Odstraňovanie výsadieb borovice čiernej, ktorá je v našich podmienkach nepôvodnou drevinou, patrí medzi kľúčové aktivity medzinárodného projektu LIFE Endemic PANALP. Spoločným cieľom slovenských a maďarských partnerov je napraviť pôvodne zrejme dobre mienené, no z dnešného pohľadu nešťastné rozhodnutie z minulého storočia zalesniť rozsiahle plochy ťažko dostupných vápencových a dolomitických svahov.

Takéto lokality môžu na prvý pohľad pôsobiť pusto, v skutočnosti však predstavujú mimoriadne cenné biotopy. Vynikajú vysokou biodiverzitou a patria k najstarším prírodným spoločenstvám v našom regióne. Ich kontinuita siaha minimálne do obdobia poslednej doby ľadovej, čomu zodpovedá aj druhové zloženie. Osídľujú ich viaceré reliktné a endemické druhy, ktorých ochrana je jedným z hlavných cieľov projektu.

Jedným z takýchto druhov je luskáč panónsky (Vincetoxicum pannonicum), vzácna rastlina vyskytujúca sa len v Maďarsku. Obnova jeho prirodzených stanovíšť v Pilišských vrchoch neďaleko Budapešti je hlavnou aktivitou jedného z dvoch tamojších projektových partnerov – Lesnej správy Pilisi Parkerdő.

Priebeh týchto aktivít sme mali možnosť vidieť počas spoločného projektového výjazdu 19. marca 2026. Spolu so zástupcami lesnej správy aj Národného parku Dunaj–Ipeľ sme navštívili lokalitu Kopasz-hegy nad mestečkom Budakeszi. Názov tejto lokality, v doslovnom preklade „Lysá hora“, veľmi výstižne odráža jej pôvodný a už aj súčasný charakter. Okrem luskáča panónskeho tu rastie napríklad aj hlaváčik jarný či viacero druhov orchideí. Vo všetkých prípadoch ide o druhy, ktorým veľmi pomáha obnova biotopov otvorených stanovíšť.

Odstraňovanie borovice čiernej úspešne napreduje pod našou taktovkou aj na Slovensku. Významné aktivity prebiehajú najmä v Tematínskych kopcoch, ktoré sú domovom mnohých vzácnych druhov vrátane endemického motýľa modráčika slovenského. V Malých Karpatoch sa sústreďujeme predovšetkým na oblasť Brezovských Karpát. V susedných Bielych Karpatoch sme odstránením borovíc spriechodnili skalné svahy na Vršatských bradlách, ktoré sú významným biotopom jasoňa červenookého. Tento druh sa vyskytuje aj na Súľovských skalách, kde sa však takisto v minulosti realizovala výsadba nepôvodných ihličnanov.

Na tomto notoricky známom území sme sa doteraz venovali odstraňovaniu náletových drevín zo zarastajúcich pasienkov na úpätí. Počas uplynulej zimy sa nám však podarilo získať súhlas vlastníka aj na odstraňovanie borovíc priamo zo skalných brál. V sobotu 14. marca nám pri ukladaní ich biomasy významne pomohli aj dobrovoľníci z o. z. Pre Prírodu, ktoré sa podobným aktivitám venuje najmä v Bielych Karpatoch. Aj vďaka ich zapojeniu sa nám konečne podarilo obnoviť aspoň časť územia a prinavrátiť mu nezalesnený charakter. Veríme, že si na nové výhľady rýchlo zvyknú aj návštevníci a predovšetkým vzácne druhy, ktoré sú doma v takomto otvorenom prostredí plnom slnečných lúčov.

Na plochách, ktoré sme v posledných rokoch obnovovali v rámci projektu LIFE Sub-pannonic, sa túto jar objavil jeden z najkrajších signálov, že naša práca má zmysel – rozkvitli poniklece.

Tieto ikonické druhy suchomilných trávnatých biotopov patria medzi prvé rastliny, ktoré reagujú na zlepšenie podmienok. Ich návrat je dôkazom, že kombinácia opatrení, ktoré v územiach realizujeme – najmä odstraňovanie náletových drevín, obnova pastvy a pravidelné kosenie – vedie k postupnej regenerácii biotopov. Práve absencia tradičného hospodárenia bola v minulosti jednou z hlavných príčin ich ústupu.

Projekt LIFE Sub-pannonic sa zameriava na obnovu vzácnych suchomilných travinno-bylinných porastov na desiatkach lokalít na Slovensku a Morave. Tieto biotopy sú mimoriadne bohaté na druhy, no zároveň citlivé na zmeny v hospodárení – bez pravidelnej starostlivosti rýchlo zarastajú a strácajú svoju biodiverzitu.

Kvitnúce poniklece sú preto viac než len estetickým zážitkom. Sú symbolom návratu rovnováhy do krajiny a potvrdením, že aj dlhodobo zanedbané plochy sa dokážu vrátiť k životu, ak im dáme správnu starostlivosť.

Ďakujeme všetkým partnerom, hospodárom a dobrovoľníkom, ktorí sa na obnove podieľajú. Práve vďaka tejto spolupráci sa darí vracať do krajiny druhy, ktoré z nej postupne mizli.

V otvorenej krajine našich nížin, kde sa realizuje projekt LIFE Steppe Birds, predstavujú línie starých vŕb nenahraditeľný prvok. Pre nás sú krásnou súčasťou scenérie, no pre krakľu belasú či sokola červenonohého sú to strategické miesta pre život. Aby tieto stromy plnili svoju funkciu aj v roku 2026 a neskôr, musíme im v týchto dňoch „nasadiť hlavu“.

Prečo je orez kľúčový pre ciele projektu?

Náš projekt sa zameriava na ochranu druhov viazaných na otvorenú stepnú krajinu. Hoci vŕby často rastú pozdĺž kanálov a jazierok s bahnitými okrajmi, ich význam pre stepné vtáctvo je obrovský:

• Hniezdne dutiny: Pravidelným orezom podľa odborného návodu BROZ stimulujeme strom k tvorbe prirodzených dutín. Tie sú pre krakľu belasú oveľa atraktívnejšie a bezpečnejšie než umelé búdky.
• Stabilita v krajine: Bez orezu by sa staré vŕby pod váhou konárov rozštiepili a zanikli by celé hniezdne línie. Pravidelná „vŕbovačka“ predlžuje život stromov o desiatky rokov.
• Potravná báza: Čerstvo orezané vŕby a ponechané kopy prútia (krovia) v okolí sú domovom pre stovky druhov hmyzu – hlavnú potravu pre mláďatá našich cieľových druhov.

Ako postupujeme (v súlade s návodom)

V rámci aktivít projektu LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS dbáme na správnu techniku, ktorá rešpektuje biológiu stromu aj potreby vtáctva:

1. Zimný termín: Orezy realizujeme výhradne v období vegetačného pokoja (január – február), aby sme stihli pripraviť biotop ešte pred jarným príletom sokolov a kraklí.
2. Orez „na hlavu“: Konáre odstraňujeme motorovou pílou tesne pri kmeni, čím podporujeme typický tvar, ktorý poskytuje vtákom vynikajúci výhľad na loviská.
3. Podpora krovia: Okolo vodných plôch ponechávame hustejšie kroviny, ktoré slúžia ako úkryt pre drobnú zver a zvyšujú celkovú biodiverzitu lokality.

Zároveň si vás dovoľujeme pozvať na dobrovoľnícku akciu / workshop zameraný na orez hlavových vŕb, ktorý sa uskutoční dňa 7.3.2026 v CHVÚ Ostrovné lúky. Stretneme sa o 09:00 v areáli SEV Dropie. Prihlásenie prebieha cez prihlasovací formulár. V prípade ďalších otázok ohľadom tejto akcie ma neváhajte kontaktovať mailom na adrese boska@broz.sk alebo na telefonicky na čisle 0910 320 656. 

Andrej Boška

Máte na svojom pozemku staré vŕby? Inšpirujte sa naším návodom a pomôžte nám vrátiť život do nížin! 

Minulý týždeň sme oslávili Svetový deň mokradí! 2. februára oslavujeme a pripomíname si významnú úlohu, ktorú mokrade zohrávajú pre našu planétu a všetkých jej obyvateľov, človeka nevynímajúc. Tieto nenahraditeľné ekosystémy patria medzi najproduktívnejšie na Zemi a poskytujú najdôležitejšie ekosystémové služby, ako sú regulácia vody, ochrana pred záplavami, ochladzovanie klímy, ukladanie uhlíka a podpora biodiverzity. Taktiež zabezpečujú obživu miliónom ľudí.

Naši partneri z Centra biológie rastlín a biodiverzity skúmajú mokrade z najrôznejších pohľadov – od bahnitého dna, cez hustú vegetáciu brehov až po očiam skrytú diverzitu močiarnych zvukov. Použitím klasického zberu dát v teréne, analýzy eDNA, výskumu vegetácie, bioakustiky a využitia diaľkového prieskumu Zeme sa snažia prehĺbiť poznanie o mokradiach. Výsledky výskumov slúžia ako cenný základ pre obnovu mokradí, ktorej sú súčasťou v rámci projektu LifeResistance.

Rok 2025 bol pre nás opäť úzko spätý s úspešným návratom tradičnej pastvy na miesta, z ktorých na dlhé roky vymizla. V rámci projektu LIFE Endemic PANALP, zameraného na obnovu teplo- a suchomilných spoločenstiev, sa nám v spolupráci s miestnymi gazdami podarilo vrátiť hospodárske zvieratá na deväť lokalít.

Najvýraznejší posun sme dosiahli v Strážovských vrchoch, kde sme nadviazali na viaceré overené spolupráce z predchádzajúcich rokov. Kravy, kozy a ovce tu od vlaňajška udržiavajú ďalších viac než 100 hektárov podhorských lúk v okolí obce Zliechov. Na lokalitách, kde sme pastvu vrátili už skôr, sme zároveň zaznamenali očakávané zlepšenie podmienok pre viaceré vzácne druhy. Na pasienkoch pod Strážovom napríklad výrazne vzrástla početnosť kosatcov trávolistých, ktoré zvieratám nechutia, z niekoľkých trsov na desiatky, a to na niekoľkonásobne väčšej ploche. Pribudli aj kvitnúce orchidey, najmä vstavače bledé, ktorých tu na jar kvitli stovky. Pozitívne vnímame aj rozšírenie pamajoránu, ktorý je živnou rastlinou ohrozeného modráčika čiernoškvrnného, a preto dúfame, že sa tento motýľ čoskoro rozšíri aj na obnovené pasienky. Obnova biotopov a pastvy sa priaznivo prejavila aj na výskyte ďalšieho chráneného druhu – jasoňa chochlačkového.

Úspechy v obnove pastvy sme v uplynulom roku zaznamenali aj v Malých Karpatoch. To nás teší o to viac, že v tomto vinárskom regióne je kontinuita chovu hospodárskych zvierat slabšia a hľadanie spolupracujúcich farmárov je náročnejšie. V spolupráci s obcou Smolenice a miestnym farmárom sme spustili pastvu kôz na historickom hradisku Molpír – zatiaľ na menšej, približne hektárovej ploche. V započatej spolupráci však chceme pokračovať a postupne vrátiť pastvu aj na zvyšok tohto kultúrne aj prírodovedne významného územia. Po prvý raz sa vlani páslo stádo kôz a oviec miestneho hospodára tiež na výslnných svahoch nad obcou Dobrá Voda, ktoré sú domovom viacerých druhov orchideí a hlaváčikov jarných, no bez pravidelnej starostlivosti dlhé roky zarastali náletovými drevinami.

Novú kapitolu spolupráce sme otvorili aj v území európskeho významu Modransko-tŕňanské pustáky nad mestom Modra. Kozy a ovce z malej rodinnej farmy tu dnes opäť spásajú päť hektárov druhovo bohatých lúk, ktoré sú na jar plné poniklecov, orchideí a jasoňov chochlačkových. Túto krajinu už pred viac než sto rokmi navštevoval významný botanik Jozef Ľudovít Holuby, po ktorom je územie známe aj ako Holubyho lesostep. Po ústupe tradičného hospodárenia však začala postupne zarastať. Veríme, že návrat pastvy by potešil aj jednu z najvýznamnejších osobností v dejinách slovenskej botaniky.

Návrat pastvy do krajiny je dlhodobý a náročný proces, ktorý si vyžaduje množstvo fyzickej práce v teréne, ale aj rokovaní s vlastníkmi pozemkov, obcami a farmármi. Niekde sa darí rýchlejšie, inde pomalšie, aj preto budeme v obnove pastvy pokračovať aj v poslednom roku realizácie projektu. Okrem spomínaných pohorí máme rozpracovaných viacero lokalít aj v Bielych Karpatoch.

Teší nás, že výsledky našej práce sú viditeľné nielen v krajine, ale aj na spokojnosti farmárov, ktorým takto pomáhame získavať novú pôdu pre ich stáda. Zároveň veľmi pozitívne vnímame rastúci záujem o obnovu zanedbaných území a fakt, že v mnohých regiónoch už nie sme len iniciátormi, ale že sa na nás s prosbou o pomoc čoraz častejšie obracajú aj samotní vlastníci pozemkov a gazdovia.

Ďakujeme všetkým, s ktorými máme možnosť spolupracovať na obnove tradičnej pastvy a návrate života do poľnohospodárskej krajiny!

Dňa 2.10.2025  sa v krásnych priestoroch Centrum ekovýchovy na Kamzíku uprostred Mestské lesy v Bratislave konalo prvé zo série stretnutí s lesníkmi v rámci projektu Interreg Resilient Trees. Cieľom týchto workshopov je budovať spoluprácu odborníkov pre identifikáciu a zlepšenie postupov pri implementácii usmernení a stratégií EÚ pre zvýšenie biodiverzity a odolnosti lesných porastov i monumentálnych stromov v kontexte s klimatickou zmenou.

Náš kolega Lukáš predstavil ciele partnerov projektu a situáciu v jednotlivých zapojených krajinách. Hovorili sme o možnostiach náhrad a dotácií na lesy v chránených územiach ako nástroja na podporu ekosystémových služieb lesov. Oboznámili sme sa s Koncepciou rozvoja Mestských lesov v Bratislave.

Veríme, že započatá spolupráca bude úspešne pokračovať aj v nasledujúcich rokoch projektu a prinesie zlepšenie ochrany cenných lesných porastov a starých stromov pre biodiverzitu a odolnú krajinu.

V máji sme sa zúčastnili úvodného Kick-off stretnutia partnerov medzinárodného projektu RESILIENT TREES (schéma Interreg Europe) v Prahe.

Cieľom projektu je zvýšiť ochranu biodiverzity a úspešne zaviesť do praxe zlepšené politiky týkajúce sa starých lesov a monumentálnych stromov. Spoločné úsilie 9 partnerských inštitúcií a 3 pridružených politických orgánov zo šiestich krajín podporí vytvorenie siete kľúčových lesných prvkov, čím sa zvýši odolnosť našej krajiny.

Partneri odprezentovali aktuálnu platnú legislatívu v tejto oblasti vo svojej krajine, prebiehali spoločné diskusie, workshopy, networking. Súčasťou stretnutia bola aj exkurzia do pohoria Východní Krušnohoří s ukážkami rôznych spôsobov ochrany starých stromov a šetrného hospodárenia v súkromných i štátnych lesoch.

Úlohou BROZ je zapojiť do takýchto strategických projektových stretnutí aj kľúčových stakeholderov ako napr. Mestské lesy v Bratislave. Na kofinancování projektu na Slovensku sa podieľa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Projekt Zlepšenie vodného režimu dunajských riečnych ramien sme 19. novembra úspešne odprezentovali v Jasnej v rámci Otváracej konferencie k projektom podporeným v rámci výzvy BIO02 „Posilnenie biodiverzity v chránených územiach“.

Aktivity projektu predstavila v mene BROZ Miroslava Rakovská, ktorá sa následne zapojila do moderovanej diskusie s ostatnými zástupcami pre prírodu a prírodný turizmus prínosných projektov. Všetko sú to projekty zamerané na podporu udržateľného cestovného ruchu v národných parkoch a chránených územiach Slovenska. 

Spoločne s BROZ sa podujatia zúčastnil aj zástupca švajčiarskeho projektového partnera WSL (Švajčiarsky federálny ústav pre výskum lesov, snehu a krajiny).

Celkovo bolo na otváracej konferencii predstavených týchto šesť projektov:

• Zachovanie a podpora biodiverzity v ochrannom pásme národného parku Nízke Tatry v lokalite Kráľovská Ľubeľa – Pavol Majko, Občianske združenie Les
• Prírode blízke manažmentové prístupy a moderné technológie pre podporu biodiverzity – Peter Balogh, Národné lesnícke centrum
• Podpora ekologickej konektivity prostredníctvom nášľapných kameňov biodiverzity v lesoch
• Národného Parku Slovenský raj -Ján Scheffer, Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie
• Zlepšenie vodného režimu dunajských riečnych ramien – Miroslava Rakovská, BROZ – ochranárske združenie
• Zlepšenie podmienok na záchranu kľúčových druhov živočíchov pre biodiverzitu Národného parku Muránska planina – Jerguš Tesák, Lesmír, o. z.
• Posilnenie biodiverzity, odolnosti a konektivity Pieninského národného parku – Katarína Butkovská, WWF Slovensko