Jeho hlavným cieľom je prispieť k zlepšeniu riečnych biotopov a priľahlých mokradí v slovensko-rakúskej pohraničnej oblasti ako súčasti ekologicky fungujúceho alpsko-karpatského koridoru. Aktivity projektu zahŕňajú revitalizáciu dunajských ramien, obnovu prirodzeného brehu a ekologické zlepšenia, ktoré zvýšia biodiverzitu, obnovia dynamiku rieky a posilnia odolnosť voči zmene klímy v tomto úseku Dunaja.

Projekt LIFE Dunajské luhy bol nominovaný na prestížne európske ocenenie LIFE Awards 2026 v kategórii Príroda a biodiverzita. V spolupráci so slovenskými a maďarskými partnermi sa podarilo obnoviť vodný režim dunajských ramien, presadiť pravidelné simulované záplavy po výstavbe VD Gabčíkovo a realizovať viaceré opatrenia na ochranu a obnovu lužných biotopov. Verejnosť môže projekt podporiť hlasovaním v kategórii Cena verejnosti.

Len kúsok za našimi hranicami leží unikátny región Hortobágy, zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Minulý týždeň sme sa doň vybrali spolu s farmármi a starostami z juhu západného aj východného Slovenska, aby sme na vlastné oči videli, ako vyzerá úspešné prepojenie poľnohospodárstva a ochrany prírody v ikonickej stepnej krajine.

Odstraňovanie výsadieb borovice čiernej, ktorá je v našich podmienkach nepôvodnou drevinou, patrí medzi kľúčové aktivity medzinárodného projektu LIFE Endemic PANALP. Spoločným cieľom slovenských a maďarských partnerov je napraviť pôvodne zrejme dobre mienené, no z dnešného pohľadu nešťastné rozhodnutie z minulého storočia zalesniť rozsiahle plochy ťažko dostupných vápencových a dolomitických svahov.

Na plochách, ktoré sme v posledných rokoch obnovovali v rámci projektu LIFE Sub-pannonic, sa túto jar objavil jeden z najkrajších signálov, že naša práca má zmysel – rozkvitli poniklece. Tieto ikonické druhy suchomilných trávnatých biotopov patria medzi prvé rastliny, ktoré reagujú na zlepšenie podmienok.

V otvorenej krajine našich nížin, kde sa realizuje projekt LIFE Steppe Birds, predstavujú línie starých vŕb nenahraditeľný prvok. Pre nás sú krásnou súčasťou scenérie, no pre krakľu belasú či sokola červenonohého sú to strategické miesta pre život. Aby tieto stromy plnili svoju funkciu aj v roku 2026 a neskôr, musíme im v týchto dňoch „nasadiť hlavu“.

Minulý týždeň sme oslávili Svetový deň mokradí! 2. februára oslavujeme a pripomíname si významnú úlohu, ktorú mokrade zohrávajú pre našu planétu a všetkých jej obyvateľov, človeka nevynímajúc.

Rok 2025 bol pre nás opäť úzko spätý s úspešným návratom tradičnej pastvy na miesta, z ktorých na dlhé roky vymizla. V rámci projektu LIFE Endemic PANALP, zameraného na obnovu teplo- a suchomilných spoločenstiev, sa nám v spolupráci s miestnymi gazdami podarilo vrátiť hospodárske zvieratá na deväť lokalít.

Dňa 2.10.2025 sa v krásnych priestoroch Centrum ekovýchovy na Kamzíku uprostred Mestské lesy v Bratislave konalo prvé zo série stretnutí s lesníkmi v rámci projektu Interreg Resilient Trees.

V máji sme sa zúčastnili úvodného Kick-off stretnutia partnerov medzinárodného projektu RESILIENT TREES (schéma Interreg Europe) v Prahe. Cieľom projektu je zvýšiť ochranu biodiverzity a úspešne zaviesť do praxe zlepšené politiky týkajúce sa starých lesov a monumentálnych stromov.

Projekt Zlepšenie vodného režimu dunajských riečnych ramien sme 19. novembra úspešne odprezentovali v Jasnej v rámci Otváracej konferencie k projektom podporeným v rámci výzvy BIO02 „Posilnenie biodiverzity v chránených územiach“.

Už po štvrtý raz sme s komisiou prírodovedných a poľnohospodárskych expertov navštívili sedem fariem, ktorým sme odovzdali ocenenie „Farma živá – hospodárime v súlade s prírodou“. Od roku 2022 takto v rámci programu Krajina živá oceňujeme inšpiratívnych hospodárov, ktorí produkujú kvalitné potraviny a zároveň prispievajú k ochrane krajiny, biodiverzity či obnove zdravia pôdy.

V rámci projektu sme mali naplánovanú obnovu 2 mokradí pre vzácne druhy motýľov obývajúcich územie Holubyho kopaníc.

Dobrovoľníci z Hewlett Packard Enterprise sa práce nebáli a spoločne sme prečisťovali zarastený svah vo vnútornom areáli Hradu Devín. Odstraňovali sme náletové dreviny a vyvetvovali väčšie hlohy s cieľom presvetliť svah, aby sa na danej lokalite mohol vytvoriť bylinný podrast. Ten pomôže spevniť vrchnú vrstvu pôdy a kvety bylín budú poskytovať potravu pre opeľovače. Následne…

Rôzne druhy živných (nektáronosných) bylín boli vysiate a vysadené do okolia vytvorených mokradí a v oblasti rozšírených ekotonových zón na rozhraní lesa a nelesných plôch.

Po viac ako roku úsilia a práce je technická dokumentácia pre revitalizáciu v Klížskej Nemej hotová. V spolupráci s projektantami z SVP a expertami z Výskumný ústav vodného hospodárstva / VÚVH sa nám podarilo navrhnúť sériu opatrení, ktoré pomôžu vytvoriť „divoké“ ostrovy na hlavnom toku Dunaja v Klížskej Nemej.

Aj za pomoci dobrovoľníkov sa nám podarilo vyčistiť vytypované ekotonové zóny, plochy na okraji lesného a lúčneho prostredia, ktoré sú často navštevované cieľovými druhmi motýľov. Takto vyčistené oblasti budú poskytovať vhodné podmienky aj pre ďalšie druhy hmyzu, vtákov, orchideí a rastlín.

V dňoch 24. až 28. októbra 2025 sme na severe Bielych Karpát spoločne so Ochranárskou skupinou JARO , Správou CHKO Biele Karpaty, o. z. Pre Prírodu a Přírodovědeckou fakultou Univerzity Karlovy zorganizovali dobrovoľnícku Misiu APOLLO 25. Tá nadviazala na zabehnutú tradíciu spoločnej práce pre prírodu v jedinečného územia pod Vršatskými bradlami. Dokopy viac ako 40 dobrovoľníkov z Čiech a Slovenska venovalo svoj voľný čas a energiu obnove vzácnych nelesných skalnatých biotopov, ktoré sú (alebo kedysi boli) domovom ikonického motýľa jasoňa červenookého (Parnassius apollo), po ktorom akcia tiež už tradične niesla svoj názov.

V októbri, v tom najfarebnejšom jesennom období sme sa pod hlavičkou Danubeparks Network of Protected Areas, ktorá spája národné parky na Dunaji a všetkých, ktorí majú čo povedať k ochrane a manažmentu území v blízkosti našej najväčšej rieky, stretli v Prírodnom parku Lonjsko polje v Chorvátsku aby sme sa spoločne učili, rozprávali a počúvali, pretože sme na jednej lodi.

V mokradi pri Čiližskej Radvani sa začala nová kapitola – na území s rozlohou 107 ha sa od začiatku augusta pasú kravy, ktoré tu zohrávajú dôležitú úlohu v obnove a ochrane jedného z najcennejších mokraďových biotopov na juhu Slovenska. Toto územie sa len nedávno podarilo zachrániť – aj vďaka finančnej podpore verejnosti, ktorá prispela na jeho odkúpenie. Odvtedy je už oficiálne súčasťou územia európskeho významu Čiližské močiare. Odkúpiť územie je však len prvý krok – dôležité je jeho aktívne manažovanie.

Skoro presne rok po slávnostnom otvorení zrevitalizovanej mokrade na konci Čilížskeho potoka sme sa spolu s partnermi zo Štátnej ochrany prírody a so zástupcami okresných úradov životného prostredia z Komárna a Dunajskej Stredy stretli v teréne, aby sme spoločne zhodnotili, ako táto revitalizácia zmenila dané územie. Naše pozvanie prijali aj zástupcovia Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského,…

Obnova lúčnych porastov je náročný proces, avšak v krajine sú pestré lúčne porasty veľmi cennými lokalitami, plnými biodiverzity. Obnova semennej banky lúčnych porastov sa dá vykonávať viacerými spôsobmi – počkať na samovoľný nálet z blízkych lokalít, ak sa však v blízkosti obnovovaných plôch pôvodné bohaté porasty nenachádzajú, tak môžeme nastielať tzv. „zelené seno“ alebo ručne vysievať semená nazberaných rastlín, prípadne certifikované semenné zmesi.

Aj tento rok sa nám úspešne podarilo skompletizovať Správu o činnosti BROZ za rok 2024. Našou ambíciou pre jej vytvorenie je súhrnne informovať našich priaznivcov, podporovateľov, ale aj širokú verejnosť o našich celoročných aktivitách za rok 2024. Dalo nám to aj tento rok vcelku zabrať, keďže toho, ako v správe uvidíte, robíme počas roka naozaj dosť.

V roku 2024 sa projekt LIFE DIVERSEED naplno rozbehol. Hlavným cieľom bolo vyzbierať semená, ktoré bude projektový partner Agrostis pestovať pre vytvorenie prvej regionálnej semennej zmesi, ktorá bude určená pre obnovu trávnatých biotopov do nadmorskej výšky 1000 m.

Farebné lúky a pasienky neboli vždy samozrejmosťou. Ich vznik súvisel s rozvojom poľnohospodárstva v období neolitu. Človek potreboval vytvárať priestory bez lesa pre chov dobytka a pestovanie plodín.

Pustili sme sa do výsadby nektáronosných rastlín pre motýle a ďalšie opeľovače v projekte LIFE Metamorphosis. V Holubyho kopaniciach sme vysadili 800 kvetov štyroch druhov, ktoré sú pre motýle doslova hostinou!

V Dunajských luhoch sme začali s novým spôsobom boja proti jednej z najproblémovejších inváznych drevín: pajaseňu žiliazkatému (Ailanthus altissima). Tento raz však nejdeme na vec motorovou pílou ani chémiou. Do boja zapájame prírodného pomocníka – hubu z rodu Verticillium.

Členovia tímu z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV začali s monitoringom vegetácie v Čiližskej Radvani a na Istragove. Na oboch týchto lokalitách plánujeme v blízkej dobe priviezť hospodárske zvieratá, aby nám pomohli s potlačením inváznych druhov rastlín.

Prípravok Ailantex, biologický prostriedok na reguláciu invázneho pajaseňa žliazkatého (Ailanthus altissima), je od tohto roku povolený na používanie aj na Slovensku. Ide o prelomový krok v boji proti tejto agresívnej inváznej drevine, ktorá sa v posledných rokoch rozšírila na mnohých miestach Slovenska a spôsobuje vážne problémy v prírodných biotopoch, na okrajoch miest aj v chránených územiach.

V minulom roku sme sa v rámci projektu LIFE Endemic PANALP pustili aj do obnovy síce neveľkej, no krásnej a hodnotnej lokality v srdci Bielych Karpát. Za chránenú bola vyhlásená najmä pre svoje geologické špecifiká, no nachádzajú sa tu aj vzácne sucho- a teplomilné „orchideové“ trávniky a borievkové porasty.

S veľkou radosťou oznamujeme, že po dvoch rokoch príprav sa na vrch Molpír konečne vrátila tradičná pastva hospodárskych zvierat. Oživenie areálu pravekého hradiska je výsledkom spolupráce s miestnym farmárom pánom Matiašovičom a obcou Smolenice.

Obnova zarastených lokalít nie je vôbec jednoduchý ani rýchly proces, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Zvyčajne si v prvom praktickom kroku vyžaduje dôkladné vyčistenie územia – výrub náletových či nepôvodných drevín, odpratávanie biomasy a často aj frézovanie pňov. Na niektorých miestach v obmedzenej miere využívame aj zemnú frézu. Následne sa budujú oplotenia a ďalšia potrebná infraštruktúra, ako sú prístrešky či napájačky na vodu.

Kosatec trávolistý (Iris graminea) je zo Strážovských vrchov známy iba z jedinej lokality. A práve na nej sme začali ešte na začiatku roka 2021 s obnovou kvitnúcich lúk v rámci projektu LIFE Endemic PANALP. Pod najvyšším vrchom Strážovských vrchov sme postupne obnovili biotopy a aj tradičnú pastvu na 17 hektároch.

Len málokto tuší, že Súľovské vrchy ukrývajú jeden z najvzácnejších botanických klenotov Slovenska. Pod ikonickými skalnými vežami sa tu rozprestiera množstvo doliniek a jedna z nich vyniká mimoriadnou druhovou pestrosťou orchideí. Na ploche len 0,1 km² tu rastie minimálne 22 druhov, pričom niektoré z nich sú v tomto regióne extrémne vzácne.

Tím ZooLab z Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied začal s odberom vzoriek eDNA (environmentálna DNA) na našej lokalite Čiližské močiare. Ide o dôležitý krok v rámci našich monitorovania vplyvu našich opatrení na podporu biodiverzity mokradí.

Slovenské poľnohospodárstvo v súčasnosti čelí veľkej hrozbe v podobe ochorenia slintačky a krívačky (SLAK). Ochranárske združenie BROZ, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a program Krajina živá preto žiadajú širokú verejnosť aj farmárov samotných o maximálnu zodpovednosť a dodržiavanie platných bezpečnostných pravidiel a preventívnych hygienických opatrení, aby sme tak spoločne zabránili ďalšiemu šíreniu nákazy.

Nakoľko epidemiologická situácia v našej krajine je veľmi vážna, dovoľujeme si aj touto formou naliehavo požiadať širokú verejnosť o dodržiavanie ZÁKAZU VSTUPU a približovania sa k našim ekofarmám a pasienkom! Ide napríklad o územie Weittovho lomu na Devínskej Kobyle, farmy v Podunajských Biskupiciach a na Veľkolélskom ostrove.

S našim projektom LIFE 4 STEPPE BIRDS sme sa v dňom 24. – 27.3. 2025 zúčastnili CEE InterLIFE Platform Meeting – stretnutia riešiteľov LIFE projektov v Maďarskom mestečku Balmazújváros.

Dobrá Voda je jednou z mála obcí, ktoré ležia ukryté uprostred masívu Malých Karpát. Väčšina ich územia totiž ľuďom v minulosti neposkytovala príliš príhodné prostredia na iné ako lesné hospodárenie, a tak osídľovali skôr okraje tohto pohoria. To, čím je Dobrá Voda v tomto smere výnimočná, možno ľahko vytušiť už z jej názvu. Naši predkovia tu objavili bohaté vodné zdroje. Geologické podložie tu totiž tvoria druhohorné vápence a dolomity, ktoré sú ľahko priepustné pre vodu.

V mesiacoch február a marec zbierame vo vybraných porastoch Lesných hospodárskych celkov Čalovo, Gabčíkovo a Šamorín situovaných v blízkosti pôvodného koryta rieky Dunaj, vzorky koreňov určených pre skúmanie a následné testovanie aplikácie mykorízy pri pestovaní sadeníc, ktoré budú použité na obnovu prirodzených lesných porastov.

Prvým krokom pre úspešnú implementáciu projektu na slovenskom území bolo vypracovanie hydrologickej expertnej štúdie. Z jej výstupov, po množstve odborných konzultácií, boli navrhované opatrenia spracované projektantmi vo forme technickej dokumentácie.

Mokrade s nenarušeným vodným režimom zohrávajú v rámci systému ekologickej stability krajiny nezastupiteľnú úlohu. Okrem ich schopnosti efektívne dlhodobo zadržiavať v krajine vodu sú schopné hostiť tiež zriedkavé a vzácne druhy živočíchov a rastlín.

Vo filme sa dozviete o vzácnych druhoch a biotopoch – na ktoré je bol projekt zameraný. Film prináša ukážky praktických opatrení a manažmentových postupov realizovaných v Jihočeskom kraji a na južnom Slovensku, ako aj rozhovormi s ľuďmi, ktorí sa na jeho realizácii podieľali.

Náš projektový partner, László Szomolányi – rodinný farmár, zaviedol od októbra 2024 pasenie vodných byvolov na 12-hektárovej ploche, čo predstavuje významný krok smerom k obnove biotopov a zvýšeniu biodiverzity.

Povyše Podmanína, na úpätí Manínca a Veľkého Manína v Súľovských vrchoch sa rozlieha dnes už neveľká nelesná stráň, ktorá na prvý pohľad vyzerá vyprahnuto a bez života. No vôbec to nie je tak. Práve takéto teplé slnečné stráne totiž prekypujú životom. Nájdeme tu stovky, možno až tisíce druhov teplomilných živočíchov, rastlín, lišajníkov, húb a iných organizmov. Niektoré z nich sú už na Slovensku na pokraji vyhynutia.

V území európskeho významu Holubyho kopanice v Bielych Karpatoch sme sa v uplynulom roku zamerali na čistenie viacerých pramenísk a penovcových močiarov od náletových drevín, údržbu vsakovacích jám a ručnú kosbu lúk v ich okolí. Tieto vzácne biotopy podmáčaných pôd sú nedostupné pre väčšiu mechanizáciu, čo viedlo k opusteniu hospodárenia na nich, postupnému zarastaniu a následnému vyschnutiu.

Územie európskeho významu Hrehorkové patrí medzi najmladšie chránené územia v Bielych Karpatoch. Výslnné vápencové svahy pri obci Mikušovce (okr. Ilava) sa ním na rozlohe 12 hektárov stali v roku 2018. V tom čase už bola lokalita takmer kompletne zarastené nepriechodnou húštinou náletových drevín. Miestni urbárnici si však Hrehorkové pamätali úplne inak – ako pasienky plné liečivých bylín, orchideí a jasoňov červenookých.

Tak, ako si človek vybudoval svoje chodníčky v prírode, tak si vytvorila svoje cestičky aj príroda. Južným okrajom pohoria Javorníky prechádza Pieninské bradlové pásmo, tiahnuce od Myjavy, poza poľské Tatry, cez Humenné až do Rumunska. Vápencové bradlá, ťahajúce sa po okraji Karpát, sú dôležitou migračnou trasou pre najrôznejšie vápnomilné rastliny a na ne naviazané živočíchy.

Nenápadná usadlosť Horná Pustá Ves leží severnej časti Brezovských Karpát v katastri obce Prašník. Obkolesená je vápencovými vrcholmi Malých Karpát, ktoré majú za sebou bohatú históriu – prírodnú aj spoločenskú. Ľudia toto územie osídlili už v staršej dobe kamennej, o čom svedčí prítomnosť pradávneho hradiska na jednom z tunajších návrší.

Možno ste o tom počuli, možno nie, že korytnačky močiarne sa kedysi na našom území jedli. Rybári ich lovili a potom ich priamo konzumovali alebo s nimi obchodovali. Korytnačku nebolo ťažké chytiť ani pre bežných ľudí, deti sa s nimi na brehu Dunaja bežne hrávali.

V utorok 26. novembra 2024 sme na Farme Beckov usporiadali v rámci projektu LIFE Metamorphosis zameraný na šetrné odčervovanie hospodárskych zvierat. Ide o spôsob ochrany zvierat pred parazitmi, ktorý berie ohľad na ochranu biodiverzity.

Projektové logo sa vyznačuje organickým charakterom. Symbolizuje život bez ohľadu na jeho formu. Grafické prevedenie znázorňuje nápis hodený do vody, ktorý sa pomaly rozpúšťa a odkazuje aj na zatápanie lokalít. Nemá jasné línie a písmená sa navzájom prepájajú.

Môžeme s radosťou konštatovať, že hlavný cieľ projektu – obnoviť kľúčové prirodzené biotopy dunajských luhov a zaviesť rozumný trvalo udržateľný manažment – ​​bol dosiahnutý.

Rôzne typy človekom vybudovaných bariér akými sú priehrady, hate, stupne, brody, priepusty a pod. vytvárajú na tokoch prekážky a spôsobujú vzdutie vodnej hladiny. Vznikajú tak nepôvodné jazerné ekosystémy s mnohými negatívami, nad bariérami vplyvom spomalenia prúdenia a pod bariérami vplyvom narušeného vodného režimu a režimu transportu sedimentov.

Hoci si 28. október na Slovensku ako štátny sviatok nepripomíname, odkaz prvej spoločnej republiky je pre mnohých z nás ešte stále živý. Platí to aj pre českých ochranárov zo Skupiny JARO či vedcov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Tí sa rozhodli svoj predĺžený októbrový víkend stráviť na Slovensku, konkrétne v severnej časti Bielych Karpát.

Prečo potrebujeme hospodárenie v súlade s prírodou? Ako zmenilo intenzívne poľnohospodárstvo krajinu okolo nás? A aký to má dopad na životne dôležité opeľovače? Dokážu ochranári a farmári ťahať za jeden povraz?

Dnes sme vo vnútrozemskej delte Dunaja otvorili ďalšie sprietočnené rameno.
Vpustili sme tak vodu do 4,4 km dlhého úseku ramena a do mokradí a zníženín, ktoré toto rameno napája.

V rámci projektu LIFE Endemic Panalp úspešne pokračujeme v obnove kvitnúcich lúk a tradičnej pastvy. Najnovšie sa vďaka projektu po dlhých desaťročiach hospodárske zvieratá opätovne pasú v sedle pod Chmeľovou, ktorá je druhým najvyšším vrchom Bielych Karpát. Zaujímavosťou je, že cez sedlo prechádza veľmi frekventovaná turistická trasa aj náučný chodník Okolo Vršatca.

To sú dobré správy, pretože keď sme začínali s projektom ochrany sysľa v roku 2020, bol odhadovaný počet sysľov na Slovensku približne 20 000.

Minulý týždeň sme spoločne so Správou CHKO Záhorie zorganizovali teambuilding pre zamestnancov firmy Kaufland Slovenská republika. Zobrali sme ich do prírodnej pamiatky Kyseľová na Kopaniciach. Tá je súčasťou projektu, pretože sa tu vyskytujú vzácne motýle ako jasoň chochlačkový, spriadač trnkový či ohniváčik veľký.

Väčšina syslej populácie sa už uložila na zimný spánok. Tento rok bol celý cyklus posunutý takmer o dva týždne, takže väčšina sysľov bola už niekedy v júli vykŕmená a pripravená na zimný spánok.

Zrevitalizované riečne ramená a mokrade sú veľmi dôležité, pretože počas vysokých prietokov v našich riekach nám pomáhajú zmierňovať rýchlosť a intenzitu povodňovej vlny.

V úvode septembra sme sa aktívne zúčastnili stretnutia projektových partnerov zo siete Danubeparks v rumunskej Tulcea. Okrem aktuálnych informácií, pokrokoch aj nových výzvach v bežiacom projekte LIFE WILDisland naprieč celým projektovým konzorciom, sme mali možnosť navštíviť cenné zákutia delty Dunaja aj vybrané projektové lokality v blízkosti Isaccea, kde prebieha revitalizácia lužných porastov.

Počas posledného augustového týždňa sme na Molpíre pri Smoleniciach hostili medzinárodný mládežnícky tábor. Zorganizovalo ho združenie Strom života a prišlo naň bezmála 30 mladých ľudí zo Slovenska, Fínska, Holandska a Grécka. Spoločnými silami sa nám podarilo vyčistiť viac než kilometrový koridor, v ktorom sme zároveň začali pripravovať elektrický ohradník pre kozy.

Aj tento rok sa nám úspešne podarilo skompletizovať Správu o činnosti BROZ za rok 2023. Našou ambíciou pre jej vytvorenie je súhrnne informovať našich priaznivcov, podporovateľov, ale aj širokú verejnosť o našich celoročných aktivitách za rok 2023. Dalo nám to aj tento rok vcelku zabrať, keďže toho, ako v správe uvidíte, robíme počas roka naozaj dosť.

Dve stáda oviec a kôz sa počas celej sezóny preháňajú na lúkach a po bralách rezervácie Beckovské skalice. Extenzívne pasú lúčne biotopy, ktoré im naši kolegovia na striedačku priplocujú, aby mozaikovito spásli časť vegetácie a časť ponechali.

V piatok 26.7.2024 sme finálnym odkopom zavŕšili revitalizáciu spodnej časti Čiližského potoka. 💧
Bola robená v nadväznosti na viaceré opatrenia, ktorými sme postupne zlepšovali prietočnosť tohto dôležitého 35 kilometrového potoka na Podunajsku.

15. júla 2024 sme na Kráľovskej lúke zahájili skúšobné napúšťanie obnovovaného ramena v úseku od vtoku z Bakanskej ramennej sústavy po prvý priepust.

Organizácia Mossy Earth vydala v poradí už 7 video o našej spoločnej revitalizácií mokrade na Istragove. Duarte sa vrátil po 2 rokoch skontrolovať aký mala táto revitalizácia dopad na faunu a flóru.

Mossy Earth urobili opäť skvelé video k nášmu projektu záchrany motýľov, ktorý finančne podporili. Pozrite si ho.

Tak ako každoročne, na jar a v lete, náš syslí tím odchytáva sysle na lokalitách so stabilnými populáciami a transportuje ich na geneticky chudobné alebo novo-založené syslie lokality.
Dnes dopoludnia prebiehal odchyt 65 jedincov sysľov, ktoré sa práve transportujú na lokality v Bielych Karpatoch a na Podunajsku.

Práce v strednej časti ramena, ktorých cieľom bolo pripojenie dvoch bočných vetiev k toku, sú už hotové, voda sem natiekla a je plná života – ryby, žaby, slimáky, vážky…

Nesmierne nás teší, že Rada Európskej únie definitívne schválila Zákon o obnove prírody (Nature Restoration Law). Napriek tomu, že cesta k jeho prijatiu bola až nečakane tŕnistá a vyžiadala si okresanie pôvodne ambicióznejších cieľov, sme presvedčení, že tento zákon významne prispeje k obnove najviac degradovaných častí našej krajiny. Ako ľudia priamo z ochranárskej praxe vidíme, že mnohé ekosystémy sú dnes už v tak zlom stave, že nevyžadujú už iba ochranu, ale aj cielenú obnovu.

Náš projekt LIFE Endemic Panalp, zameraný na ochranu viacerých endemických druhov a biotopov suchých trávnikov, sa nedávno prehupol do druhej polovice. Čo sa nám teda podarilo počas tej prvej?

Revitalizácie starých bočných dunajských ramien sa dajú nazvať jedným slovom „proces“. Tak, ako k ich degradácii dochádzalo postupne, vplyvom úprav pre potreby plavby, tak aj ich oživenie na miestach, kde to má zmysel pre cenné biotopy lužných lesov, vtáky, ryby aj obojživelníky, pre dotáciu podzemných vôd a protipovodňovú ochranu pre nás ľudí, bude postupné.

Ako finalisti sme do Bruselu išli a ako finalisti ideme domov. Ocenenie Natura 2000 award sme síce nevyhrali, ale bolo nám cťou zúčastniť sa tejto prestížnej európskej súťaže a byť medzi 6 nominovanými projektami v našej kategórii. Vyhral írsky projekt, kde ochranári pomohli zmeniť nastavenie dotácií pre farmárov, aby následne mohli prírode bližšie obhospodarovať územia Natura 2000 a neboli ukrátení.

V máji sme sa spolu so stakeholdermi projektu Microtus II boli inšpirovať v Národnom parku Šumava. Študijnej cesty sa zúčastnili predstavitelia Ministerstva životného prostredia (MŽP), Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), Vodohospodárskej výstavby (VV), Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a okresného úradu Dunajská Streda. Navštívili sme najmä projektové lokality LIFE for MIRES. Projekt sa zameriava na obnovu pramenísk. V ich okolí…

Počas celej jari to na lúkach s prítomnosťou sysľov kvitne. Sysľoviská sú totiž poväčšine aj pasienky, takže táto vhodná kombinácia spolupôsobenia druhov prináša svoje „ovocie“.

Ten by sa skôr mohol volať priadkovec hlohový, pretože jeho samičky znášajú vajíčka primárne na hlohy. Tento motýľ ako jeden z mála, znáša vajíčka na jeseň a musia na kríku prečkať celú zimu. Preto ich samica obalí do obalu, ktorý má na sebe akoby chĺpky a sú tak chránené pred vodou, mrazom a inými poveternostnými podmienkami. Samička vyhľadáva na kladenie znášky veľmi nízke kríky hloha, pretože, neskôr, keď sa z nich vyliahnu v skorších jarných mesiacoch húsenice, musí byť tento obal čo najbližšie k zemi, aby húsenice pohlcovali čo najviac sálavého zemského tepla z prvých jarných lúčov.

Ak by ste hľadali rozkvitnutú májovú čerešňu, nájdete ju v Bielych Karpatoch na Vršatci. A spolu s ňou aj živé kosačky – stádo kôz a zopár oviec. Pásť sa tu začali výnimočne už v apríli na dvoch vyhradených miestach. Po vypasení toho bližšie k hlavnej ceste sme ich presunuli o kúsok ďalej a zhruba o desať dní odídu na inú lokalitu. Takúto skorú rotačnú pastvu sme na Vršatci zaviedli z dôvodu, aby tu mohli vykvitnúť nektáronosné byliny, ktoré by inak kozy spásli.

Pamätáte si ešte na korytnačky močiarne, ktorých vajíčka sme chránili pomocou psa Rexy? Tak, že ich najprv Rexa so svojou psovodkou Peťou vyňuchala a následne sa na nainštalovali ochranné mriežky, aby ich ochránili pred predátormi a poľnohospodárskymi strojmi. No tak hlásime, že už tretia generácia takýchto podunajských korytnačiek sa úspešne vyliahla a už sú takmer všetky úspešne vo vode a samostatne žijú svoj mokraďný život, v obkolesení žiab a vážok a občas aj väčších korytnačiek.

Na brehu Vojčianskeho ramena sme zabezpečovali sadenie 30 európskych stromov  Výsadbu 30 ks čerešní vtáčích na brehu novo-zrevitalizovaného Vojčianskeho ramena sme zastrešovali pre Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a UNHCR Slovensko, ktoré ju organizovali pri príležitosti spojenej oslavy 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie a 30. výročia založenia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov…

Uprostred lesov okolo Plaveckého Petra v Malých Karpatoch sa dajú nájsť zvyšky vzácnych trávnato – bylinných plôch na kamenistých úbočiach s krásnymi solitérmi dubov plstnatých, sem tam pretkaných kalinami alebo hlohmi. Na mnohých miestach však túto pôvodnú krásu doslova zhltli umelo vysadené nepôvodné borovice čierne. Preto sme sa od začiatku tohto roka pustili do vyčistenia prvej krásnej kamenistej neprodukčnej plochy na jednom z lesných pozemkov, ktorý je nešvárom nepôvodných borovíc veľmi postihnutý.

Po rokoch práce cielenej k obnove pastvy v územiach európskeho významu máme za sebou mnoho menších i väčších výziev. Zdolať ich bolo častokrát neľahké. Našou motiváciou však vždy bolo a zostáva obdobie jari.

V dňoch 12.-13-3. sa uskutočnila návšteva projektového monitora a zástupkyne Európskej komisie z účelom kontroly projektu LIFE Dunajské luhy.

S hrdosťou oznamujeme, že sme boli nominovaní medzi 27 finalistov v rámci celoeurópskej súťaže NATURA 2000 Award 2024!

Vojčianske rameno bývalo v minulosti súčasťou tzv. vnútrozemskej delty Dunaja – systému voľne prúdiacich rozvetvených riečnych ramien. Po výstavbe Vodného diela Gabčíkovo sa odviedla väčšina vody prívodným kanálom na vodnú elektráreň, čo malo za následok odrezanie celej ramennej sústavy od Dunaja.

Aktuálna jarná simulovaná záplava vnútrozemskej delty prebieha tento rok veľmi skoro a vysoké prietoky sú nastavené na jej začiatku. Pre ktoré druhy je to dobré?

V sobotu 2.3. sa začali postupne navyšovať prietoky cez nápustný objekt Dobrohošť, kadiaľ prúdi voda do ľavostrannej ramennej sústavy Dunaja, tzv. vnútrozemskej delty s cieľom napojenia tejto vzácnej sústavy riečnych ramien a mokradí na dunajskú vodu.

Okrem návrhu revitalizačných opatrení, bolo súčasťou prípravnej fázy projektu LIFE WILDisland aj skenovanie projektových území technológiou LiDAR, ktorá funguje na princípe vysielania svetelných impulzov.

6. februára 2024 sa v kongresovom centre na Divokej Vode konala záverečná konferencia projektu LIFE Dunajské luhy pod názvom Obnovujeme srdce dunajských luhov.

Na sysľovisku v Tisovci takto makajú na čistení krásneho, škrapového sysľoviska, plného skál a biodiverzity.

S Eurokomisárom pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijusom Sinkevičiusom a ďalšími ochranárskymi mimovládnymi organizáciami sme za okrúhlym stolom diskutovali na pôde Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Rozhodne nezaháľa, pobehuje spiacim sysľom nad hlavami a maká na čistení budúcich pasienkov. Napríklad na Muránskej planine. Určite poznáte sysľovisko Biele vody, ktoré je veľmi navštevované práve za účelom pozorovania a „kŕmenia“ sysľov.

Ako napríklad v Tisovskom krase:
Aj miestnej farme nedávno vyňali plochy so škrapmi z dotácií. Tento príbeh pozná mnoho farmárov a mnohým vie pekne zamiešať karty vo finančnej stabilite

Ak vás zaujíma, kde všade sa nám už podarilo v spolupráci s lokálnymi farmármi obnoviť tradičnú pastvu, určite si zájdite do novinového stánku pre najnovšie vydanie obľúbeného záhradkárskeho magazínu. Nájdete v ňom totiž celé tri strany venované návratu hospodárskych zvierat do krajiny a ako bonus aj náš leták Pasenie je spása.

Viac sa dozviete na  https://domov.sme.sk/t/3220/doma-v-zahrade 

Obnova dolného Vojčianskeho ramena je doposiaľ naša najväčšia revitalizácia v oblasti vnútrozemskej delty Dunaja. Preto si zaslúžila aj krátke video spracovanie.

V prírodnej rezervácii Beckovské skalice sme nezaháľali ani túto zimu a čistili tu lúky a bývalé pasienkové lesy zarastené množstvom krovín.

V stredu 29. novembra sa uskutočnilo stretnutie členov riadiaceho výboru projektu. Spoločne sme sa boli pozrieť na úspešnú realizáciu projektových aktivít v Čiližských močiaroch.

Na Drieňovom sme tento víkend opäť obnovovali pastvu. V spolupráci s miestnym farmárom, pracovníkmi Správy CHKO Cerová vrchovina a dobrovoľníkmi sme neďaleko obce Petrovce čistili nepriechodný pasienok od náletových drevín a agátov.

Nadácia VÚB podporila pri príležitosti oslavy svojho 20-teho výročia niekoľko organizácií. Sme jednou z nich. Nadácia VÚB dnes oslavuje 20 rokov a pri tejto príležitosti podporili niekoľko organizácií a aktivity, ktoré realizujú. Za ochranu prírody si vybrali aj nás, za čo sme veľmi vďační a venovali nám 20 000 eur, ktoré investujeme do spolufinancovania obnovy…

V priebehu posledných dvoch storočí ľudia postupne menili ramennú sústavu Dunaja budovaním ochranných protipovodňových hrádzí, reguláciou koryta Dunaja pre podmienky plavby, a neskôr aj využívaním rieky pre energetické účely v spojení s výstavbou umelého plavebného kanála (vodné dielo Gabčíkovo).

V auguste tohto roka sme s radosťou oznamovali vypustenie stáda 20 kráv na Apálsky ostrov. Po niekoľkých rokoch príprav, rokovaní s farmármi, vybavovaní povolení, stavaní oplôtkov a zabezpečovania celkovej infraštruktúry sa nám sem podarilo prinavrátiť pastvu, ktorá tu kedysi bola bežnou.

Tí ktorí poznali Dunaj a jeho ramennú sústavu pred výstavbou Vodného diala Gabčíkovo, vedeli čo sú a kde sa nachádzajú takzvané dunajské brány. Samozrejme to neboli skutočné brány, ale len výstižný názov pre prepojenie hlavného toku Dunaja a jeho ramenných systémov.

Na jeseň sa začali práce na prehrádzke D2a. Vybudovaním priepustu sa zabezpečí prietok vody v súčasne suchej vetve, prepojením Bodíckeho ramena so Šulianskym.

Veľmi nás teší, že po dlhej dobe vybavovania súhlasov, stavebného povolenia, obstarávania dodávateľa už v súlade s technickou dokumentáciou prebiehajú práce zamerané na obnovu prietočnosti prehrázky E3 línie E ramennej sústavy Dunaja.

Cieľom navrhovaných opatrení projektu LIFE WILDisland, je významne prispieť k obnove laterálnej konektivity a zlepšeniu vodného režimu v oblasti Medveďovskej ramennej sústavy.

Všade to zurčí, čipčí, žblnkoce, pozdĺž celej rieky sú kolmé brehy, piesčité nánosy, na ktorých je mnoho zvieracích stôp. Brehy už sú takmer kompletne zarastené trávou, kde tu vykúkajú aj mladé jelše. Korene starších jelší v rieke zbavenej betónových dlaždíc vytvárajú biotopy podobné mangrovom- spleť koreňov, ktorá poskytuje množstvo úkrytov pre ryby a obojživelníky a zároveň chráni brehy pred eróziou. Všade cítiť pach zveri, ktorá sa do rieky chodí napiť.

Jednou z viac než stovky lokalít, kde sa nám doposiaľ podarilo obnoviť pastvu, je chránený areál Dolné lazy. Leží na juhovýchodnom úpätí Považského Inovca nad malou obcou Závada. Tvoria ho výslnné orchideové lúky s množstvom borievok, ktoré sa bez hospodárenia postupne strácali v tieni krovín. Dnes už je ale všetko úplne inak!

Vo štvrtok sme v spolupráci s našimi projektovými partnermi MČ Karlova Ves, Inštitútom pre klímu a rozvoj, Inštitútom pre pasívne domy a CI2 z projektu Odolné sídliská #LIFE_Deliver zrealizovali finálnu konferenciu tohto ambiciózneho klimatického projektu. Bol celý o príprave Karlovej Vsi na dopady klimatickej zmeny a zavádzaní pilotných opatrení, či už architektonických alebo krajinno-architektonických.

Hrádze v povodí našich väčších riek sú významnými biokoridormi. Nezriedka predstavujú ekostabilizačné prvky a centrá biodiverzity v okolitej, poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine.

Náš projekt LIFE Endemic PANALP sa blíži k svojej polovici a sme veľmi radi, že sa nám darí napĺňať jeden z jeho hlavných cieľov – obnovu tradičnej pastvy na vzácnych suchomilných trávnatých biotopoch v Malých a Bielych Karpatoch a Strážovských vrchoch. Práve v poslednom menovanom pohorí sme zatiaľ vrátili zvieratá na najväčšiu plochu. Jedna z významných projektových lokalít sa nachádza v okolí obce Zliechov. Po desaťročiach zarastania sme v spolupráci s miestnymi poľnohospodármi vrátili pastvu na prvé dve rozsiahle plochy a ďalšie pripravujeme už do budúceho roka.

Jesenné dni 11-13. október sa niesli v znamení aktívnej výmeny skúseností s manažmentom vzácnych biotopov, na ktorých sa spája efektívne hospodárenie s ochranou prírody. Spolu so stakeholdermi z Life-Subpannonic a Life-Juh sme sa vybrali na terénnu exkurziu do Národného parku Hortobágy.

Mossy Earth, organizácia, ktorá čiastočne financuje naše záchranné odchyty sysľa pasienkového, natočila o tejto adrenalínovej aktivite krásne videjko.

Tento post píšeme ako reakciu na útoky, ktorým v posledných dňoch priamo, či nepriamo čelíme my a naše ochranárske projekty, na ktorých dlhodobo, systematicky pracujeme.

Mnoho druhov hmyzu je viazaných na špecifický biotop rozhrania medzi lesom a lúkou. V minulosti táto hranica nikde nebola taká jasná a rovná, ako je to v súčasnosti. Kedysi bol prechod do lesa rozvoľnený, niekedy len pár stromov, inokedy široký aj desiatky metrov a mal lesostepný charakter.

Vďaka 1076 podporovateľom sa nám podarilo vyzbierať cieľovú sumu na jej záchranu. 42 hektárov cenného územia uprostred poľnohospodárskej krajiny teraz natrvalo ochránime.

Medzinárodný projekt LIFE WILDisland spája spoločne 15 partnerov z ôsmich krajín od Bulharska až po Nemecko. Jednou z veľmi plodných a hodnotných tradícií projektu je každoročné stretnutie u jedného z partnerov. Tento rok sme mali v BROZ česť v spolupráci s kolegami z Fertö Hanság National Park pripraviť nezabudnuteľný zážitok pre nás všetkých.

Každá z lokalít zaradených do projektu Subpannonic sa môže pýšiť prírodnými krásami, ktoré majú potenciál prilákať nejedeného turistu. Väčšinou však ide o oblasti, ktoré nie sú medzi turistami veľmi známe. Ako naštartovať turizmus v takýchto územiach?

Posledný septembrový štvrtok strávil tím z nášho projektu LIFE Panalp v Smoleniciach, kde sme so zamestnancami spoločnosti Toyota pripravovali pôdu na obnovu pastvy na hradisku Molpír.

Súľovské vrchy neoplývajú iba malebnými scenériami skalných brál a vežičiek, ale aj bohatstvom vzácnej flóry a fauny. Medzi botanikmi boli v minulosti okrem iného známe ako vychýrená botanická lokalita.

Tie najlepšie príklady úspešných revitalizačných opatrení, diskusie s odborníkmi, rady čoho sa vyvarovať a naopak čo funguje dobre a dlhodobo, nové odborné kontakty so zástupcami rôznych inštitúcií, možnosť prekonzultovať aktuálne riešené výzvy. To všetko priamo na mieste, na vlastné oči, uši aj na vlastnej koži.

Úspešne sa nám podarilo skompletizovať Správu o činnosti BROZ za rok 2022 (tzv. výročnú správu). Aj keď nemáme povinnosť ako organizácia takúto správu vydávať, rozhodli sme sa urobiť tak prvýkrát, aby sme v súhrnnom dokumente informovali našich priaznivcov, podporovateľov, ale aj širokú verejnosť o našich celoročných aktivitách za rok 2022.

Mossy Earth urobili ďaľšie skvelé video o našom spoločnom projekte- obnove mokradí na Istragove. O tom, ako to tam žilo počas jarných a letných záplav a ako sa tam miesta flóra a fauna vyvíja.

Na tejto lokalite v UEV Holubyho kopanice je to s menežmentom ešte zložitejšie, lebo sa tu nachádza aj ohniváčik veľký (Lycaena dispar) aj spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), z ktorých má každý iné nároky, iné živné rastliny a chceme im vyhovieť všetkým.

Po niekoľkých rokoch snaženia, rokovaniach s farmármi, vybavovaniach povolení, stavaní oplôtkov a riešenia studne, sa nám v utorok konečne podarilo priviezť kravy na Apálsky ostrov, v sútoku Váhu a Starej Nitry.
Ostrov je národná prírodná rezervácia, ktorú okrem porastov lužného lesa tvoria aj lúky, kam kedysi ľudia z miestneho družstva chodievali pásť zvieratá.

V území európskeho významu Beckovské skalice sú aj pestré lúky, ktoré obnovovala Štátna ochrana prírody v našom spoločnom projekte LIFE Motýle ČR-SR, ktorý sa skončil v roku 2016. Odvtedy ich Správa CHKO Biele Karpaty každoročne kosí.

Nedávno Tomáš Kušík, predseda BROZ, poskytol rozhovor pre SME. O tom, aké je to obnovovať prírodu na Slovensku, ako sa pri tom spolupracuje so štátom, aj o tom, ako by bolo ideálne to nastaviť do budúcna, do obdobia prebiehajúcej klimatickej krízy.
Nech sa páči, prečítajte si.

Záchranný odchyt sysľov neďaleko bratislavského letiska už bude čoskoro ukončený. Pozeráte sa na jedného z posledných chytených sysľov z tohto odchytu. Nedávno sme písali o kolegoch z nášho projektu ochrany sysľa pasienkového, ktorí tam chytali sysle, aby ich zachránili, pretože sa tam chystá výstavba. No a o tom, že sú odhodlaní zostať do posledného sysľa

Vo Vnútrozemskej delte Dunaja, na jednotlivých prehrádzkach, postupne meníme rúrové priepusty za rámové. Pokračujeme aj na dolnom vojčianskom ramene.

Po tom, ako sme rameno sprietočnili v roku 2013 a minulý rok prekopali ešte ďalší vtok, je potrebné urobiť kontrolu druhového zloženia rýb. A tá sa práve deje – odborníci, ichtyológovia z Prírodovedeckej fakulty UK takýto monitoring v týchto dňoch vykonávajú.

A potvrdil nám, že to, že sme to tu vyčistili, už objavujú niektoré druhy. Pamätáte si ešte, čo je to „hilltopping“? V lete nás potešil tento živočích –  askalafus škvrnitokrídly (Libelloides macaronius), ktorý pre svadobné lety vyhľadáva v rámci lokality svojho výskytu nezarastené vyvýšené miesta.

Do Vnútrozemskej delty Dunaja aktuálne prúdi voda z dôvodu letnej simulovanej záplavy. Zatiaľ najvyšší prietok za posledných 19 rokov – 120 m3/sec. Takýto prietok sme žiadali už v rámci petície Za záchranu Vnútrozemskej delty Dunaja v roku 2020 a odvtedy na každom rokovaní s vodohospodármi z Vodohospodárskej výstavby a Ministerstvom ŽP, pod ktorého rezort spadajú.

Spolu s partnerskou organizáciou projektu, SOS/BirdLife, sme si vymieňali vedomosti so skúsenými kolegami zo správy Národného parku Hortobágy a neziskovou organizáciou Hortobágyi Környezetvédelmi Egyesület-Hortobágy Environmental Association.

Maloplošné mokrade v poľnohospodárskej krajine sú doležité nielen pre obojživelníky, vtáky a cicavce, ale sú domovom aj pre mnohé druhy motýľov a hmyzu. Často tu rastú orchideje a iné vzácne rastliny.

V stredu 14. 6. 2023 prebehlo v rámci projektu LIFE Living Rivers vysadenie celkom 20-tisíc juvenilov jesetera malého do Dunaja. Jesetery sa vysádzali v troch lokalitách ich prirodzeného výskytu – pod zdržou Čunovo, pri obci Sap a na Veľkololéskom ostrove. Priame vypúšťanie násad jeseterov do našich riek je jedným z nástrojov na posilnenie populácií tohto ohrozeného druhu rýb.

Včera sme na Veľkolélskom ostrove sprevádzali Mladí reportéri pre životné prostredie, ktorí mali terénny worshop na Podunajsku zameraný na tému biodoverzita. Tešíme sa už na ich články a výstupy venované témam biodiverzity, udržateľného hospodárenia, poľnohospodárskej krajiny, mokradí, ekofarmy a ďalších. Na Slovensku potrebujeme šikovných novinárov a novinárky, ktorí by sa témam životného prostredia venovali a…

Už niekoľko rokov úspešne pasieme ovce a somáriky na hrade Devín a tento rok sa nám podarilo pastvu rozšíriť aj o devínske hradné bralo – ktoré sa nachádza v južnej časti, priamo pod hradbami.

Pastva oviec má na Spiši dlhotrvajúcu tradíciu a pre jej obnovu na lúkach v Spišskom Podhradí sa spojilo viacero subjektov – ochranárske združenie BROZ, Správa Národného parku Slovenský Raj, mesto Spišské Podhradie, aj Spišské biskupstvo so sídlom v Spišskom Podhradí na Spišskej Kapitule.

16. mája sme sa spolu s odborníkmi z VÚVH zúčastnili na rokovaní Slovensko-maďarskej komisie hraničných vôd, aby sme prezentovali plány, vízie a aktivity našich Dunajských projektov.

Popri úspešných aktivitách v Strážovských vrchoch sme sa v rámci projektu LIFE Panalp pustili do obnovy vzácnych trávnatých biotopov aj v Malých Karpatoch. V najzápadnejšom slovenskom pohorí sme túto jar v spolupráci s Múzeom mesta Bratislavy spustili pastvu na Devínskej hradnej skale.

V pondelok cestovali na Spiš ovce našeho pôvodného plemena – valaška, aby sa postupne zoznámili s novou maštaľou a pastierom. Už budúci týždeň sa ich totiž chystáme vypustiť na krásnu lokalitu, na lúku pri Spišskom Podhradí s výhľadom na Spišský hrad.

Pestroň vlkovcový, vzácny druh motýľa európskeho významu  je svojim výskytom viazaný iba na najteplejšie oblasti Slovenska. Vývoj jeho monofágnych húseníc prebieha na rastline s názvom vlkovec. Obnova porastov vlkovca priamym výsevom je možná, no zdĺhavá. Vlkovec sa však veľmi dobre  rozmnožuje podzemkami.

Túto jar sme boli svedkami nevšedného predstavenia. Hromadného liahnutia mláďat korytnačiek močiarnych. Počas minuloročnej sezóny, chodila na lokality, tzv. kladiská, kynologička so svojim špeciálne trénovaným psom, Rexou. Rexa vystopovala čerstvo nakladenú znášku a upozornila na ňu. Na zahrabanú znášku sa následne položila pevná kovová mriežka, ktorá ju mala ochrániť pre vyhrabaním predátormi. Podarilo sa! 

V septembri 2022 tím projektu Micortus II zorganizoval prvú študijnú cestu, ktorá bola kvôli pandémii dlho odložená. Spolu s predstaviteľmi subjektov zainteresovaných do projektu (stakeholderov) Microtus II sme navštívili národný park Balaton-felvidéki.

Na Beckovských skaliciach sme začali pastvu kôz a oviec v spolupráci so Salašom Beckov na skalnatých a horšie prístupných lokalitách. Farma Beckov zas pasie kravy na rovinatej ploche. Vytvoria sa tak rozdielne spásané plochy, na ktorých budú aj iné rastliny, ktoré zas preferuje aj iný hmyz

V septembri 2022 sa projektový tím Microtus II (BROZ a PRIF UK) vydal na prieskum do Holandska. Tu totiž žije príbuzný nášho hraboša severského panónskeho. Ide taktiež o endemický poddruh hraboša severského – Microtus oeconomus arenicola.

Zimné obdobie je ideálne na prechod pôvodnými riečnymi ramenami. Obnažené majestátne topole a vŕby nám dávajú vedieť kadiaľ viedli ich cesty. V súčasnosti je väčšina bočných ramien zásobovaná vodou iba na veľmi obmedzené obdobie zvýšených prietokov v Dunaji. Všetky snahy s cieľom skrotiť naše rieky, viedli k zhoršeniu stavu biotopov mäkkého lužného lesa. V rámci projektu WILDisland plánujeme obnovu a prepojenie dvoch pôvodných reliktov ramien, ktoré kedysi tvorili veľmi dynamickú a pestrú Medveďovskú ramennú sústavu, s hlavným tokom Dunaja. Očakávame, že zvýšená infiltrácia podzemných vôd zlepší aj podmienky pre priľahlé lužné lesy.

V minulosti lesníci u nás zalesnili mnohé skalnaté bralá najmä porastami borovice čiernej. Okrem toho sa nich prestalo pásť a prerástli kríkmi. Takto o svoj habitat prišiel aj jasoň červenooký (Parnassius apollo).

Uprostred systému dunajských ramien, na úrovni medzi líniovými prehrádzkami F a G, sa nachádza Bakanská ramenná sústava. Do jedného z väčších bočných ramien tejto sústavy je zaústené práve nosné rameno lokality Kráľovská lúka – ich vodný režim sa chystáme v dohľadnej dobe obnoviť.

Začiatkom tohto roka sme na projektových plochách vo Vojke nad Dunajom a na Veľkolélskom ostrove (CHKO Dunajské luhy) vysadili spolu 4 850 sadeníc.

Túto lokalitu  – ÚEV Holubyho Kopanice sme dohodli na čistenie a pastvu. Pustíme sa však do nej až na jeseň, pretože v tomto období hľadáme, označujeme a plánujeme. Chochlačky, ktoré tu rastú, sú živnými rastlinami húseníc jasoňa chochlačkového (Parnassius mnemosyne).

Motýle sú svojou konštitúciou fragilné živočíchy, ktoré potrebujú stabilné prírodné podmienky na svoje prežitie. Stabilita vs. fragilita, ktoré sa v motýľom svete potrebujú dopĺňať. Potrebujú veľmi špecifickú kombináciu biotopov pre svoje prežitie. Preto, aby prežili húsenice a tým pádom aj motýle, sú dôležité tzv. živné rastliny.

Dôležitým eko stabilizujúcim prvkom v krajine sú solitérne stojace stromy. Záchrana a sanácia starých ovocných drevín plní jednak funkciu záchrany a zachovania nášho pôvodného genofondu, no súčasne vo svojich dutinách poskytujú vhodné biotopy pre výskyt celého radu bezstavovcov, dutinových hniezdičov, bútľavín pre plchy.

Dunajské Kriviny boli v roku 2022 dobre zavodnené a poskytovali vhodné podmienky pre reprodukciu obojživelníkov. Vodný stav ešte zlepšili simulované záplavy. V rámci projektu LIFE Dunajské luhy pokračoval monitoring obojživelníkov aj počas sezóny 2022.

V území európskeho významu Beckovské skalice sme vyčistili „výsypky“ v starom kameňolome. Výsypky si môžete predstaviť ako kôpky sute a hornín, ktoré zostali po ťažbe. Takéto miesta – dostatočne oslnené s riedkym vegetačným krytom a  obnaženým substrátom sú biotopom výskytu nie len suchomilných druhov motýľov, ale aj koníkov, pavúkov a blanokrídlovcov.

„Hilltopping“ je párovacia stratégia, pri ktorej dospelé jedince hmyzu vyhľadávajú v krajine vyvýšené nezarastené miesta, na ktorých prebiehajú ich svadobné lety a párenie.

Obchvat Svätého Jura, ktorý navrhuje BSK by mal viesť cez Národnú prírodnú rezerváciu Jurský Šúr. Je to návrh opatrenia, ktoré nezohľadňuje stratégiu adaptácie na zmenu klímy, stratégiu na ochranu biodiverzity ani stratégie posilňovania hromadnej dopravy na úkor individuálnej dopravy. Tu je naše stanovisko.

edávno sme sa aj napriek nepriazni počasia vybrali na teambuilding v podobe exkurzie spojenej s určovaním drevín v zimnom neolistenom lese. Povedali sme si niečo o problematike topoľov, rozširovaní semien dubov, lesných požiaroch, vlastnostiach dreva rôznych druhov… Určovali sme stromy počas celej cesty z Dlhých dielov do Devína, kde sme sa na záver mohli pokochať pohľadom na svahy Devínskej Kobyly, ktoré už niekoľko rokov pasú naše kozy a obnovujú tak tieto vzácne xerotermné lúčne biotopy. Atmosféra bola príjemná, zažili sme sneh, dážď, silný vietor, blato aj parádnu guľovačku.

Väčšina druhov motýľov, ale aj iných opeľovačov, nie je schopná dlhodobo prežívať na malých izolovaných stanovištiach, ktoré zarastajú náletovými drevinami a zabraňujú prístupu svetla.

Veľký Kopec sa pod nami otriasol!
Boli sme si tam cez víkend zamakať s dobrovoľníkmi na odstraňovaní náletov a rozširovaní miest na pastvu kôz.

Kedysi ľudia s vodou v krajine žili. Rieky prinášali do krajiny vodu, ktorá sa vsakovala do brehov, neexistovali betónové hranice medzi nimi a okolitou krajinou. Okrem toho raz-dva krát ročne prišla s nimi z hôr povodeň a zaplavila široké okolie, preto si ľudia museli svoje obydlia a infraštruktúru stavať s rešpektom. Voda ale po niekoľkých dňoch opadla, zobrala si so sebou lístie a organický materiál, naniesla úrodné bahno a všetko sa vrátilo do starých koľají. A takto veky- vekov, dookola.

Syseľ pasienkový bol v roku 2019 zaradený na červený zoznam IUCN do kategórie kriticky ohrozený a populačné krivky v celej Európe vykazujú stále klesajúci trend.
Napriek týmto trendom sa počet slovenských sysľov po desiatkach rokov naďalej zvyšuje. Vďaka ničomu inému, ako vďaka projektu LIFE Syseľ.

Začali sme s obnovou pasienkového lesa v Podunajských Biskupiciach. Pastva domácich zvierat bola kedysi v tejto oblasti samozrejmosťou. Z dôvodu zániku pastvy toto územie do veľkej miery zarastá náletovými drevinami, ako aj rôznymi druhmi inváznych rastlín. Rozhodli sme sa preto zarastanie potlačiť pastvou zmiešaného stáda oviec a kôz.

„LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska“ je názov nášho najnovšieho projektu LIFE, ktorý si kladie ambiciózne ciele v ochrane prírody a prispeje k zlepšeniu zlého stavu v 9 chránených vtáčích územiach, v ktorých obnoví tradičné hospodárenie a pastvu.

Dnes sme vysádzali plodonosné ovocné dreviny na sysľovisku Ďurkovec pri Tomášovskom výhľade v Slovenskom raji. Bola to skvelá a užitočná akcia a ďakujeme všetkým zúčastneným. Už sa ostáva len tešiť na úrodu, aj nám, aj sysľom.

Akcie sa zúčastnilo viac ako 30 dobrovoľníkov z okolia ako aj našich kolegov a pustili sa do vyčistenia odpadu z koryta. Novembrové počasie nie je ideálne na brodenie sa v studenej vode ale odhodlanosť nikomu nechýbala. Spolu sme za 7 hodín vyčistili územie cca 200m2 a odpad vyniesli dočasne mimo koryta.

V auguste nám náš projektový partner Pisztráng Kör z Maďarska zapožičal Microtus minibus – pojazdné laboratórium pre všetky vekové skupiny. Ide o dodávku vybavenú potrebnými pomôckami na výskum rôznych biotopov a ich obyvateľov pre každého zvedavého bádateľa.

V priebehu každého LIFE projektu sa pravidelne konajú kontrolné monitorovacie návštevy, v rámci ktorých sa sleduje, či aktivity napredujú podľa plánu. Tento rok sme v dňoch 11.-13.10. v rámci projektu LIFE Dunajské luhy absolvovali kontrolu externého monitora z tímu NEEMO.

V marci 2017 sme v spolupráci s miestnym poľnohospodárskym družstvom revitalizovali zatrávnením plochu s rozlohou približne 23 ha na podmáčaných poliach a degradovaných lúkach neďaleko Číčovského mŕtveho ramena.

Pozrite si krátky zostrih toho, čo sa nám za posledné roky podarilo zrealizovať na ochranu rybárika riečneho, včelárika zlatého a brehule hnedej.

Alebo čo to znamená dať kus rieky do pôvodného stavu.

Revitalizácia rieky Rudava nám odkryla aj viacero legislatívno-administratívnych bariér v revitalizácii našich riek, nielen tie fyzické, betónové.
Slovenský vodný zákon totiž doposiaľ nepoznal pojem vodná revitalizácia, čo v praxi znamenalo realizovať revitalizáciu rieky cez zložitý proces stavebných povoľovaní, kedy vodná revitalizácia bola braná ako vodná stavba, nerozlišujúc či je to priehrada, alebo prírode prospešný počin.

Diverzita mikro-prostredí, ktoré vytvárajú ústa a zuby pasúceho sa dobytka by sa dala prirovnať k diverzite infraštruktúry v meste.

Nový virtuálny náučný chodník s názvom Ostrov slnka v mori času na Devínskej Kobyle nahrával Lesmír s našim kolegom Palim na jar, práve počas kvitnutia hlaváčikov a poniklecov.

Súhrnné video k revitalizácii rieky.

Vrch Krasín v Bielych Karpatoch, dostáva staro-novú podobu vďaka obnove pastvy.

V rámci projektu LIFE Obnova a manažment dunajských lužných biotopov vznikli tento rok nové informačné a propagačné materiály. Okrem kalendára na rok 2022 sme publikovali aj ďalšie jazykové verzie informačných letákov (dostupné teraz v slovenčine, maďarčine a angličtine).

O našom projekte ochrany korytnačiek, natočila reportáž aj Lucia Hamran Kollárová z RTVS. Zobrali sme ju na jednu tajnú lokalitu na Podunajsku, kde korytnačky močiarne úspešne znášajú vajíčka, ktoré chránime pomocou mriežok pred predátormi.

Sú biotopy, ktoré súčasné sucho zvládajú lepšie než hociktoré iné – voláme ich suchomilné biotopy alebo „xerotermy“.

Na hniezdnej stene na brehu Dunaja v Petržalke tohto roku znova zahniezdili brehule hnedé. Boli sme si to overiť aj s fotoaparátom.

Slovenské hory v sebe ukrývajú drobné poklady, o ktorých mnohí ani len netušia, že sa u nás vyskytujú. Sú nimi divorastúce orchidey a práve Strážovské a Súľovské vrchy sa môžu pýšiť jednou z najvyšších druhových rozmanitostí v Strednej Európe.

WILDisland tím sa stretol na chorvátskom Dunaji v Prírodnom parku Kopački Rit, kde sme spoločne absolvovali workshop k manažmentu projketu.

Vďaka spolupráci s VÚVH bolo nasadených 12 kusov zariadení MERATCH, ktoré sú umiestnené na jednotlivých prehrádzkach v rámci ramennej sústavy Dunaja a monitorujú stav vodnej hladiny s presnosťou na 1 milimeter.

Tento rok oslavuje BROZ svoje 25. narodeniny. Je to zároveň aj čas, kedy program Európskej komisie na podporu a ochranu území Natura 2000 – LIFE, oslavuje 30 rokov svojej existencie. Program LIFE, v rámci ktorého implementujeme projekty na zlepšenie ekologického stavu území a biotopov pre druhy sústavy Natura 2000. Takže bolo čo oslavovať. Ďakujeme všetkým…

Rudava je zatiaľ jednou z najzaujímavejších a najrôznorodejších obnov vodného toku, ktoré realizujeme.

V rámci projektu Ochrany korytnačky močiarnej sme vyrobili vzdelávací materiál – plagát, ktorý je vhodný pre školy, škôlky, univerzity, knižnice, ale kľudne aj domácnosti a kancelárie, ak ste fanúšikom ohrozených korytnačiek močiarnych.

Aby sme dopomohli korytnačkám močiarnym k rýchlejšiemu zväčšeniu populácie, začali sme chrániť aj samotné znášky. Najprv ich ale musíme nájsť a tu nastupujú psy.

Na nedávnych potulkách lužným lesom, ktorého obnovu firma Dedoles podporila, sme riešili ďalšie možnosti našej spolupráce.
A čo takto vytvoriť spoločnú kolekciu ponožiek? A upriamiť pozornosť na miznúcu biodiverzitu?
A tak vznikla kolekcia Ohrozené druhy, vďaka ktorej sa druhy viac či menej nápadne miznúce z našej krajiny dostali na ponožky a informácie o nich na stránku Dedolesu.

Korytnačkám sme sa rozhodli pomôcť prečistením potenciálnych kladísk od hustej a pre korytnačky nepriechodnej vegetácie. Najprv kosili terénni pracovníci, potom nastúpil dobytok.

Nedávno sa konala každoročná kontrola aktivít projektu LIFE Microtus II, takzvaná monitorovacia misia, ktorú vedie externý monitor Európskej komisie.

Veľa ľudí zaraďuje voľne žijúce živočíchy a voľne rastúce rastliny do týchto dvoch kategórií. Je ten hmyz, cicavec, či rastlina škodca a škodí našim ľudským aktivitám? Ak nie, ako je užitočný? Samozrejme, opäť pre nás, pre ľudí.
S touto otázkou sa stretávame často v súvislosti so sysľom, ktorého mnohí v minulosti považovali za škodcu. Po krátkom vysvetlení o tom, že mylne, pretože syseľ ani nekradne obilie, ani si z neho nerobí zásoby, príde otázka druhá – ako je teda užitočný?

Na sysľovisku v Tisovskom krase sa neustále niečo robí. Len nedávno sme skončili s čistením pasienku a ešte stále spratávame načistené kopy kríkov. Kolóniu sysľov sme posilnili o syslíky z Muráňa. Tie, čo tam uvidíte s nejakým vzorom na chrbte, sú noví osadníci. Nožničkami sme im skrátili chlpy, ktorých spodná časť je čierna. Vzniknú im tak vzory, podľa ktorých ich rozoznávame a vieme sledovať ich osud. A to najdôležitejšie – či sa pária s miestnymi obyvateľmi/obyvateľkami.

Klimatická kríza je už realitou aj na Slovensku. Na televízne obrazovky prichádza nový dokumentárny film, ktorý hovorí o dopadoch zmeny klímy na každodenný život obyvateľov a obyvateliek Slovenska, na našu prírodu a krajinu.

Pozrite si fotografie dvoch ostrovov na Dunaji, ktoré vďaka projektu WILDisland dostanú novú podobu.

Vytvorili sme menšie vodné plochy, prekopaním kanálov sme obnovili spojenie medzi plochami, znížili sme sklon strmých brehov a navyše aj vytvorili nové kladisko.

V časopise Auenmagazin, ktorý vydáva 2-krát ročne nemecké vzdelávacie centrum Auenzentrum Neuburg-Ingolstad, bol uverejnený v spolupráci s BROZ článok o revitalizačných aktivitách na slovenskom úseku Dunaja.

V rámci projektu LIFE Microtus II sme pripravili prvý plán obnovy Istragovskej mokrade, ktorého cieľom je celoročná prítomnosť vody na Istragove.

Konečne sa nám podarilo to, čo sme už dlho plánovali. Vydať brožúrku o význame pastvy v krajine – pre opeľovače, kvety, hmyz, vtáky – pre biodiverzitu celkovo.

V Dunajských luhoch sme zorganizovali workshop pre odborníkov z rôznych odvetví ochrany prírody, hospodárstva aj energetiky.

Sysle, ktoré boli súčasťou prvej časti odchytov v dňoch 18.-25.3.2022, sú už vo svojich nových domovoch a očividne sa im darí.

Cez víkend sme začali s odchytom sysľov na bratislavskom letisku, v týchto dňoch pokračujeme v Slovenskom krase a nasledovať bude Muránska planina.

Web stránka, ktorá propaguje hospodárov hospodáriacich šetrne k prírode a prepája ich s odberateľmi ich produktov je takmer hotová. Stránka s názvom Krajina živá bude spustená čoskoro a postupne sa do nej môžu hlásiť hospodári, ktorí pasú extenzívne – s menším počtom zvierat, alebo na veľkých plochách a takýmto spôsobom prispievajú k biodiverzite poľnohospodárskej krajiny.

Z viacerých lokalít na Slovensku nám hlásia, že sa sysle prebúdzajú.

Vŕby orezávame túto zimu zase na viacerých lokalitách na Podunajsku – na Istragove a v Bodíkoch -vo Vnútrozemskej delte Dunaja a na Veľkolélskom ostrove. Spolu zhruba 150 hlavových vŕb.

Na hraniciach ÚEV Čiližské močiare, ktoré je domovom veľkej populácie hraboša severského panónskeho, sme preňho vysadili stromoradie hlohov, dubov a jelší a doplnili to pásom agátových kolov.

Čiližský potok predstavuje významný biotop a migračný koridor pre druhy v poľnohospodárskej krajine a je zároveň jedným z posledných vodných tokov s prirodzeným charakterom v slovenskej časti Podunajskej nížiny. Od 17. storočia však tento potok utrpel viacero zásahov, kvôli ktorým sa postupne skracoval a jeho časti vysychali.

Chránený areál (CHA) Svarkovica je maloplošné chránené územie ležiace v CHKO Strážovské vrchyv k. ú obce Prečín. Zároveň patrí do rovnomenného územia európskeho významu (ÚEV) Strážovské vrchy, na ktoré je ako jedno zo 17-tich slovenských ÚEV sústredný projekt LIFE endemic PANALP. Len v Strážovských vrchoch by sme chceli v nasledujúcich rokoch obnoviť podobné biotopy a pastvu na desiatkach plôch, na čom postupne pracujeme. Práca okrem Svarkovice v súčasnosti prebieha aj na ďalších 4 miestach v rámci ÚEV.

Prvým krokom, ktorý sme pre ochranu korytnačky močiarnej urobili, bolo upratanie a vyvezenie nelegálneho odpadu z lokalít.

Pamätáte si ešte našu petíciu Za živú krajinu? Všetci, ktorí ste ju podpísali ste v nej spolu s nami apelovali na Ministerstvo pôdohospodárstva, aby sa do Spoločnej poľnohospodárskej politiky dostali opatrenia, ktoré prispejú k ozeleneniu našej poľnohospodárskej krajiny a zlepšia podmienky pre biodiverzitu na našich poliach a pasienkoch. Jednoduchšie povedané, aby v našej poľnohospodárskej krajine…

Nedávno sme informovali o výsledkoch monitoringu obojživelníkov v Dunajských luhoch v rokoch 2019 a 2020 a vplyve simulovaných záplav na ich populácie. Dnes držíme v rukách správu z pozorovaní za rok 2021, ktoré realizoval zoológ Peter Mikulíček v čase pred aj po záplave v cieľovom území.

Územie dunajských luhov medzi obcami Dobrohošť a Sap je súčasťou vnútrozemskej delty Dunaja. Ide o unikátny a vzácny systém rozvetvených riečnych ramien. Kedysi tieto ramená voľne meandrovali a materiál dunajských štrkov a pieskov, ktorý so sebou tok do krajiny prinášal, bol schopný zachytávať veľké množstvo podzemnej vody.

Oblasť tzv. vnútrozemskej delty Dunaja medzi Bratislavou a Sapom kedysi prekypovala životom. Unikátny systém riečnych ramien, periodické záplavy a zdravé lužné biotopy ponúkali optimálne prostredie pre rozmnožovanie rýb a obojživelníkov.

Na lokalite jasoňa červenookého, jedného z našich najvzácnejších motýľov sme vyčistili približne 1 hektár sutín od náletových drevín. Keďže tento svetlomilný druh motýľa je náročný na dostatočný priestor s živnými a nektárodajnými rastlinami. Veríme, že tento zásah veľmi pomôže udržaniu tohto druhu na území a okrem iného podporí aj ďalšie druhy vzácnych rastlín a hmyzu.

Detská ochranárska kniha Príbehy z lúk a mokradí je na svete. Môžete si ju teraz objednávať u nás alebo v kníhkupectvách.

Hľadáme posilu do nášho tímu Ekonomického oddelenia, s dlhoročnou praxou na EO v neziskových organizáciách.

Koncom minulého týždňa sme v rámci projektu LIFE endemic PANALP pripravili dvojdňovú terénnu exkurziu na lesnú správu Duchonka, kde sme si k diskusiám prizvali pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR z Správa CHKO Záhorie, CHKO Malé Karpaty a Správa CHKO Ponitrie, ale aj lesníkov z viacerých odštepných závodov Lesov SR.

Tohtoročný jesenný monitoring priniesol potešujúce výsledky. Zistili sme, že na lokalite pri obci Čiližská Radvaň, ktorá je jednou z najvýznamnejších lokalít na Slovensku, sa počet hrabošov v porovnaní s predošlými rokmi zvýšil.

Dva somáriky zo ZOO Bojnice minulý týždeň pricestovali na Salaš Šurice. Nachádza sa tam územie európskeho významu, vyhlásené pre sysľa pasienkového a niekoľko ďalších vzácnych a chránených živočíchov, s názvom Soví hrad.

Koncom minulého týždňa sme v rámci projektu LIFE endemic PANALP pripravili dvojdňovú terénnu exkurziu na lesnú správu Duchonka, kde sme si k diskusiám prizvali pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR z Správa CHKO Záhorie, CHKO Malé Karpaty a Správa CHKO Ponitrie, ale aj lesníkov z viacerých odštepných závodov Lesov SR.

V jeseni absolvovali odbornú prehliadku na Dunaji v rakúskom národnom parku Donau- Auen neďaleko slovenských hraníc

DM podporila náš projekt pastvy kôz a obnovy suchomilných trávnych biotopov na Devínskej Kobyle

Náš dokumentárny film Príbeh krajiny Lúk bol súčasťou medzinárodného filmového festivalu zameraného na produkciu potravín a udržateľný rozvoj Agrofilm, kde sa nám za neho podarilo získať ocenenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Za ocenenie, ako aj príležitosť predstaviť náš film, veľmi pekne ďakujeme organizátorom a porote festivalu! Festival Agrofilm prebieha každý rok, podrobný program a…

V sobotu sa oslavovalo! Rakúsky národný park Donau-Auen oslavoval 25 rokov svojej existencie a na túto udalosť sme boli ako dlhodobý projektový partner národného parku, pozvaní. Na oslave sa zúčastnil predseda BROZ Tomáš Kušík, ktorý si oslavu užil v spoločnosti viacerých významných osobností ochrany prírody v Rakúsku.

S partnermi DANUBEPARKS začíname nový projekt zameraný na celý tok Dunaja, ktorý prinesie obnovu bočných ramien a revitalizáciu ostrovov.

Tučný syslík, zdravý syslík. Treba to zopakovať. Syslíky môžu dosiahnuť hmotnosť až viac ako 500 g. Na jar vážia okolo 200 g. Ak vidíte v tomto období chudého syslíka, vidíte ho posledný raz.

V auguste sme pripravili ďalší oplotok na pastvu oviec, aby sa sysľom lepšie darilo. Tentokrát sme postavili viac ako 1 km oplotenia v obci Jesenské v Cerovej vrchovine a pastva na 4,4 hektároch sysľoviska sa môže začať.

Počas celého mesiaca júl bola aktívna crowdfundingová kampaň na financovanie vydania našej detskej rozprávkovej knihy – Príbehy z lúk a mokradí. S radosťou môžeme konštatovať, že kampaň bola úspešná.

Hladina Dunaja stúpla v posledných dňoch zhruba o 4 metre. Do krajiny a prírody Podunajska to prinieslo životodarné záplavy. Dunaj sa vybrežil a rieka sa rozliala do okolitej krajiny.

V Bratislavskom regionálnom ochranárskom združení sme sa rozhodli vydať knižku detských rozprávok a preložiť tak environmentálne súvislosti do reči detí.

V rámci projektu Ochrana vtákov v CHVÚ Ostrovné lúky sme zorganizovali v SEV Dropie akciu na privítanie leta. Zúčastnili sa jej miestni obyvatelia, stakeholderi, žiaci základných škôl, ale aj zástupcovia Ministerstva životného prostredia a Európskej komisie na Slovensku.

Projektový tím trávi veľa času v teréne. Okrem stavania oplôtkov, dohadovania detailov s miestnymi hospodármi a riešenia rôznych ďalších aktivít pre samotné sysle, alebo biodiverzitu v okolí si niekedy dáme aj outdoorovú poradu vonku. V týchto dňoch v Tisovci a na Muránskej planine.

Prietok vody je nižší ako bolo dohodnuté
V tomto prebiehajú po dlhom čase 2 simulované záplavy ramennej sústavy. Po sérii rokovaní a úspešnej petícii sa nám podarilo presadiť to, čo je v manipulačnom poriadku k vodnému dielu Gabčíkovo schválené. Avšak doposiaľ sa organizácia záplav podriaďovala zložitému administratívnemu procesu.

Jeden z projektových výstupov Ochrana vtákov v CHVÚ Ostrovné lúky bol aj dokumentárny film, s názvom Príbeh krajiny lúk. Tento film sme spracovali cez príbehy krajiny na dolnom Žitnom ostrove, ktorá bola kedysi úzko spätá s vodou.

V letných mesiacoch – júl, august, už tak ako každoročne, organizujeme päť turnusov detských letných táborov na Veľkolélskom ostrove.

V zimnom období, kedy je najvhodnejšie obdobie na sadenie stromov, sme na prelome minulého a tohto roku, vysadili viac ako 30 000 stromov – pôvodných druhov drevín Dunajských luhov.

Tento rok sa budú realizovať dve záplavy tejto vzácnej mokrade. Tešíme sa, ale stále sme len na pol ceste.

V poslednej dobe nás kvária mnohé nedobré správy. Klesajú počty hmyzu, ale aj mnohých skupín stavovcov, historicky sú na minime výskytu obojživelníky či plazy. Rapídne klesli počty jarabíc v poľnohospodárskej krajine, pre ochranu dropa sa vyhlasujú osobitné územia ochrany, známy je problém poklesu počtu hlucháňa za veľmi krátku dobu.

Vedeli ste, že rieky a mokrade sú z hľadiska pestrosti života považované za jedny z najbohatších ekosystémov? Počas minulého storočia však bolo kvôli ľudským zásahom stratených takmer 90% z nich, s čím súvisí aj úbytok žiab. V minulosti boli preto „žabie koncerty“ počas jari bežnou súčasťou pobytu v prírode, v súčasnosti nájsť miesta, kde si ich môžeme užiť, je čoraz vzácnejšie.

Snáď každý má tajomstvo, ktoré by nepovedal nikomu. Možno by ste ho pošepli iba bútľavej vŕbe. Zdá sa však, že tento krajinotvorný prvok sa z našich dedín pomaly vytráca.

V oblasti Vnútrozemskej delty Dunaja v katastri obce Bodíky, sme v roku 2020 rozšírili pastvu kráv na nivných lúkach o približne 8ha. Na podporu biodiverzity sme okrem pastvy na lokalite, orezávali hlavové vŕby.

Náš maďarský projektový partner Pisztráng Kör, pre účely projektu kúpil tzv. Microtus microbus.
Dopravný prostriedok budú využívať ako pojazdné laboratórium pre deti – najmä na školské exkurzie, ktoré budú vďaka zariadeniu vzdelávať o témach ochrany prírody.

Aktuálne sú totiž mokrade na Veľkolélskom ostrove plné vody.
Pred pár rokmi sme totiž urobili takú vec – zmenili sme sklon dna v odvodňovacom kanáli. Bol to kanál určený na odvádzanie vody z Veľkolélskeho ostrova. Bol vybudovaný v minulosti, aby voda z ostrova po záplavách odtiekla skôr a ľudia mohli lúky čím skôr využívať na pastvu dobytka.

Petícia za záchranu Vnútrozemskej delty Dunaja, ktorú podpísalo až 11 603 ľudí, slúži ako základ k rokovaniam s Vodohospodárskou výstavbou a Ministerstvom životného prostredia o zvýšení prietokov vo Vnútrozemskej delte Dunaja.

O tom aký je stav populácií sysľa pasienkového na Slovensku, aké sú jeho potreby a čo ich sysle ohrozuje sa dozviete v článku Denníka N. Článok ilustrovala Monika Pascoe Mikyšková.

Ako vysádzať stromy v agrárnej krajine: 5 užitočných rád  Ak vás chytilo nadšenie pre vysádzanie stromov a chceli by ste zorganizovať výsadbovú akciu vo svojej obci, tu je niekoľko užitočných tipov:   Výsadbu v extraviláne (napríklad popri poľných cestách) najprv dohodnite s vlastníkmi a užívateľmi pozemku. Vlastníkom komunikácie zväčša býva obec, ktorá musí v výsadbou…

Už druhý víkend neodolali čaru dobrovoľníctva na Tokaji geokeškári z OZ Permoníci, tentoraz na Veľkom kopci (nad Mestom Kráľovský Chlmec).
Ručne sme vyčistili pasienky husto zarastené inváznym agátom a expanzívnymi drevinami.

Serényiho cisterna na Plešivskej planine v Slovenskom Krase bola postavená v roku 1913 pre zabezpečenie napájania dobytka a vylepšenie pastevných podmienok na planine.
Dnes tu však voda pre dobytok chýba, pretože cisterna je nefunkčná a svoju úlohu si už bohužiaľ neplní.

Ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi sme odovzdali petíciu Za záchranu Vnútrozemskej delty Dunaja, ktorú podpísalo 11 603 ľudí.

Na lokalite Starý vrch sa za uplynulé dva roky podarilo strojnásobiť početnosť vzácnej rastliny – katranu tatárskeho. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) tu v spolupráci so Štátnou ochranou prírody v roku 2018 obnovilo pastvu kráv, vďaka ktorej sa na tejto lokalite európskeho významu výrazne zmenilo druhové zloženie rastlín.

V máji bola z našej iniciatívy uskutočnená simulovaná záplava, podľa platného Manipulačného poriadku k VD Gabčíkovo, v ramennej sústave Dunaja. Táto simulovaná záplava, nie je to o čo sa snažíme v petícii.

Pri hľadaní riešení klimatickej zmeny sú lužné lesy často prehliadané. Obnova lužných lesov však môže hrať veľmi dôležitú úlohu pri snahe znížiť koncentráciu CO2 v atmosfére.

Stromy majú schopnosť zachytávať veľké množstvá CO2 z atmosféry a ukladať ho v podobe uhlíka vo svojich tkanivách. Dospelý strom takto dokáže za jeden rok „vytiahnuť“ až 22kg CO2 z atmosféry.

Vplyv klimatickej zmeny na južnom Slovensku je dnes už veľmi citeľný. Zvýšená teplota a nedostatok zrážok ovplyvňujú nielen poľnohospodárov, ale aj okolitú prírodu.

Asi pred rokom sme začali riešiť obnovné aktivity na území európskeho významu Sedliská pri Hlohovci. Južnú časť tohto územia tvoria krásne xerotermné lúky s poniklecom a hlaváčikom, ktoré boli v minulosti využívané ako pasienky.

Vrch Tarbucka sa rozprestiera nad obcami Streda nad Bodrogom, Veľký Kamenec a Malý Kamenec. Tarbucka hostí vďaka špecifickému podložiu a vhodným mikroklimatickým podmienkam vzácne sucho a teplomilné travinno-bylinné porasty a poskytuje domov mnohým chráneným druhom rastlín a živočíchov. Vďaka týmto prírodným hodnotám bola vyhlásená aj ako Územie európskeho významu.

V mesiaci február nám príroda dopriala vlahu aj na Veľkolélskom ostrove.

Na ostrov sa dalo dostať len v gumákoch.

Neveríte?

Pozrite sa 🙂

Ako prebieha obnova mokradí a ramien Dunaja vám priblíži Karolína Sobeková tu. Relácia je v anglickom jazyku.

Tesne pre začatím nášho projektu ochrany korytnačky močiarnej vyšiel na Debnníku N pekný popularizačný článok o tomto druhu. Monika Pascoe Mikyšková je autorkou ilustrácie, ktorá článok sprevádza.

Kľúčovské rameno – v poradí už ôsme, ktoré sa nám spolu s partnerskými organizáciami podarilo obnoviť v ramennej sústave Dunaja. Spoločne oslavujeme ďalší významný míľnik v snahe obnovovať vnútrozemskú deltu Dunaja. Práce sa začali v marci a zavŕšili tento mesiac. Na vtoku ramena bol vybudovaný bočný prepad, vďaka ktorému do ramennej sústavy prúdi dunajská voda.…

V dňoch 24.- 25.9.2019 sa konala exkurzia, na ktorej boli odprezentované ukážky revitalizačných opatrení realizovaných počas projektu a v rámci organizácie nielen v lužných biotopoch Dunaja.

V chránenom vtáčom území Ostrovné Lúky obnovíme maloplošné mokrade! Nielenže je to v tunajšej intenzívne poľnohospodárskej krajine obrovská podpora prie miestnu biodiverzitu, mokrade zároveň pomáhajú v krajine, ktorá už dlhodobo trpí suchom, zadržiavať vodu a taktiež hrajú významnú rolu pri odbúravaní CO2 z atmosféry a pomáhajú tak zmierňovať dopad klimatickej zmeny. Tešíme sa, že naše…

Tešíme sa z krásneho výsledku spolupráce nás, ochranárov prírody s ochranármi zvierat! Na fotkách môžete vidieť,ako to vyzerá, keď sa spoja 2 dobré veci. Tento mesiac sme rozbehli veľmi peknú spoluprácu s miestnou pani, ktorá zachraňuje vyradené a týrané kone. Hľadala pre nich pekné miesto, kde by sa mohli pásť a my sme jej radi…

Na jar 2018 sa nám podarilo revitalizovať kanál na Veľkolélskom ostrove a vytvoriť periodické mokrade o rozlohe skoro 41 ha. Kanál v minulosti bol vybudovaný na rýchle odvodnenie ostrovných lúk po záplavách. Teraz je upravený tak, aby v čase vyšších vodných stavov v Dunaji ( nad 3000 m3/ sec.) privádzal vodu do vysychajúceho stredu ostrova.…

Už prvý rok projektu LIFE Sub-pannonic sme začali s obnovou vzácnych suchomilných travinno-bylinných spoločenstiev. Jednou z lokalít je Fabiánka, časť najväčšej krasovej planiny Slovenského Krasu – Silickej planiny. Okrem špecifických podmienok prostredia je pre zachovanie tunajších travinno-bylinných biotopov dôležitá aj tradičná pastva. Na mnohých miestach sa však už niekoľko desiatok rokov nepáslo, a tak husto…

Od februára 2018 prebiehali v strede dunajského ostrova Veľký Lél revitalizačné práce na oživení kanála, ktorý vybieha z Veľkolélskeho ramena do stredu ostrova. Pôvodne bol tento kanál vybudovaný miestnymi obyvateľmi v minulých storočiach a mal opačný účel ako má dnes – mal zrýchliť odtok vody z pasienkov na ostrove, ktorá tam zostávala po pravidelných životodarných dunajských záplavách vyskytujúcich sa 2…

1. Septembra 2018 o 20:05 na :2 Dvojke, náš najnovší film, ktorý natočil Braňo Molnár. Film vznikol v rámci projektu LIFE10NATSK080 Ochrana a obnova území Natura 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy, v spolupráci BROZ – RTVS – Naturally s.r.o.. Námet: Jaromír Šíbl, Braňo Molnár Scenár: Tomáš Pašteka, Peter Lipovský Kamera: Braňo Molnár, Dušan Senko Hudba:…

Lúky predstavujú ekologicky mimoriadne hodnotné územia. V Dunajských luhoch boli v minulosti udržiavané pasením alebo kosením. Avšak v súvislosti so zmenou hospodárenia, začali postupne zanikať. V rámci obnovy tradičnej pastvy hospodárskych zvierat, sa nám podarilo prinavrátiť pastvu aj do tohto cenného územia. Pastva sa nachádza v blízkosti obce Bodíky a pasie sa približne na 30…

Po revitalizačnom zásahu na jar 2017 sa ukazujú prvé úspechy. V oblasti bývalej ramennej sústavy Dunaja, v rámci projektovej aktivity C.2, pri obci Vojka boli na jar obnovené ramená na úseku dlhšom ako 800 m a vznikli trvalé mokrade na rozlohe takmer 1 ha. Voda, ktorú sme revitalizačnými opatreniami doviedli tam, kde už dlhšie nemala prístup…

Pár týždňov pred Vianocami sa nám podarilo zabezpečiť inštaláciu cestnej zábrany na opustenej poľnej ceste na okraji NPR Apálsky ostrov pri Komárne (SKUEV0092 Dolnovážske luhy), ktorá má brániť vjazdu motorovým vozidlám do Národnej prírodnej rezervácie.

Dňa 14.11.2017 sa uskutočnil networking so zástupcami rakúskeho LIFE projektu Revitalizácia nív Dolnej Moravy, ktorý bol zameraný na vodné revitalizácie. Networking prebehol medzi zástupcami BROZ a rakúskymi organizáciami Via Donau a WWF, ktorý sa zameriavajú v rámci prebiehajuceho LIFE projektu na revitalizáciu bočných ramien rieky Morava, ako aj na manažment nivných lúk formou pastvy. Účastníci vzájomne diskutovali…

Vypočujte si zaujímavý rozhovor o prírode Dunajských luhov a ich ochrane s projektovou manažérkou Silviou Hálkovou.    

Partnerovi projektu – NLC – sa podarilo vypestovať niekoľko druhov pôvodných drevín, ktoré sa budú v nasledujúcom období vysádzať do lesov – duby letné, plané hrušky a jablone, lipy a topole čierne. Spolu sa vypestovalo 4325 ks sadeníc. Zároveň sa zakladajú „materské hlavy“ topoľov bielych a čiernych ako budúce zdroje odrezkov pre vegetatívne množenie.

Cieľom celého podujatia – Ekologický manažment a revitalizácia vodných tokov – bolo informovať odborníkov z oblasti vodného hospodárstva a ochrany prírody o aktuálnych trendoch v ekologickej správe a revitalizáciách vodných tokov, podnietiť ich k vzájomnej spolupráci na riešení otvorených problémov v oblasti úprav a správy vodných tokov a podporiť ich účasť na integrovanom riadení a ochrane vôd.

V septembri 2017 sa ukončila revitalizácia toku Porec v úseku medzi železnicou a diaľnicou v dĺžke cca 600m. Samotná úprava začína cca 150m od železnice a končí pri priepuste na poľnej ceste cca 80m od diaľnice, v dĺžke 496m. Trasa je v priestore parcely vo vlastníctve DAPHNE IAE navlnená tak, aby zhruba zodpovedala starému trasovaniu…

Bývalá štôlňa pod vrchom Slovinec, predstavovala v minulosti významné miesto pre zimovanie netopierov. V roku 2011 došlo k uzavretiu štôlne, čím bol zamedzený vstup pre tieto vzácne živočíchy. Opätovné sprístupnenie štôlne pre netopiere vykonalo naše združenie v roku 2017 a to v spolupráci s občianskym združením SAOLA – ochrana prírody a Štátnou ochranou prírody SR.

V priestoroch hydraulického laboratória Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH)  vytvorili pracovníci fyzický model časti ramennej sústavy.  Model optimalizuje hlavné parametre, pozíciu a konfiguráciu priečnych štruktúr s cieľom dosiahnuť optimálne podmienky toku. Na základe neho a nadväzujúcich terénnych meraní a výpočtov pomocou numerických modelov bude možné vybrať najvhodnejšie opatrenia pre realizáciu v rámci projektovej aktivity C1. Obnova prietočnej kapacity a longitudinálnej spojitosti systému…

V máji 2017 sa podarilo obnoviť a vytvoriť nové mokrade v Dunajských luhoch pri Dobrohošti. Po prekopaní kanála sa voda dostala do terénnych depresií a vznikli tam ideálne podmienky pre pôvodných obyvateľov lužných lesov, napr. obojživelníky a vtáky viazané na otvorenú vodnú plochu. Okrem obojživelníkov sa tam vzápätí po ukončení prác objavili aj vzácne sťahovavé vtáky včeláriky zlaté (Merops apiaster), ktoré skúšali v obnažených pieskových brehoch kanála nájsť vhodné miesto na hniezdenie.