Každý nález sa počíta. Či už si skúsený prírodovedec alebo len prechádzaš popri rieke s mobilom v ruke, môžeš nám pomôcť sledovať šírenie inváznych druhov v chránených územiach pozdĺž Dunaja. Stačí ti appka iNaturalist a chuť objaviť niečo nové.

Čo je iNaturalist?

iNaturalist je bezplatná platforma pre občiansku vedu, ktorú využívajú milióny ľudí po celom svete. Pomocou appky vyfotografuješ organizmus v prírode, platforma ti pomôže s určením druhu a tvoj nález sa stane súčasťou vedeckej databázy. Jednoducho, rýchlo, odkiaľkoľvek.

Prečo monitorujeme invázne druhy?

Invázne nepôvodné druhy patria medzi hlavné príčiny straty biodiverzity v Európe. Rýchlo sa šíria, vytláčajú pôvodné rastliny a živočíchy a menia charakter celých biotopov. Čím skôr zaznamenáme nový výskyt, tým skôr môžeme reagovať. Práve preto je monitoring verejnosťou taký cenný: vy ste naše oči v teréne.

V projekte LIFE Resistance sledujeme 16 vybraných inváznych druhov na území Natura 2000 pozdĺž slovensko-maďarskej hranice pri Dunaji. Každý zaznamenaný nález nám pomáha lepšie pochopiť, kde a ako rýchlo sa tieto druhy šíria, a plánovať ich odstraňovanie.

Ako sa zapojiť? Krok za krokom

Krok 1: Stiahni si appku iNaturalist

Appka je dostupná zadarmo pre Android aj iOS.

• Stiahnuť pre Android (Google Play)
• Stiahnuť pre iPhone (App Store)

Môžeš ju používať aj cez webový prehliadač na www.inaturalist.org.

Krok 2: Zaregistruj sa

Vytvor si bezplatný účet na www.inaturalist.org/signup. Registrácia trvá pár minút a potrebuješ len e-mailovú adresu.

Krok 3: Pripoj sa k nášmu projektu

Po prihlásení navštív stránku nášho projektu a klikni na Pridať sa k projektu:

Resistance: Danube Alien Species

Keď budeš členom projektu, tvoje nálezy vybraných inváznych druhov z oblasti Dunaja sa automaticky priradia k nášmu monitoringu.

Krok 4: Vyfotografuj a nahraj nález

V teréne stačí:

1. Otvoriť appku a ťuknúť na Pridať pozorovanie

2. Odfotiť rastlinu alebo živočícha (najlepšie z viacerých uhlov)
3. Pridať miesto a dátum (appka to zvládne automaticky, ak máš zapnutú polohu)

4. Potvrdiť alebo doplniť návrh druhu, ktorý appka ponúkne
5. Uložiť pozorovanie

Ak si nie si istý/á, o aký druh ide, nevadí. Nahrávaj aj tak. Komunita odborníkov a AI systém iNaturalist ti s určením pomôžu.

Tipy pre kvalitné záznamy

• Fotografuj vždy celú rastlinu, aj detail listu, kvetu alebo plodu.
• Pri stromoch a krovinách je cenný záber na kôru a prípadné výhonky.
• Nezabudni na GPS polohu, je to pre nás najdôležitejší údaj.
• Ak si nie si istý/á druhom, pridaj ho do poznámky alebo ho označ tagom projektu.
• Ideálny čas na fotografovanie rastlín je počas kvitnutia alebo plodenia, keď sú znaky najvýraznejšie.

Ktoré druhy hľadáme?

Zameriavame sa na 16 inváznych druhov rastlín vyskytujúcich sa v okolí Dunaja. Ich zoznam s fotografiami a popisom poznávacích znakov, ako aj mapu monitorovaného územia nájdeš priamo v našom projekte na stránke iNaturalist.

Ak sa ti podarí zaznamenať niektorý z nich v oblasti slovensko-maďarského pohraničia pri Dunaji, je to pre nás mimoriadne cenný nález.

Potrebuješ pomoc?

Ak máš otázky ohľadom projektu alebo práce s iNaturalist, neváhaj nás kontaktovať:

Mgr. Barbora Znaminková, znaminkova@broz.sk

Viac o projekte LIFE Resistance a jeho cieľoch nájdeš tu.

Počas prvého májového víkendu zorganizovala Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko v lokalite Senianske rybníky Jarný ornitologický tábor 2026, ktorého sa zúčastnilo 55 dobrovoľníkov z rôznych regiónov Slovenska. Mnohí účastníci zotrvali v teréne viacero dní a zapojili sa do monitoringu vtáctva a mapovania významných lokalít východného Slovenska.

Hlavnou náplňou tábora bol monitoring druhov vtákov a zber údajov v územiach CHVÚ Senianske rybníky a CHVÚ Medzibodrožie. Dobrovoľníci počas troch dní zaznamenávali výskyt druhov a stav biotopov, čím prispeli k získavaniu cenných dát využiteľných pri ochrane vtáctva a manažmente území.

Súčasťou programu bol aj približne desaťkilometrový terénny pochod stepnými lokalitami Medzibodrožia, vrátane Opátskych pieskov a Kerestúrskej pusty. Účastníci sa počas neho oboznámili s významom ochrany vzácnych stepných biotopov a druhov viazaných na otvorenú krajinu.

V teréne boli pozorované viaceré zaujímavé druhy mokraďového a stepného vtáctva. Medzi najvýraznejšie pozorovania patrili aj prvé tohtoročné krakle belasé po návrate zo zimovísk v Afrike.

Program doplnili večerné diskusie a odborné prezentácie. Prednáška venovaná lokalite Senianske rybníky priblížila účastníkom význam územia z pohľadu ochrany prírody aj aktuálne výzvy, ktorým čelia mokrade v období pretrvávajúceho sucha.

Jarný ornitologický tábor opätovne ukázal význam dobrovoľníckych aktivít pri monitoringu a ochrane prírody, ale aj silu komunity ľudí, ktorých spája záujem o vtáctvo a krajinu.

Aktivity boli realizované v rámci projektu LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS „Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska“, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou.

Obnovné práce v teréne sme realizovali aj za pomoci miestnych ľudí a dobrovoľníkov. Zorganizovali sme brigády, kedy ochotní aktivisti čistili zárasty na okrajoch lesa.

Povedomie o tomto vzácnom území, ochranárskych snahách a cieľových druhoch motýľov sa nám podarilo rozšíriť nie len priamym kontaktom s ľuďmi, ale aj vďaka dvom novým informačným panelom, ktoré sme osadili na strategických miestach.

Motýle sú nielen krásne, ale aj mimoriadne citlivé ukazovatele stavu prírody. Sú ako lakmusový papierik krajiny. Ich úbytok signalizuje problémy v krajine, ktoré majú dopad aj na iné živočíchy – vrátane človeka. Vďaka Motýlej polhodinke zbierame údaje, ktoré pomáhajú vedcom sledovať zmeny v prírode a chrániť miesta dôležité pre život motýľov – kvitnúce lúky, pastviny či svetlé lesy.

Ako to prebieha?

V týždni od 26. mája do 1. júna 2025 sa začína jarné kolo pozorovania denných motýľov – Motýlia polhodinka. Motýliu polhodinku organizuje česká ochranárska sieť Skupina JARO, ktorá sa podobne ako mi venuje praktickej ochrane prírody. Tento rok sme spojili sily a tak sa do tejto úspešnej iniciatívy po prvý raz môžu zapojiť aj ľudia na Slovensku. Stačí si vybrať jedno miesto, sledovať motýle počas polhodiny a pozorovania jednoducho zaznačiť do formulára, ktorý nájdete na www.motyliapolhodinka.sk.

Zapojiť sa môže každý

Pozorovanie motýľov je jednoduché – stačí si nájsť vhodné miesto, sledovať motýle od 10:00 do 17:00, ideálne pri teplote 20–30 °C a slnečnom počasí, a vyplniť záznamový formulár. Môžete sa zamerať len na základné druhy – pomôže vám prehľad najčastejších druhov na stiahnutie, alebo mobilná aplikácia iNaturalist, ktorá určí druh aj podľa fotky. V roku 2025 sa Motýlia polhodinka koná v dvoch kolách – jarnom (26. 5. – 1. 6.) a letnom (14. – 20. 7.). Minulý rok sa do prvého ročníka v Česku zapojilo viac ako 600 účastníkov a zaznamenali takmer 5000 pozorovaní. Tento rok chceme dáta rozšíriť aj na Slovensko a spoločne vytvoriť presnejšiu mapu výskytu motýľov v strednej Európe. Zapojiť sa môžu jednotlivci, rodiny, školy aj skupiny priateľov.

Prečo práve motýle?

Motýle patria medzi najohrozenejšie skupiny hmyzu v Európe. Mnohé z nich miznú spolu s pestrou krajinou – s kvitnúcimi lúkami, pasienkami, svetlými lesmi a remízkami. Namiesto toho pribúdajú veľké plochy monokultúr, chemicky ošetrované polia, dokonale pokosené trávniky bez kvetov a zarastajúce lúky bez extenzívneho obhospodarovania. Motýlie húsenice tak nemajú čo jesť, dospelé motýle nemajú kde klásť vajíčka, a chýba im nektár. Výsledkom je tichý, ale dramatický úbytok. Zmena klímy situáciu ešte zhoršuje – niektoré druhy sa šíria zo Stredomoria na sever, ale narážajú na nepriechodné bariéry v krajine. Iné zas ustupujú do vyšších nadmorských výšok, kde už sotva nájdu útočisko.

Viac informácií o iniciatíve, praktické pomôcky a sčítacie formuláre nájdete na www.motyliapolhodinka.sk.

Hlavní partneri projektu na Slovensku:
Slovenská entomologická spoločnosť, BROZ – ochranárske združenie, DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie a Biologické centrum AV ČR.

Pridajte sa na tohtoročné dobrovoľnícke akcie SOS/BirdLife Slovensko zamerané na monitoring a praktickú pomoc vtákom stepných biotopov, ktoré sa budú konať v rámci projektu LIFE 4 STEPPE BIRDS:

• 8.5. – 11.5. Jarný ornitologický tábor, CHVÚ Senianske rybníky
• 31.7. – 3.8. Letný ornitologický tábor, CHVÚ Senianske rybníky

Počas apríla a mája 2023 sme zorganizovali v spolupráci s Nadáciou Telekom workshopy v rámci projektu LIFE Microtus II.

V rámci workshopu Zadržiavanie vody a vytvorenie mikrohabitatov pre viaceré druhy na lokalite Čiližské močiare, sme spolu s odborníkmi na rôzne skupiny živočíchov našli riešenie dlhodobejšieho zadržiavania vody na danej lokalite. Počas leta, kedy je voda z hydromelioračných kanálov potrebná najmä pre poľnohospodárske účely, je potrebné vodu v mokradi zadržať. Počas celého roka slúži lokalita ako oáza a refúgium pre veľké množstvo živočíchov. To platí počas leta, kedy je väčšina okolitých plôch pokrytá poľnohospodárskymi plodinami. Pre uchovanie mokradných rastlín je taktiež voda nevyhnutná. Ako prevencia proti dlhodobému vysušeniu lokality bolo navrhnuté jazierko, ktoré nielen zadrží vodu počas leta, ale súčasne vytvorí množstvo mikrohabitatov pre ďalšie druhy živočíchov a rastlín.

Počas druhého workshopu Čistenie Čiližského potoka a plány obnovy priľahlých mokradí sme odstránili sme dokončili odstraňovanie odpadu v okolí bývalej skládky pri Veľkom Mederi. Po dokončení otvorenia prirodzeného ústia Čiližského potoka a navrátení toku do potoka sa tak zabráni presunu odpadu po prúde. Taktiež sme spolu s so stakeholdermi diskutovali o plánovaných obnovách priľahlých mokradí – napríklad práve obnovením ústia Čiližského potoka vznikne pri Číčove mokraď s rozlohou viac ako 30 hektárov.

Ďakujeme za finančnú podporu Nadácie Telekom a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu

Tlačová správa BROZ

Počas druhého novembrového víkendu sme usporiadali so združením Pre Prírodu, Skupinou JARO a Správou CHKO Biele Karpaty dobrovoľnícku akciu s názvom Misia Apollo 11. Tá na Slovensku zrejme v súčasnosti nemá obdoby, do aktívnej starostlivosti o prírodnú pamiatku Babiná sa totiž v sobotu zapojilo viac ako 70 účastníkov zo Slovenska, Čiech a Francúzska. Hlavnou náplňou ochranárskeho víkendu bolo obnoviť vzácne teplomilné trávnaté biotopy a pripraviť tak pôdu pre návrat motýlieho kráľa, jasoňa červenookého (Parnassius apollo), po ktorom dostala akcia pomenovanie.

Misiu Apollo 11 sme zopakovali presne po piatich rokoch, keďže 11. novembra sme sa stretli aj v roku 2017 na neďalekých Vršatských bralách. Tam aj vďaka tomu dnes žije zrejme najväčšia slovenská populácia jasoňa. Akcie sa vtedy zúčastnilo niečo cez 50 dobrovoľníkov a nárast počtu dobrovoľníkov nás pozitívne prekvapil. „V posledných rokoch sa stretávame skôr s klesajúcim záujmom verejnosti o podobné aktivity spojené so starostlivosťou o chránené územia. Výnimkou sú snáď len akcie zamerané na zbieranie odpadkov či výsadbu. Tie však samé o sebe prebiehajúci úbytok biodiverzity nezvrátia a druhá z nich dokonca môže byť v tomto smere aj kontraproduktívna.“, povedal o akcii náš kolega Jakub Cíbik.

Jednou zo sobotných aktivít bolo práve naprávanie „sadičských“ chýb z minulosti. V polovici minulého storočia boli bralá na Babinej neďaleko Bohuníc pri Pruskom zalesnené borovicou lesnou v snahe oživiť pusté skaly. Dnes však paradoxne poukazujeme na skutočnosť, že nelesné teplo a suchomilné spoločenstvá rastlín na bralách patria k druhovo najbohatším biotopom v našej krajine. Na xerotermy, ako sa odborne nazývajú, je zároveň viazané veľké množstvo bezstavovcov vrátane vzácnych motýľov, napríklad modráčik čiernoškvrnný, priadkovec trnkový alebo spomínaný jasoň červenooký. Dobrovoľníci okrem toho vyčistili od náletových drevín plošinu nad bývalým kameňolomom, v ktorom rastie množstvo rozchodníkov, živných rastlín jasoních húseníc. Počas akcie sa nám tak podarilo obnoviť necelý hektár vzácneho biotopu, ktorý po celom Slovensku doplatil nielen na neuvážené zalesňovanie, ale aj spontánne zarastanie v dôsledku zániku pastvy na bralách. Tá bola do 50. rokov bežnou a dôležitou súčasťou obživy miestnych obyvateľov.

Obnova pastvy v spolupráci s miestnymi obyvateľmi je aj jedným z cieľov projektu Life PANALP, z ktorého bola víkendová akcia finančne podporená. V Bielych Karpatoch dnes pasieme stáda kôz na neďalekých bralách Vršatca a Krasín. O návrat kopytníkov by sme sa chceli pokúsiť aj na Babinej a súčasne dúfame, že sa sem s nimi čoskoro podarí vrátiť aj motýlieho kráľa.

Po víkendovej akcii konštatujeme, že sa nám opäť úspešne podarilo spraviť „malý krok pre ľudstvo, ale veľký pre prírodu“. Tento upravený výrok Neila Armstronga zo „skutočnej“ Misie Apollo 11 zároveň dobre ilustruje, prečo sú podobné ochranárske projekty často verejnosťou nedocenené. „Z pohľadu ľudstva sú naozaj len malým krokom a zvyčajne nám neprinášajú žiaden spoločenský pokrok, ani nám vďaka nim nepribúdajú nové školy, nemocnice či diaľnice. Ich prvoradým zámerom je však robiť dôležité kroky pre človekom čoraz viac ohrozovanú prírodu. A to sa nám cez víkend vďaka zapojeniu siedmich desiatok dobrovoľníkov v Bielych Karpatoch bezpochyby podarilo.“, dodávame na záver spolu s poďakovaním všetkým zúčastneným.

Fotografie: Jakub Cíbik, Adriana Hološková