Mokrade boli kedysi v tunajšej krajine takou súčasťou života, že miestny obyvatelia mali vyše 20 rôznych výrazov pre „mokraď“. Pred odvodnením Žitného ostrova mal obrovský význam v regióne každý jeden centimeter nadmorskej výšky, a tieto morfologické rozdielnosti sa premietli do rôznych pomenovaní: gyűr, sziget, lapos.
Miestne pomenovania častokrát poukazujú na prevládajúce rastlinné spoločenstvo (napr. Fűzes [fúezeš]- vrbové, Rakottyás [rakoťťáš]- rakytie, Eger- jelša, Csóványos [čóváňoš]- Pŕhľavie).
Dnes sú takéto mokradné biotopy v krajine čoraz vzácnejšie, ustupujú najmä tlaku intenzívneho poľnohospodárstva a s nimi sa stráca aj zaujímavá a vzácna fauna a flóra.
Našim cieľom bolo na Ostrovných lúkach obnoviť tento miznúci biotop. Už rok po výkopových prácach sú nové mokrade plné života. Okrem žiab či vážok ich začali kolonizovať aj vodné bezstavovce vrátane troch druhov Ochthebiusov: minimus, bernhardi a pusillus. Tento „vodný chrobák“ obýva teplé mokrade a podmáčané lúky a je výborným indikačným druhom.
