Šulianske rameno je prehradené na dvoch miestach v poradí treťou líniovou prehrádzkou, ktorá sa označuje písmenom „C“ –prehrádzky C1 a C2.  Líniové prehrádzky boli postavené po výstavbe vodného diela Gabčíkovo, aby sa podarilo zadržať vodu v ramennom systéme – najväčšej časti vnútrozemskej delty Dunaja, ktorá by inak kvôli odklonu vody z hlavného koryta Dunaja do plavebného kanála ostala bez vody. Mnohé z prehrádzok sú vybudované len ako rúrové priepusty, ktoré sú nedostatočné svojou kapacitou pre prúdenie vody a súčasne úplne nevhodné pre migráciu vodných živočíchov. Do tejto kategórie patrila aj prehrádzka C2.

Rameno má v mieste prehradenia šírku takmer 40 metrov, ale jeho horná a dolná časť bola prepojená iba prostredníctvom dvoch rúrových priepustov s priemerom 0,8 a 1,3 metra. Do takýchto tmavých dlhých priepustov nerady vchádzajú ryby aj iné živočíchy a súčasne dochádza v ramene k sústavnému zanášaniu sedimentami. Jedným z dôsledkov zanášania je aj upchatie drobných priestorov medzi naplaveným štrkom, ktorými sa dostáva voda do okolia a dotuje tak aj okolitý lužný les. Pri upchatí týchto drobných, ale dôležitých priestorov sa voda nedostáva do okolia ani ku koreňom stromov. Napriek tomu, že lužný les rastie priamo v bohatej spleti dunajských ramien, trpí nedostatkom vody.

Spolu s odborníkmi z Výskumného ústavu vodného hospodárstva a Vodohospodárskej výstavby sa nám v roku 2021 podarilo zrealizovať prvú časť plánovanej obnovy vodného režimu Šulianskeho ramena.

Líniová prehrádzka C2 bola zrekonštruovaná a namiesto nepostačujúcich rúrových priepustov sme vybudovali nový štvor-komorový priepust (4 x 2,0 m), ktorý zabezpečí, že spodná časť ramena bude dotovaná dostatočným množstvom vody a súčasne môžu ramenom migrovať ryby a iné vodné živočíchy.  Už počas umelo zvýšených prietokov v ramennej sústave na jeseň 2021 bol viditeľný obrovský rozdiel vo vodnom režime v tejto časti ramenného systému.

Náš developerský projekt v Petržalke bol úspešný. Obnovený kolmý riečny breh, ktorý sme tu realizovali v marci 2021, sa dočkal svojich obyvateľov. Postupne tu zahniezdilo až 500 párov brehúľ hnedých, ktoré svojou vzdušnou akrobaciou oživili túto časť bratislavskej prírody. Zdá sa, že najväčšia hniezdna kolónia v tomto roku na slovenskom úseku Dunaja, sa nachádza v Bratislave Petržalke. Je ich možné pozorovať z brehu, aj keď oveľa krajší pohľad sa naskytne z vody. Rozhodne ich však treba rešpektovať a zbytočne ich nerušiť. Umiestnili sme na breh zábrany, aby časť pláže, ktorú bežne využívajú ľudia na relax, zostala v čase hniezdenia týchto malých lastovičkovitých vtákov nerušená. Veríme, že všetci budú rovnako nadšení prítomnosťou brehúľ ako sme my a umožnia im pokojné vyvedenie mláďat.

Breh bol upravený v celkovej dĺžke 420 m, pričom úprava bola rozdelená do 5 úsekov. Práce sa netýkajú oblastí najviac využívaných ako pláže ani častí zarastených súvislou stromovou etážou. Úpravou brehovej línie sú vytvorené strmé steny brehov výšky od 1,5 m až 2,0 m, ktoré z ekologicko-biologického hľadiska vyhovujú pre hniezdenie brehule hnedej aj rybárika riečneho.

Konkrétna lokalita pre obnovu kolmého riečneho brehu bola vybraná na základe odbornej štúdie a korešponduje s v minulosti hojne využívaným úsekom pre hniezdenie brehule hnedej. Posledné hniezdenie tu bolo zaznamenané v roku 2012. Od tohto obdobia postúpila degradácia brehu do takej miery, že brehule na lokalite nedokázali zahniezdiť. Ich opätovné zahniezdenie je najlepším dôkazom toho, že občas stačí prírode pomôcť naozaj trochu a ona sa chytí príležitosti a presadí.

Údržbou skolmenia brehov aj v budúcich rokoch veríme, že sa nám kolóniu brehúľ na území hlavného mesta podarí udržať.

V rámci projektu LIFE BeeSandFish sa začiatkom marca 2021 začala na pravom brehu Dunaja (rkm 1865 až 1864) pod prístavným mostom naplánovaná obnova kolmého riečneho brehu ako prirodzeného hniezdneho biotopu brehule hnedej a rybárika riečneho.

Konkrétna lokalita pre obnovu kolmého riečneho brehu bola vybraná na základe odbornej štúdie a korešponduje s v minulosti hojne využívaným úsekom pre hniezdenie brehule hnedej. Posledné hniezdenie tu bolo zaznamenané v roku 2012. Od tohto obdobia postúpila degradácia brehu do takej miery, že brehule na lokalite nedokázali zahniezdiť.

Breh bude upravený v celkovej dĺžke 420 m, pričom úprava bude rozdelená do 5 úsekov. Práce sa netýkajú oblastí najviac využívaných ako pláže ani častí zarastených súvislou stromovou etážou. Úpravou brehovej línie budú vytvorené strmé steny brehov výšky od 1,5 m až 2,0 m, ktoré z ekologicko-biologického hľadiska vyhovujú pre hniezdenie brehule hnedej aj rybárika riečneho.

Brehuľa hnedá (Riparia riparia)

• Je sťahovavý druh, ktorý k nám prilieta koncom apríla až začiatkom mája.
• Je príbuznou lastovičiek a belorítok.
• Živí sa hmyzom ako sú komáre a muchy, ktorý obratne chytá za letu vo vzduchu nad vodou alebo nad pasienkami a poľami.
• Prirodzeným hniezdiskom sú kolmé riečne brehy; náhradné hniezdenie nachádza v umelo vytvorených kolmých hlinito-piesočných stenách napr. na štrkoviskách a v pieskovniach.
• Vytvára väčšinou hniezdne kolónie, ktoré môžu obsahovať až stovky alebo tisíce hniezdnych párov.
• V brehu si vyhrabáva hniezdnu noru, na konci s komôrkou, kam znáša 4 – 6 vajec.
• U nás hniezdi 2x, obdobie hniezdenia trvá od mája do júla.
• Zimuje v Afrike, kam od nás odlieta v júli až septembri (mláďatá odlietajú skôr).

Rybárik riečny (Alcedo athis)

• je stály druh
• na Slovensku sa vyskytuje tam kde má vhodné podmienky, pri riekach, potokoch, stojatých vodách i mŕtvych ramenách obrastených stromami a kriačinami
• hniezdi v nore dlhej až 1 m, ktorú si vyhrabá­va v kolmých brehoch nad hladinou
• hniezdi 2 krát do roka, v apríli až v júli. Znáša po 5 – 7 bielych vajíčok veľkosti 21-25 x 17-20 mm
• živí sa prevažne malými rybkami

Každoročne, 2. februára oslavujeme Svetový deň mokradí.

BROZ oslavuje tento rok Svetový deň mokradí aktívnou prácou na ich revitalizácii – aktuálne prebiehajú terénne úpravy pre rozsiahlu obnovu dynamického vodného režimu mokradí pri obci Klížska Nemá. V rámci aktivít projektu LIFE BeeSandFish v spolupráci s vodohospodármi realizujeme napojenie mokradí naspäť na Dunaj formou prepojovacieho ramena v dĺžke približne 170 m. Celkovo obnovíme mokrade s dynamickým režimom ich zaplavovania na rozlohe viac ako 20 hektárov.

Začiatkom októbra bolo oficiálne odovzdané stavenisko spoločnosti, ktorá bude realizovať revitalizačné práce na obnove kolmého riečneho brehu v Petržalke – Ovsišti.

V danej lokalite je z minulosti známe hniezdenie brehule hnedej.

Revitalizačné práce na brehovej línii toku majú vytvoriť podmienky pre hniezdenie  brehule hnedej v tomto bratislavskom úseku Dunaja. Úpravou brehovej línie budú opätovne vytvorené obnažené kolmé brehy, ktoré potrebujú brehule pre svoje hniezdenie. Lákadlom pre tieto drobné lastovičkovité vtáky bude aj výdatná ponuka potravy v okolí týchto brehov. Nájdu tu dostatok drobného hmyzu, ktorým sa kŕmia dospelé vtáky a ktorými sú kŕmené aj ich mláďatá – a apetít na komáre majú veľmi slušný ?.

O našej aktivite sa návštevníci tejto lokality môžu dozvedieť z informačného značenia – tabúľ, ktoré sme tu umiestnili.