V polovici februára sa stretli dobrovoľníci, aby opäť pomohli pasienkovým druhom v Území európskeho významu Veľký kopec. Lokalita je známa výskytom stepných a lesostepných biotopov. Miestnemu aktivistovi a hospodárovi p. Arnoldovi Dócsovi sa na lokalite  vďaka projektu LIFE Sub-pannonic  podarilo obnoviť pastvu kôz, vďaka čomu sa zvýšil výskyt chránených druhov ako vstavač obyčajný a predpokladáme aj zlepšenie stavu populácií ponikleca veľkokvetého.

Naďalej je však potrebné odstraňovať náletové dreviny a dať tak priestor vzácnym stepným biotopom, ktoré potom môžu kozy lepšie udržiavať. Dobrovoľníkom sa podarilo vyčistiť  od náletových drevín a invázneho agátu bieleho niekoľko častí v rámci územia, ktoré boli následne spaľované na kopách. Mozaikovo ponechané solitérne stromy na okraji chráneného územia vrátili lokalite jej niekdajšiu estetickú hodnotu pripomínajúcu otvorené pasienkové lesy, ktoré zároveň sú v hľadáčiku rôznych vzácnych druhov (roháč obyčajný, užovka hladká, dutinové hniezdiče).

Dobrovoľníci z OZ Permoníci – geokeškári ako aj iní dobrovoľníci už 20ty krát! navštívili lokalitu Pánsky diel a svojou ochotou tak pomohli napredovať v zabezpečení ochrany cieľových druhov a biotopov v tomto území. Pánsky diel je obľúbenou časťou Územia európskeho významu Biskupické luhy, kde prebieha pastva oviec a kôz v rámci projektu LIFE Sub-pannonic.

Názov dobrovoľníckej akcie a zároveň CITO geokeškárskej akcie nesie meno „Štipacie“ aj kvôli tomu, že v rozšíreniu pastvy na tejto lokalite bráni niekoľko vrstiev pletiva, ktoré bolo v minulosti súčasťou lesných oplôtkov v súvislosti s lesnícko-pestovateľskými pokusmi. V súčasnosti už neplní svoj účel a pre zvieratá pôsobí ako bariéra a preto je nevyhnutné ho rozoberať pre podporu a rozširovanie pasienkových biotopov. Nie je to však jednoduché, nakoľko je oplôtok miestami pochovaný pod niekoľko centimetrovými nánosmi zeminy, čo komplikuje jeho rozoberanie a preto je potrebné použiť aj „štipacie náradie“ ako kliešte či cvakačky.

V akciách pokračujeme, pridajte sa! Pre pridanie sa do BROZ mailing listu o dobrovoľníckych akciách píšte na mikulova@broz.sk.

Aktivity, ktoré vykonávame v rámci projektu LIFE Sub-pannonic sú predovšetkým zamerané na obnovu pasenia ako nástroj na zabezpečenie priaznivého stavu sucho a teplomilných biotopov. Neodmysliteľnou súčasťou je aj propagácia prírodných hodnôt. V Cerovej vrchovine sa nám podarilo umiestniť na všetkých päť projektových lokalít náučné panely. Tie  vďaka umiestneniu historickej a súčasnej ortofotografickej snímky pripomínajú zmeny vo využívaní krajiny za posledných 70 rokov.

V Národnom parku Slovenský kras sa nachádza unikátne územie európskeho významu Fabiánka. Jedná sa o mozaikovitú krajinu pasienkov a drevín, ktorá však utrpela opúšťaním pasenia, čo malo za následok úbytok chránených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov viazaných na nelesné stanovištia. V tomto území sa nám vďaka projektu LIFE Sub-pannonic podarilo obnoviť až 30 hektárov pasienkov. Na lokalitu sa prišiel pozrieť aj Andrej Barát zo žurnálu Pravda a napísal o nej článok.

Aj vďaka zámerom projektu LIFE Sub-pannonic v Území európskeho významu Plešivecká planina sa nám podarilo presvedčiť majiteľa historicky jedinečnej pastevnej infraštruktúry – Serényiho cisterny, aby bola zaradená medzi národné kultúrne pamiatky. Tento krok tak viedol k jej ochrane ako aj k otvoreniu nových príležitostí v jej  financovaní, čo pomôže v obnove cisterny, aby tak fungovala svojmu niekdajšiemu účelu – zber a zabezpečenie vody pre pasené zvieratá.

Súčasné podmienky krasovej planiny neumožňovali väčšie hromadenie vody na planine (nakoľko je planina zdvihnutá až o 600 metrov voči okolitému terénu so strmými svahmi a ťažkým prístupom), preto obnova cisterny významne pomôže nielen zlepšiť pastevné možnosti na lokalite, ale aj zabezpečiť aj dlhodobú udržateľnosť pasenia, čo významne posilní biodiverzitu pasienkových druhov. Okrem iného, zaradenie Serényiho cisterny do zoznamu národných kultúrnych pamiatok zvýši návštevnosť tohto zaujímavého územia. Zaradenie do zoznamu národných kultúrnych pamiatok prebehlo 4.10.2021.

Koncom septembra sa sucho-teplomilné pasienky na juhu východného Slovenska znovu tešili pozornosti. Územie európskeho významu Tarbucka, ktoré bolo vyhlásené na ochranu a zlepšenie priaznivého stavu druhov a biotopov európskeho významu, totiž už po druhý krát navštívili dobrovoľníci.

Toto územie si vyžaduje zvláštnu pozornosť, najmä čo sa týka cielenej starostlivosti, zameranej na ochranu prírodných hodnôt v podobe odstraňovania inváznych a náletových drevín. Tie sa v minulosti počas viacročnej neprítomnosti pasenia na lokalite začali šíriť a tým priamo ohrozovať existenciu chránených druhov a biotopov Tarbucky. Dobrovoľníci tak nadviazali na predošlé akcie a pokračovali v odstraňovaní krovín a invázneho agáta bieleho.

V súčasnosti sú  chránené druhy a biotopy v rámci územia mimo väčšieho ohrozenia, nakoľko tu bola vďaka projektu LIFE Sub-pannonic a miestnemu hospodárovi p. Kulčárovi obnovená pastva kôz. Kozy okrem priaznivého vplyvu na sucho-teplomilné druhy a spoločenstvá si dokážu poradiť s mladšími výmladkami drevín ako aj s inváznym agátom, avšak na  hrubšie dreviny a na húštinu si až tak netrúfnu. Veríme, že sme im našou dobrovoľníckou akciu aspoň kúsok pomohli a môžu spásať väčšiu plochu, lebo #Pasenie_je_spása.

Vzácnu rastlinku, chránený druh európskeho významu – Peniažtek slovenský, nájdete iba na vrchu Zobor pri Nitre, v Národnom parku Slovenský Kras a v priľahlých krasových oblastiach maďarského národného parku Aggtelek. Na žiadnych iných lokalitách nerastie. Donedávna sa jednalo o rastlinný druh s pomerne stabilnými mikropopuláciami, hoci dlhodobo ohrozenými zarastaním stanovíšť. Posledné roky však s mikropopuláciou na Jasovskej planine v Slovenskom Krase, s menším výskytom tohto druhu (cca 100 jedincov), zatriasol projekt #LIFE_SUB_PANNONIC. Samozrejme pozitívne, už po prvom roku odstraňovania náletov a prebiehajúcej pastvy stúpol v tejto lokalite počet jedincov na 1 500! A tento rok sa rozrástla populácia na neskutočných 10 000 jedincov, čím sa stala v Slovenskom krase najpočetnejšou.

Veľké poďakovanie patrí Urbariátu Háj, ktorý sa zhostil náročnej obnovy zarasteného pasienka a Agrodružstvu Turňa za realizáciu extenzívnej pastvy, ktorá udrží biotop peniažteka dlhodobo v priaznivom stave. Spoločne sme v rámci projektu i vďaka výbornej spolupráci so správou Národného parku a Biosférickej rezervácie Slovenský Kras na tomto území obnovili už cez 130 hektárov vzácnych sucho a teplomilných travinno-bylinných biotopov – lúk a pasienkov, na ktoré sa viaže druhové bohatstvo našej krajiny.

Jedinečný endemit – Peniažtek slovenský (Thlaspi jankae)

Táto dvojročná nenápadná rastlinka sa vyskytuje iba na dvoch oddelených lokalitách na Slovensku (Zoborské vrchy, NP Slovenský kras) a v severnom Maďarsku. V rámci širšej lokality vytvára viaceré mikropopulácie. Pohľad na biele jemné kvietky Vás môže potešiť v máji až júni, keď sú rastlinky v plnom kvete. Obľubuje teplomilné trávnaté miesta – slnečné lúky a pasienky, v  minulosti pravidelne kosené a využívané pre pastvu oviec, kráv a kôz. Dnes je výskyt tohto jedinečného druhu ohrozený zarastaním stanovíšť nielen drevinami ale i expanzívnymi bylinami, pretože sa už dlhé roky na väčšine miest tradične nehospodári.

#Pasenie_je_spása v duchu tohto hesla obnovujeme pastvu na viacerých lokalitách na Slovensku s cieľom ochrany a obnovy biodiverzity týchto území.

Na lokalite Zemné hradisko, ktoré je súčasťou Územia európskeho významu Horný vrch, sa nám podarilo docieliť vďaka ochranárskym zásahom úspechy. Hadinec červený je u nás chránený druh a zároveň druh európskeho významu. Vďaka zásahom došlo k strojnásobeniu výmery vhodného biotopu hadinca červeného na Zemnom hradisku zo 4 na 12 hektárov. Zaujímavosťou bol aj jeden jedinec hadinca, ktorý mal vo vegetačnej sezóne po zásahu neuveriteľných až 23 kvitnúcich stoniek. Veríme teda, že sa nám kombináciou ochranárskych zásahov a pastvy hospodárskych zvierat poradilo posilniť jeho populáciu a tým zlepšiť jeho priaznivý stav na lokalite.

Symbolické ocenenie za aktivity prebiehajúce na Území európskeho významu Veľký kopec nad mestom Kráľovský Chlmec na východe Slovenska, si tento rok prevzali miestny hospodár Arnold Dócs, ktorý s nami spolupracuje na projekte #LIFE_SUB_PANNONIC a miestny záhradkár, dobrovoľník a podporovateľ obnovy pastvy v tomto území Arpád Kárnai. V rámci projektu začali v tejto lokalite s pastvou kôz za účelom obnovy travinno-bylinných biotopov, ktoré sú domovom vzácnych druhov rastlín a živočíchov viazaných na lúky a pasienky. 

K pastve na Veľkom kopci pridali i ďalšie aktivity pre ochranu prírody. S miestnymi obyvateľmi v tejto lokalite likvidujú nelegálne skládky odpadov. Za pomoc pri zbere odpadu deti dostali i malú odmenu – sklenenú fľašu s nápisom „I love Nagy Hedge (Veľký kopec)“. Rokmi opustené a neprístupné miesto sa tak zmenilo na nepoznanie – teraz je obľúbenou lokalitou pre výlety a spoločné akcie, dokonca i pre svadobné fotografovanie. Na vrchole kopca sme osadili náučný panel a lavičku s krásnymi výhľadmi na okolitú krajinu CHKO Latorica. 

Vstavač obyčajný (Orchis morio)

A v tomto čase prinieslo úsilie odvážnych hospodárov a  dobrovoľníkov z celého Slovenska nádhernú odmenu – vďaka ich pomoci pri ochrane prírody zakvitla na Veľkom kopci vzácna orchidea – Vstavač obyčajný (Orchis morio). Názov dostal podľa toho, že ste ho mohli bežne nájsť v „obyčajnej“ zdravej poľnohospodárskej krajine. Dnes už to však neplatí a ani zďaleka obyčajný nie je… Jedná sa o chránený druh národného významu, ktorý je zraniteľný likvidáciou nehnojených lúk a pasienkov, na ktoré je viazaný. Predtým neznáma orchidea v tejto lokalite zakvitla na Veľkom kopci v počte 200 kusov a potvrdila, že s obnovou biotopov na tomto území ideme dobrým smerom.  

#Pasenie_je_spása v duchu tohto hesla obnovujeme pastvu na viacerých lokalitách na Slovensku s cieľom ochrany a obnovy biodiverzity týchto území. 

V dávnej minulosti riedke lesy panónskej oblasti spásali veľké bylinožravce – pratury a zubry. Po kolonizácii človekom ich nahradili hospodárske zvieratá. V 50-tych rokoch 20. storočia ich z krajiny do maštalí vytlačilo socialistické poľnohospodárstvo.  O tom prečo je dôležité vrátiť kozy, ovce a kravy do krajiny a čo to má s biodiverzitou sme porozprávali v podcaste hiking.sk v Denníku N. Podcast si môžete vypočuť tu.