Obnovné práce v teréne sme realizovali aj za pomoci miestnych ľudí a dobrovoľníkov. Zorganizovali sme brigády, kedy ochotní aktivisti čistili zárasty na okrajoch lesa.

Povedomie o tomto vzácnom území, ochranárskych snahách a cieľových druhoch motýľov sa nám podarilo rozšíriť nie len priamym kontaktom s ľuďmi, ale aj vďaka dvom novým informačným panelom, ktoré sme osadili na strategických miestach.

Motýle sú nielen krásne, ale aj mimoriadne citlivé ukazovatele stavu prírody. Sú ako lakmusový papierik krajiny. Ich úbytok signalizuje problémy v krajine, ktoré majú dopad aj na iné živočíchy – vrátane človeka. Vďaka Motýlej polhodinke zbierame údaje, ktoré pomáhajú vedcom sledovať zmeny v prírode a chrániť miesta dôležité pre život motýľov – kvitnúce lúky, pastviny či svetlé lesy.

Ako to prebieha?

V týždni od 26. mája do 1. júna 2025 sa začína jarné kolo pozorovania denných motýľov – Motýlia polhodinka. Motýliu polhodinku organizuje česká ochranárska sieť Skupina JARO, ktorá sa podobne ako mi venuje praktickej ochrane prírody. Tento rok sme spojili sily a tak sa do tejto úspešnej iniciatívy po prvý raz môžu zapojiť aj ľudia na Slovensku. Stačí si vybrať jedno miesto, sledovať motýle počas polhodiny a pozorovania jednoducho zaznačiť do formulára, ktorý nájdete na www.motyliapolhodinka.sk.

Zapojiť sa môže každý

Pozorovanie motýľov je jednoduché – stačí si nájsť vhodné miesto, sledovať motýle od 10:00 do 17:00, ideálne pri teplote 20–30 °C a slnečnom počasí, a vyplniť záznamový formulár. Môžete sa zamerať len na základné druhy – pomôže vám prehľad najčastejších druhov na stiahnutie, alebo mobilná aplikácia iNaturalist, ktorá určí druh aj podľa fotky. V roku 2025 sa Motýlia polhodinka koná v dvoch kolách – jarnom (26. 5. – 1. 6.) a letnom (14. – 20. 7.). Minulý rok sa do prvého ročníka v Česku zapojilo viac ako 600 účastníkov a zaznamenali takmer 5000 pozorovaní. Tento rok chceme dáta rozšíriť aj na Slovensko a spoločne vytvoriť presnejšiu mapu výskytu motýľov v strednej Európe. Zapojiť sa môžu jednotlivci, rodiny, školy aj skupiny priateľov.

Prečo práve motýle?

Motýle patria medzi najohrozenejšie skupiny hmyzu v Európe. Mnohé z nich miznú spolu s pestrou krajinou – s kvitnúcimi lúkami, pasienkami, svetlými lesmi a remízkami. Namiesto toho pribúdajú veľké plochy monokultúr, chemicky ošetrované polia, dokonale pokosené trávniky bez kvetov a zarastajúce lúky bez extenzívneho obhospodarovania. Motýlie húsenice tak nemajú čo jesť, dospelé motýle nemajú kde klásť vajíčka, a chýba im nektár. Výsledkom je tichý, ale dramatický úbytok. Zmena klímy situáciu ešte zhoršuje – niektoré druhy sa šíria zo Stredomoria na sever, ale narážajú na nepriechodné bariéry v krajine. Iné zas ustupujú do vyšších nadmorských výšok, kde už sotva nájdu útočisko.

Viac informácií o iniciatíve, praktické pomôcky a sčítacie formuláre nájdete na www.motyliapolhodinka.sk.

Hlavní partneri projektu na Slovensku:
Slovenská entomologická spoločnosť, BROZ – ochranárske združenie, DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie a Biologické centrum AV ČR.

Pridajte sa na tohtoročné dobrovoľnícke akcie SOS/BirdLife Slovensko zamerané na monitoring a praktickú pomoc vtákom stepných biotopov, ktoré sa budú konať v rámci projektu LIFE 4 STEPPE BIRDS:

• 8.5. – 11.5. Jarný ornitologický tábor, CHVÚ Senianske rybníky
• 31.7. – 3.8. Letný ornitologický tábor, CHVÚ Senianske rybníky

Počas apríla a mája 2023 sme zorganizovali v spolupráci s Nadáciou Telekom workshopy v rámci projektu LIFE Microtus II.

V rámci workshopu Zadržiavanie vody a vytvorenie mikrohabitatov pre viaceré druhy na lokalite Čiližské močiare, sme spolu s odborníkmi na rôzne skupiny živočíchov našli riešenie dlhodobejšieho zadržiavania vody na danej lokalite. Počas leta, kedy je voda z hydromelioračných kanálov potrebná najmä pre poľnohospodárske účely, je potrebné vodu v mokradi zadržať. Počas celého roka slúži lokalita ako oáza a refúgium pre veľké množstvo živočíchov. To platí počas leta, kedy je väčšina okolitých plôch pokrytá poľnohospodárskymi plodinami. Pre uchovanie mokradných rastlín je taktiež voda nevyhnutná. Ako prevencia proti dlhodobému vysušeniu lokality bolo navrhnuté jazierko, ktoré nielen zadrží vodu počas leta, ale súčasne vytvorí množstvo mikrohabitatov pre ďalšie druhy živočíchov a rastlín.

Počas druhého workshopu Čistenie Čiližského potoka a plány obnovy priľahlých mokradí sme odstránili sme dokončili odstraňovanie odpadu v okolí bývalej skládky pri Veľkom Mederi. Po dokončení otvorenia prirodzeného ústia Čiližského potoka a navrátení toku do potoka sa tak zabráni presunu odpadu po prúde. Taktiež sme spolu s so stakeholdermi diskutovali o plánovaných obnovách priľahlých mokradí – napríklad práve obnovením ústia Čiližského potoka vznikne pri Číčove mokraď s rozlohou viac ako 30 hektárov.

Ďakujeme za finančnú podporu Nadácie Telekom a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu

Tlačová správa BROZ

Počas druhého novembrového víkendu sme usporiadali so združením Pre Prírodu, Skupinou JARO a Správou CHKO Biele Karpaty dobrovoľnícku akciu s názvom Misia Apollo 11. Tá na Slovensku zrejme v súčasnosti nemá obdoby, do aktívnej starostlivosti o prírodnú pamiatku Babiná sa totiž v sobotu zapojilo viac ako 70 účastníkov zo Slovenska, Čiech a Francúzska. Hlavnou náplňou ochranárskeho víkendu bolo obnoviť vzácne teplomilné trávnaté biotopy a pripraviť tak pôdu pre návrat motýlieho kráľa, jasoňa červenookého (Parnassius apollo), po ktorom dostala akcia pomenovanie.

Misiu Apollo 11 sme zopakovali presne po piatich rokoch, keďže 11. novembra sme sa stretli aj v roku 2017 na neďalekých Vršatských bralách. Tam aj vďaka tomu dnes žije zrejme najväčšia slovenská populácia jasoňa. Akcie sa vtedy zúčastnilo niečo cez 50 dobrovoľníkov a nárast počtu dobrovoľníkov nás pozitívne prekvapil. „V posledných rokoch sa stretávame skôr s klesajúcim záujmom verejnosti o podobné aktivity spojené so starostlivosťou o chránené územia. Výnimkou sú snáď len akcie zamerané na zbieranie odpadkov či výsadbu. Tie však samé o sebe prebiehajúci úbytok biodiverzity nezvrátia a druhá z nich dokonca môže byť v tomto smere aj kontraproduktívna.“, povedal o akcii náš kolega Jakub Cíbik.

Jednou zo sobotných aktivít bolo práve naprávanie „sadičských“ chýb z minulosti. V polovici minulého storočia boli bralá na Babinej neďaleko Bohuníc pri Pruskom zalesnené borovicou lesnou v snahe oživiť pusté skaly. Dnes však paradoxne poukazujeme na skutočnosť, že nelesné teplo a suchomilné spoločenstvá rastlín na bralách patria k druhovo najbohatším biotopom v našej krajine. Na xerotermy, ako sa odborne nazývajú, je zároveň viazané veľké množstvo bezstavovcov vrátane vzácnych motýľov, napríklad modráčik čiernoškvrnný, priadkovec trnkový alebo spomínaný jasoň červenooký. Dobrovoľníci okrem toho vyčistili od náletových drevín plošinu nad bývalým kameňolomom, v ktorom rastie množstvo rozchodníkov, živných rastlín jasoních húseníc. Počas akcie sa nám tak podarilo obnoviť necelý hektár vzácneho biotopu, ktorý po celom Slovensku doplatil nielen na neuvážené zalesňovanie, ale aj spontánne zarastanie v dôsledku zániku pastvy na bralách. Tá bola do 50. rokov bežnou a dôležitou súčasťou obživy miestnych obyvateľov.

Obnova pastvy v spolupráci s miestnymi obyvateľmi je aj jedným z cieľov projektu Life PANALP, z ktorého bola víkendová akcia finančne podporená. V Bielych Karpatoch dnes pasieme stáda kôz na neďalekých bralách Vršatca a Krasín. O návrat kopytníkov by sme sa chceli pokúsiť aj na Babinej a súčasne dúfame, že sa sem s nimi čoskoro podarí vrátiť aj motýlieho kráľa.

Po víkendovej akcii konštatujeme, že sa nám opäť úspešne podarilo spraviť „malý krok pre ľudstvo, ale veľký pre prírodu“. Tento upravený výrok Neila Armstronga zo „skutočnej“ Misie Apollo 11 zároveň dobre ilustruje, prečo sú podobné ochranárske projekty často verejnosťou nedocenené. „Z pohľadu ľudstva sú naozaj len malým krokom a zvyčajne nám neprinášajú žiaden spoločenský pokrok, ani nám vďaka nim nepribúdajú nové školy, nemocnice či diaľnice. Ich prvoradým zámerom je však robiť dôležité kroky pre človekom čoraz viac ohrozovanú prírodu. A to sa nám cez víkend vďaka zapojeniu siedmich desiatok dobrovoľníkov v Bielych Karpatoch bezpochyby podarilo.“, dodávame na záver spolu s poďakovaním všetkým zúčastneným.

Fotografie: Jakub Cíbik, Adriana Hološková

V polovici februára sa stretli dobrovoľníci, aby opäť pomohli pasienkovým druhom v Území európskeho významu Veľký kopec. Lokalita je známa výskytom stepných a lesostepných biotopov. Miestnemu aktivistovi a hospodárovi p. Arnoldovi Dócsovi sa na lokalite  vďaka projektu LIFE Sub-pannonic  podarilo obnoviť pastvu kôz, vďaka čomu sa zvýšil výskyt chránených druhov ako vstavač obyčajný a predpokladáme aj zlepšenie stavu populácií ponikleca veľkokvetého.

Naďalej je však potrebné odstraňovať náletové dreviny a dať tak priestor vzácnym stepným biotopom, ktoré potom môžu kozy lepšie udržiavať. Dobrovoľníkom sa podarilo vyčistiť  od náletových drevín a invázneho agátu bieleho niekoľko častí v rámci územia, ktoré boli následne spaľované na kopách. Mozaikovo ponechané solitérne stromy na okraji chráneného územia vrátili lokalite jej niekdajšiu estetickú hodnotu pripomínajúcu otvorené pasienkové lesy, ktoré zároveň sú v hľadáčiku rôznych vzácnych druhov (roháč obyčajný, užovka hladká, dutinové hniezdiče).