešte rozšírili.

Obnova zarastených lokalít nie je vôbec jednoduchý ani rýchly proces, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Zvyčajne si v prvom praktickom kroku vyžaduje dôkladné vyčistenie územia – výrub náletových či nepôvodných drevín, odpratávanie biomasy a často aj frézovanie pňov. Na niektorých miestach v obmedzenej miere využívame aj zemnú frézu. Následne sa budujú oplotenia a ďalšia potrebná infraštruktúra, ako sú prístrešky či napájačky na vodu. Ide neraz o fyzicky aj organizačne náročnú prácu, ktorá je však kľúčová na to, aby sa pasienky mohli opäť stať živým priestorom pre pastvu aj biodiverzitu.

Ak je to možné, uplatňujeme aj alternatívny postup – vyčistíme iba úzke koridory pre oplotenie a na lokalitu hneď privezieme zvieratá. Kozy sa púšťajú do húštin a začínajú likvidovať krovie. Zvyšnú plochu dočisťujeme postupne, podľa toho, ako si zvieratá poradia s drevinami. Konkrétny postup vždy prispôsobujeme možnostiam danej lokality – časovým, finančným a personálnym, ako aj dostupnosti vhodných zvierat.

Dolné Lazy – vhodnými spásačmi na suchých lokalitách sú somáre. Ak doplnia kozy a ovce, je to ideálna kombinácia.

Ak sa napríklad v blízkosti záujmového územia nachádza zodpovedný chovateľ hovädzieho dobytka, radi s ním nadviažeme spoluprácu a začneme s obnovou pastvy – hoci sa na tento účel najmä v počiatočnej fáze zvyčajne viac hodia kozy. Výmladky drevín a nedopasky potom podľa potreby odstraňujeme krovinorezmi, mulčovačom alebo frézou. Mnohé dreviny ako hloh, svíb, ostružiny či šípky sa totiž nevzdávajú ľahko, a preto je dôležité začať s pastvou čo najskôr po úvodnom čistení. Kríky sú obľúbenou potravou nielen pre kozy, ale aj pre somáre a niektoré plemená kráv, ktoré si s nimi vedia rovnako dobre poradiť. Inde po kozách môžu nastúpiť ovce, kravy, somáre či kone – opäť v závislosti od konkrétnych okolností a možností.

Takto zvládli ohryz borievky na lokalite Dolné Lazy. Prebieha tu nátlaková pastva v prvých rokoch po masívnom odstránení krov.

Na rozdiel od bežných poľnohospodárskych prístupov, pri ktorých sa na vyčistené plochy vysievajú produkčné zmesi, my volíme prírode bližší spôsob – ponechávame plochu na obnovu z pôdnej banky a zo semien pôvodných druhov, ktoré sa do lokality dostanú vďaka vetru a zvieratám. Po vyčistení lokalít a návrate pastvy tak nastupuje celkom nový život. Obnažená pôda sa stáva priestorom pre rôzne druhy – bodliaky, pichliače, divozel, ale aj najrôznejšie lesné, lúčne či poľné rastliny. Vegetácia sa postupne mení, spestruje a stabilizuje. Takto vzniká druhovo bohatá krajina, ktorá je živým koncertom hmyzu a vtáctva. Biodiverzita na týchto lokalitách je výrazne vyššia než na lúkach pokosených v jednom termíne a v lepšom prípade usušených na seno. Často je však hmota len zavädnutá a balená do plastových obalov, kde bez prístupu vzduchu vzniká senáž.

Na Drietomskom bradle sme vlani začali s pastvou kôz a oviec, tento rok ich nahradili kravy miestneho gazdu.

Konkrétne príklady obnovy pastvy možno vidieť napríklad v územiach európskeho významu Drietomské bradlo a Dolné Lazy, kde sme túto aktivitu realizovali v rámci projektu LIFE Endemic PANALP. Na prvej lokalite sme vlani začali s pastvou vlastných kôz a oviec, ktoré tento rok nahradili kravy miestneho gazdu. Na druhej pasie zmiešané stádo oviec, kôz a somárov farmárky zo susedstva. Vďaka týmto zásahom sa do krajiny vracia nielen rozmanitosť života, ale aj tradičné formy hospodárenia a zmysluplná práca pre ľudí z regiónov.

Kosatec trávolistý (Iris graminea) je zo Strážovských vrchov známy iba z jedinej lokality. A práve na nej sme začali ešte na začiatku roka 2021 s obnovou kvitnúcich lúk v rámci projektu LIFE Endemic PANALP. Pod najvyšším vrchom Strážovských vrchov sme postupne obnovili biotopy a aj tradičnú pastvu na 17 hektároch.

Sledovať vývoj lokalít po obnove je asi najkrajšia časť našej práce. Frézovanie a pílenie sú aktivity, ktoré najskôr zanechávajú „spúšť“, no je tomu tak iba na prvý pohľad. Obnovené plochy totiž postupne opäť obsadzujú vzácne trávnaté biotopy, ktoré tu ešte mozaikovito prežívali. Po vyčistení od krovín sa priamo pod Strážovom v spolupráci s miestnym poľnohospodárom pasú kravy, početné stádo kôz, zopár oviec a aj jedna somárica. To sú teraz hlavní „záhradníci“ na tejto ploche a práve vzácnejším druhom a mnohým pestro kvitnúcim bylinám ich práca prospieva. Patrí medzi ne aj spomínaný kosatec trávolistý, ktorý spočiatku nespásajú a tak sa na ploche značne šíri a rozrastá. Z pôvodne pár trsov sú dnes desiatky na niekoľkonásobne väčšej ploche.

Kosatec a v pozadí kravy. Ešte stále tu prežíva aj ostružina (Rubus caesius), ktorej tu bolo omnoho viac a postupne z plochy mizne.

Na lokalite ale taktiež pribudli orchidey, najmä vstavač bledý (Orchis pallens), ktorého sme tu túto jar napočítali rádovo stovky jedincov!  Vďaka zlepšenie štruktúry biotopu je tu početnejší aj vzácny motýľ jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne). Pribudli aj trsy oregána (Origanum vulgare), takže dúfame, že sa sem z okolia rozšíri aj ďalší vzácny a pre projekt cieľový motýľ modráčik čiernoškvrnný (Phengaris arion).

Z botanického hľadiska je na obnovených lúkach pod Strážovom lokálne zaujímavý aj výskyt nátržníka bieleho (Potentilla alba), kosienky farbiarskej (Serratula tinctoria) či lazerníka širokolistého (Laserpitium latifolium). Ide o druhy, ktoré sú v Strážovských vrchoch vzácne. Typické sú pre tzv. bielokarpatské lúky (alebo odborne povedané Brachypodio pinnati-Molinietum arundinaceae), ktoré patria k jedným z najpestrejších lúčno-pasienkových spoločenstiev na svete! Veľmi sa preto tešíme, že v spolupráci s miestnymi máme možnosť vracať takéto kvitnúce poklady našej krajiny aj do Strážovských vrchov.

Starý jaseň, ešte našťastie odoláva chorobám. Takéto solitérne stromy má zmysel zachovávať, pre biodiverzitu aj ľudské oko.

Len málokto tuší, že Súľovské vrchy ukrývajú jeden z najvzácnejších botanických klenotov Slovenska. Pod ikonickými skalnými vežami sa tu rozprestiera množstvo doliniek a jedna z nich vyniká mimoriadnou druhovou pestrosťou orchideí. Na ploche len 0,1 km² tu rastie minimálne 22 druhov, pričom niektoré z nich sú v tomto regióne extrémne vzácne.

Vybrané druhy osídľujúce dolinku pri Súľove: vstavačovec Fuchsov Soóov, hmyzovník Holubyho, päťprstnica voňavá a vstavač vojenský. Tieto druhy obľubujú lesné okraje, nie však tmavé husté lesy a nekosené lúky.

Žiaľ, tak ako na mnohých iných častiach našej krajiny, aj tu došlo v posledných desaťročiach k nepriaznivým zmenám. Takmer všetky druhy orchideí tu postupne ustupujú, výnimku tvoria len štyri z nich, ktoré sú viazané na lesné prostredie. Každý z týchto krehkých druhov čelí svojim vlastným výzvam, no spája ich niekoľko spoločných problémov: rozmach chatovej výstavby, nevhodná výsadba drevín, zarastanie lúk a zhusťovanie stromového zápoja v blízkych lesoch. Orchidey sú tu doslova zatláčané do kútov, ich slnkom zaliate biotopy sú zredukované iba na úzky pás, ktorý možno zmerať pravítkom. V niektorých rokoch dokonca niektoré druhy vôbec nevykvitnú. Farby z dolinky miznú, dolinka stráca svoje čaro a stáva sa všednou ako ktorákoľvek iná.

Pred a po odstránení náletových drevín. Išlo prevažne o borovice, mladé buky a liesky. Všetka biomasa bola odvezená z lokality.

O posledné zvyšky tejto jedinečnej krásy sa dnes našťastie starajú ochranári zo Správy CHKO Strážovské vrchy. Každé dva roky tu prebieha ručné kosenie a hrabanie sena. Aby sme pomohli odvrátiť postupný zánik lokality, v rámci projektu LIFE Endemic PANALP sme po dohode s vlastníkom vyčistili od náletových drevín a presvetlili 4 000 m² najvzácnejších plôšok s orchideami. Biomasu sme prácne zhromaždili na kopy a časť z nej poslúžila ako palivo pre miestnych obyvateľov. Aby nedošlo k opätovnému zarasteniu, rozšírenú lokalitu samozrejme budeme spoločne so štátnymi ochranármi naďalej kosiť a hrabať. Zostáva už teda len dúfať, že obnovené plôšky raz opäť rozkvitnú desiatkami vzácnych orchideí.

Naše obnovné práce na lokalite nadväzujú na pravidelné kosenie pracovníkmi CHKO Strážovské vrchy, ktoré bude pokračovať aj na vyčistených plochách.