Tlačová správa BROZ

Počas druhého novembrového víkendu sme usporiadali so združením Pre Prírodu, Skupinou JARO a Správou CHKO Biele Karpaty dobrovoľnícku akciu s názvom Misia Apollo 11. Tá na Slovensku zrejme v súčasnosti nemá obdoby, do aktívnej starostlivosti o prírodnú pamiatku Babiná sa totiž v sobotu zapojilo viac ako 70 účastníkov zo Slovenska, Čiech a Francúzska. Hlavnou náplňou ochranárskeho víkendu bolo obnoviť vzácne teplomilné trávnaté biotopy a pripraviť tak pôdu pre návrat motýlieho kráľa, jasoňa červenookého (Parnassius apollo), po ktorom dostala akcia pomenovanie.

Misiu Apollo 11 sme zopakovali presne po piatich rokoch, keďže 11. novembra sme sa stretli aj v roku 2017 na neďalekých Vršatských bralách. Tam aj vďaka tomu dnes žije zrejme najväčšia slovenská populácia jasoňa. Akcie sa vtedy zúčastnilo niečo cez 50 dobrovoľníkov a nárast počtu dobrovoľníkov nás pozitívne prekvapil. „V posledných rokoch sa stretávame skôr s klesajúcim záujmom verejnosti o podobné aktivity spojené so starostlivosťou o chránené územia. Výnimkou sú snáď len akcie zamerané na zbieranie odpadkov či výsadbu. Tie však samé o sebe prebiehajúci úbytok biodiverzity nezvrátia a druhá z nich dokonca môže byť v tomto smere aj kontraproduktívna.“, povedal o akcii náš kolega Jakub Cíbik.

Jednou zo sobotných aktivít bolo práve naprávanie „sadičských“ chýb z minulosti. V polovici minulého storočia boli bralá na Babinej neďaleko Bohuníc pri Pruskom zalesnené borovicou lesnou v snahe oživiť pusté skaly. Dnes však paradoxne poukazujeme na skutočnosť, že nelesné teplo a suchomilné spoločenstvá rastlín na bralách patria k druhovo najbohatším biotopom v našej krajine. Na xerotermy, ako sa odborne nazývajú, je zároveň viazané veľké množstvo bezstavovcov vrátane vzácnych motýľov, napríklad modráčik čiernoškvrnný, priadkovec trnkový alebo spomínaný jasoň červenooký. Dobrovoľníci okrem toho vyčistili od náletových drevín plošinu nad bývalým kameňolomom, v ktorom rastie množstvo rozchodníkov, živných rastlín jasoních húseníc. Počas akcie sa nám tak podarilo obnoviť necelý hektár vzácneho biotopu, ktorý po celom Slovensku doplatil nielen na neuvážené zalesňovanie, ale aj spontánne zarastanie v dôsledku zániku pastvy na bralách. Tá bola do 50. rokov bežnou a dôležitou súčasťou obživy miestnych obyvateľov.

Obnova pastvy v spolupráci s miestnymi obyvateľmi je aj jedným z cieľov projektu Life PANALP, z ktorého bola víkendová akcia finančne podporená. V Bielych Karpatoch dnes pasieme stáda kôz na neďalekých bralách Vršatca a Krasín. O návrat kopytníkov by sme sa chceli pokúsiť aj na Babinej a súčasne dúfame, že sa sem s nimi čoskoro podarí vrátiť aj motýlieho kráľa.

Po víkendovej akcii konštatujeme, že sa nám opäť úspešne podarilo spraviť „malý krok pre ľudstvo, ale veľký pre prírodu“. Tento upravený výrok Neila Armstronga zo „skutočnej“ Misie Apollo 11 zároveň dobre ilustruje, prečo sú podobné ochranárske projekty často verejnosťou nedocenené. „Z pohľadu ľudstva sú naozaj len malým krokom a zvyčajne nám neprinášajú žiaden spoločenský pokrok, ani nám vďaka nim nepribúdajú nové školy, nemocnice či diaľnice. Ich prvoradým zámerom je však robiť dôležité kroky pre človekom čoraz viac ohrozovanú prírodu. A to sa nám cez víkend vďaka zapojeniu siedmich desiatok dobrovoľníkov v Bielych Karpatoch bezpochyby podarilo.“, dodávame na záver spolu s poďakovaním všetkým zúčastneným.

 

Fotografie: Jakub Cíbik, Adriana Hološková