Za posledné roky sme pri našej práci stáli po boku desiatok farmárov. Vidíme, že keď majú férové podmienky a podporu, dokážu svojou prácou robiť oveľa viac než len produkovať potraviny. Pomáhajú vracať do krajiny opeľovače, vtáctvo, kvitnúce lúky, zdravú pôdu či tradičnú pastvu. Zároveň si však čoraz častejšie musia poradiť so suchom, extrémami počasia či nedostatkom krmovín, teda dôsledkami klimatickej krízy, ktoré už dnes naplno zasahujú aj slovenské poľnohospodárstvo. Popritom dlhodobo čelia náročnej byrokracii, zložitým pravidlám a kontrolám a dnes aj neistote, či bude ich práca pre spoločnosť a krajinu spravodlivo ocenená. Práve preto vznikla kampaň Pestrá krajina, do ktorej ideme so SOS/Birdlife Slovensko a s podporou Agro-ekofórum. Je postavená na skutočných príbehoch a príkladoch dobrej praxe, ktoré sme dosiahli pri spolupráci s farmármi aj na našich vlastných ekofarmách. Ukážeme vám, že dobre nastavené opatrenia, môžu byť prínosom pre farmárov, prírodu aj život na vidieku. Počas najbližších letných týždňov vás s kamerou zoberieme na tri inšpiratívne miesta na Slovensku. Postupne predstavíme návrat pastvy, obnovu opustených, tzv. bielych plôch aj biopásy. Tieto témy spoločne predstavia farmári a ochranári, ktorí sa im dlhodobo venujú. Pridáme aj ďalšie zaujímavosti, dáta a skúsenosti z praxe, ktoré ukazujú, že poľnohospodárstvo a ochrana prírody môžu ísť ruka v ruke. Kampaň prichádza v rozhodujúcom čase. Práve teraz sa totiž pripravuje nové nastavenie európskych fondov po roku 2027. Je preto dôležité, aby Európska komisia a následne Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie zabezpečili dostatok prostriedkov pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a opatrenia, ktoré spravia našu krajinu pestrejšou a odolnejšou voči klimatickej kríze.

Ak chceme mať aj o desaťročia pestrú krajinu, kvalitné lokálne potraviny a živý vidiek, musíme podporiť ľudí, ktorí sa o krajinu starajú každý deň. Viac informácií o kampani nájdete na stránke Pestrej Krajiny.

Krakľa belasá sa po zime opäť vracia do slovenskej krajiny. Prvé jedince boli v juhovýchodoslovenských stepiach pozorované 29. apríla a v nasledujúcich dňoch pribúdali ďalšie pozorovania. Počas jarného ťahu sa zastavili aj na viacerých lokalitách západného Slovenska.

Popri monitoringu výskytu druhu pokračuje aj podpora vhodných podmienok pre jeho hniezdenie. V územiach CHVÚ Medzibodrožie a Senianske rybníky aktuálne prebieha inštalácia 30 nových hniezdnych búdok pre krakľu belasú.

Okrem toho dala SOS/BirdLife Slovensko vyrobiť ďalších 300 búdok, ktoré budú inštalované na vhodných lokalitách západného Slovenska, aby mali krakle čo najlepšie podmienky na návrat a hniezdenie aj v regiónoch, kde kedysi patrili medzi typické druhy poľnohospodárskej krajiny.

Aktivity na podporu návratu krakle belasej sú realizované v rámci projektu LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS „Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska“. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.

foto krakle: Andrej Barát

Fotky búdok: archív SOS/BirdLife Slovensko

Vo Vtáčom raji sa každoročne počas jarného ťahu odohráva výnimočný prírodný jav. Nad mokraďami a lúkami CHVÚ Senianske rybníky prelietajú veľké kŕdle brehárov čiernochvostých, ktorých počty môžu presiahnuť aj tisíc jedincov. Tento rok ornitológovia z SOS/BirdLife SLovensko v území zaznamenali 840 jedincov, čo predstavuje na slovenské pomery mimoriadne vzácne pozorovanie.

Brehár čiernochvostý (Limosa limosa) je druh viazaný na mokrade, vlhké lúky a pobrežné oblasti. Hniezdi na zemi v trávnatých porastoch a počas migrácie prekonáva tisíce kilometrov medzi hniezdiskami v severnej Európe a zimoviskami v západnej Európe, Afrike či južnej Ázii.

Na Slovensku dnes už prakticky nehniezdi. Od roku 2007 boli zaznamenané len sporadické pokusy o hniezdenie na dvoch lokalitách, a preto patrí medzi naše najvzácnejšie druhy viazané na mokrade. Podľa červených zoznamov je v Európe vedený ako takmer ohrozený druh (NT), na Slovensku dokonca ako kriticky ohrozený (CR).

Význam mokradí v okolí Senného je preto mimoriadny. Lokality ako lúka Ostrovik poskytujú migrujúcim vtákom priestor na odpočinok a doplnenie energie počas náročného jarného ťahu. Pozorovanie stoviek brehárov čiernochvostých v koordinovanom lete patrí medzi najvýnimočnejšie ornitologické zážitky, ktoré možno na Slovensku zažiť.

K zachovaniu týchto biotopov prispieva aj Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, ktorá v území realizuje obnovu a manažment mokraďných lúk, vrátane pastvy a ďalších opatrení zameraných na udržanie vhodných podmienok pre vtáctvo. Práve pre rozšírenie vhodných biotopov pre breháre čiernochvosté plánuje SOS/BirdLife Slovensko v rámci projektu rozšíriť pastvu v CHVÚ Senianske rybníky aj na ďalšie lokality.

Aktivity prebiehajú v rámci projektu LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS „Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska“. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.

Foto: Tomáš Ličák / archív SOS/BirdLife Slovensko (04/2026)

Pomocou dobrovoľníkov z ČSOB a.s. sme vysadili ďalších asi 450 rastlín, ktoré budú zvyšovať potravnú ponuku rôznym druhom opeľovačov. Ide konkrétne o druhy: pamajorán obyčajný (Origanum vulgare), čiernohlávok obyčajný (Prunella vulgaris), betonika lekárska (Betonica officinalis), šalvia lúčna (Salvia pratensis), šalvia praslenatá (Salvia verticillata) a krvavec lekársky (Sanquisorba officinalis). 

Tieto byliny produkujú dostatok nektáru, čím sú významným zdrojom potravy pre množstvo opeľovačov, ako napr. čmele, včely a dospelé jedince motýľov. Šalvie lúčne začínajú kvitnúť už v máji a pamajorán aj čiernohlávok kvitnú od júna – júla až do októbra, a tak poskytujú potravu pre hmyz pomerne dlhé obdobie.

Krvavec lekársky je typický prevažne na vlhkých stanovištiach a nevyhnutný pre výskyt ohrozených druhov motýľov: modráčika krvavcového (Maculinea teleius) a modráčika bahniskového (Maculinea nausithous). Samičky modráčikov kladú vajíčka do súkvetí krvavcov a po ich vyliahnutí sa prvé larválne instary živia iba rastúcimi semenníkmi krvavcov. Na lokalitách, kde krvavce nerastú, nenachádzajú ani modráčiky zdroj potravy pre svoje húsenice.

Rastliny treba v tomto suchom počasí pravidelne zalievať a na zachovanie biodiverzity na lokalite je dôležitá aj následná starostlivosť. Nie je žiadúce ani ponechanie stanovíšť postupnej sukcesii, a teda zarastaniu, ani príliš časté alebo skoré kosenie pred plným kvitnutím väčšiny druhov.

Minulý týždeň sme sa stretli s kolegami z Otto Herman Institute z Maďarska a ich partnermi HUN-REN Ecological Research Center, Budakeszi Vadaspark Public, z viacerých národných parkov, aj Univerzity v Debrecéne. Začal sa im totiž nový projekt LIFE Citellus zameraný na záchranu sysľa pasienkového v Maďarsku a Rumunsku. Boli si pozrieť naše lokality a úspechy v ÚEV Cifra, Tisovský kras a Muránska planina, rozprávali sme sa o metódach odchytov a translokácií, genetickej štúdii, našich riešeniach na potlačenie predácie zo strany mačiek divých, líšok aj dravých vtákoch pri reštitúciách, monitoringu početnosti a ďalších témach. Tešíme sa, že je v Európe druhý veľký projekt na záchranu sysľov a na ďalšiu výmenu skúseností, určite sa ešte s riešiteľmi projektu stretneme viackrát.

Výsledky hniezdnej sezóny z roku 2025 nás pozitívne šokovali. Tento rok sme zaznamenali 38 teritórií a 36 hniezdiacich párov – najviac za posledné štvrťstoročie! Pozitívny trend v počte hniezdiacich párov sme vďaka monitoringu potvrdili už piatu sezónu po sebe. Jeden z najpestrejších vtákov našej prírody zažíva prekvapivý návrat.

Kľúčovým faktorom pre zvrátenie negatívneho trendu je, podobne ako v susednom Maďarsku, cielená podpora hniezdenia prostredníctvom hniezdnych búdok, ktoré umožnia krakli vrátiť sa na lokality, kde vďaka existujúcej pastve nájde dostatok potravy, no chýbajú podmienky na hniezdenie.

Špeciálne búdky umiestňujeme cielene na lokality vhodné pre šírenie a návrat krakle belasej, najmä na Východoslovenskej nížine. Za posledné desaťročia ich pribudli stovky, z toho len za posledných 5 rokov viac než 200. V minulom roku s podporou Nadácie VSE a s pomocou VSD pribudlo ďalších 70 búdok na stĺpoch elektrického vedenia. Tento rok sme zaznamenali jasnú preferenciu kraklí pre búdky umiestnené práve na stĺpoch – krakle majú z nich lepší rozhľad a sú lepšie chránené pred predátormi.

Hoci početnosť krakle belasej na juhovýchode Slovenska rastie už piaty rok po sebe, hniezdenie sme doteraz zaznamenávali iba na relatívne malom území južne od rieky Latorica. Až tento rok sa krakle výraznejšie posunuli, 3 teritóriá sme zistili severne od Latorice, z toho 2 páry aj zahniezdili.

Tento rok pre nás priniesol aj mimoriadne prekvapivý a potešujúci objav, ktorý vrhá svetlo na ekologické priority druhu. Jeden hniezdny pár si vybral lúku Ostrovik v Chránenom vtáčom území Senianske rybníky, kde sa SOS/BirdLife Slovensko už 20 rokov stará o záchranu stepného biotopu pomocou obnovy mokradí a pastvy zaplavovaných lúk.

K praktickej ochrane krakle belasej významne prispieva najmä projekt LIFE 4 STEPPE BIRDS, ktorý umožňuje dlhodobé ochranárske aktivity, ktoré realizujeme. Dôležitú podporu poskytli aj nadácie – najmä Nadácia VSE, ktorá finančne prispela na časť inštalovaných búdok, a spoločnosť VSD, ktorá zabezpečila ich inštaláciu. Ďakujeme aj Nadácií ZSE za podporu projektu Spoznaj s nami vtáka roka krakľu belasú, vďaka ktorému sme mohli tento príbeh počas roka šíriť. A Nadácií Tipsport za príspevok na fungovanie našej farmy v Sennom. Rovnako zavážila aj pomoc individuálnych darcov, ktorí nám prispeli. Ďakujeme Vám.

To, či má krakľa belasá nádej na trvalé prežitie v našej poľnohospodárskej krajine nezávisí len od neutíchajúceho entuziazmu ochranárov a finančnej podpory donorov a darcov, ale predovšetkým od osvieteného prístupu poľnohospodárov, a najmä štátu, ktorý nastavuje pravidlá, podľa ktorých rozdeľuje finančnú podporu farmárom formou dotácií. Preto budeme podporovať požiadavky nášho ministerstva adresované EK na dostatočnú podporu našich farmárov v novej SPP, keďže pri slabej podpore je najzraniteľnejším práve pastevný chov, ktorý často patrí medzi nie práve najviac ekonomicky výhodné spôsoby hospodárenia, no má enormný význam pre ochranu biodiverzity.

LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS „Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska“. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.

V uplynulom období sme zberali semená krvavca lekárskeho (Sanguisorba officinalis). Táto rastlina preferuje predovšetkým vlhké stanovištia, mokré nehnojené lúky. Je významnou živnou rastlinou pre húsenice aj imága kriticky ohrozených druhov motýľov: modráčika krvavcového (Phengaris teleius) a modráčika bahniskového (Phengaris nausithous). Z pôvodných lokalít výskytu, ktoré zarastajú bujnou vegetáciou a náletovými drevinami, alebo je na nich narušený vodný režim, sa krvavce vytrácajú. 

Na zber boli vybrané dostatočne početné zdrojové populácie krvavca. Zozbierané semená budú použité na pestovanie sadeníc, ktoré budú neskôr vysádzané na mokradné lokality obnovené v rámci projektu LIFE Metamorphosis.