Minulý týždeň sme sa stretli s kolegami z Otto Herman Institute z Maďarska a ich partnermi HUN-REN Ecological Research Center, Budakeszi Vadaspark Public, z viacerých národných parkov, aj Univerzity v Debrecéne. Začal sa im totiž nový projekt LIFE Citellus zameraný na záchranu sysľa pasienkového v Maďarsku a Rumunsku. Boli si pozrieť naše lokality a úspechy v ÚEV Cifra, Tisovský kras a Muránska planina, rozprávali sme sa o metódach odchytov a translokácií, genetickej štúdii, našich riešeniach na potlačenie predácie zo strany mačiek divých, líšok aj dravých vtákoch pri reštitúciách, monitoringu početnosti a ďalších témach. Tešíme sa, že je v Európe druhý veľký projekt na záchranu sysľov a na ďalšiu výmenu skúseností, určite sa ešte s riešiteľmi projektu stretneme viackrát.

Výsledky hniezdnej sezóny z roku 2025 nás pozitívne šokovali. Tento rok sme zaznamenali 38 teritórií a 36 hniezdiacich párov – najviac za posledné štvrťstoročie! Pozitívny trend v počte hniezdiacich párov sme vďaka monitoringu potvrdili už piatu sezónu po sebe. Jeden z najpestrejších vtákov našej prírody zažíva prekvapivý návrat.

Kľúčovým faktorom pre zvrátenie negatívneho trendu je, podobne ako v susednom Maďarsku, cielená podpora hniezdenia prostredníctvom hniezdnych búdok, ktoré umožnia krakli vrátiť sa na lokality, kde vďaka existujúcej pastve nájde dostatok potravy, no chýbajú podmienky na hniezdenie.

Špeciálne búdky umiestňujeme cielene na lokality vhodné pre šírenie a návrat krakle belasej, najmä na Východoslovenskej nížine. Za posledné desaťročia ich pribudli stovky, z toho len za posledných 5 rokov viac než 200. V minulom roku s podporou Nadácie VSE a s pomocou VSD pribudlo ďalších 70 búdok na stĺpoch elektrického vedenia. Tento rok sme zaznamenali jasnú preferenciu kraklí pre búdky umiestnené práve na stĺpoch – krakle majú z nich lepší rozhľad a sú lepšie chránené pred predátormi.

Hoci početnosť krakle belasej na juhovýchode Slovenska rastie už piaty rok po sebe, hniezdenie sme doteraz zaznamenávali iba na relatívne malom území južne od rieky Latorica. Až tento rok sa krakle výraznejšie posunuli, 3 teritóriá sme zistili severne od Latorice, z toho 2 páry aj zahniezdili.

Tento rok pre nás priniesol aj mimoriadne prekvapivý a potešujúci objav, ktorý vrhá svetlo na ekologické priority druhu. Jeden hniezdny pár si vybral lúku Ostrovik v Chránenom vtáčom území Senianske rybníky, kde sa SOS/BirdLife Slovensko už 20 rokov stará o záchranu stepného biotopu pomocou obnovy mokradí a pastvy zaplavovaných lúk.

K praktickej ochrane krakle belasej významne prispieva najmä projekt LIFE 4 STEPPE BIRDS, ktorý umožňuje dlhodobé ochranárske aktivity, ktoré realizujeme. Dôležitú podporu poskytli aj nadácie – najmä Nadácia VSE, ktorá finančne prispela na časť inštalovaných búdok, a spoločnosť VSD, ktorá zabezpečila ich inštaláciu. Ďakujeme aj Nadácií ZSE za podporu projektu Spoznaj s nami vtáka roka krakľu belasú, vďaka ktorému sme mohli tento príbeh počas roka šíriť. A Nadácií Tipsport za príspevok na fungovanie našej farmy v Sennom. Rovnako zavážila aj pomoc individuálnych darcov, ktorí nám prispeli. Ďakujeme Vám.

To, či má krakľa belasá nádej na trvalé prežitie v našej poľnohospodárskej krajine nezávisí len od neutíchajúceho entuziazmu ochranárov a finančnej podpory donorov a darcov, ale predovšetkým od osvieteného prístupu poľnohospodárov, a najmä štátu, ktorý nastavuje pravidlá, podľa ktorých rozdeľuje finančnú podporu farmárom formou dotácií. Preto budeme podporovať požiadavky nášho ministerstva adresované EK na dostatočnú podporu našich farmárov v novej SPP, keďže pri slabej podpore je najzraniteľnejším práve pastevný chov, ktorý často patrí medzi nie práve najviac ekonomicky výhodné spôsoby hospodárenia, no má enormný význam pre ochranu biodiverzity.

LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS „Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska“. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.

V uplynulom období sme zberali semená krvavca lekárskeho (Sanguisorba officinalis). Táto rastlina preferuje predovšetkým vlhké stanovištia, mokré nehnojené lúky. Je významnou živnou rastlinou pre húsenice aj imága kriticky ohrozených druhov motýľov: modráčika krvavcového (Phengaris teleius) a modráčika bahniskového (Phengaris nausithous). Z pôvodných lokalít výskytu, ktoré zarastajú bujnou vegetáciou a náletovými drevinami, alebo je na nich narušený vodný režim, sa krvavce vytrácajú. 

Na zber boli vybrané dostatočne početné zdrojové populácie krvavca. Zozbierané semená budú použité na pestovanie sadeníc, ktoré budú neskôr vysádzané na mokradné lokality obnovené v rámci projektu LIFE Metamorphosis.

Dňa 16. októbra 2025 boli v rámci projektu Interreg SK-CZ Biologická rozmanitosť ako kľúč k lepšiemu životu (BIOROZ) v blízkosti Novej Bošáce vysádzané rôzne rastliny s cieľom zvýšiť biodiverzitu územia. Vybrané druhy sú pôvodné a predstavujú živné rastliny pre vzácne druhy motýľov, ale aj iného hmyzu, ktoré v chudobných trávnatých porastoch nenachádzajú dostatok potravy pre húsenice ani nektáru pre dospelé jedince. Celkovo bolo vysadených vyše 1000 jedincov z 12 druhov rastlín: rebríček vratičolistý (Achillea tanacetifolia), betonika lekárska (Betonica officinalis), klinček kartuziánsky (Dianthus cartusianorum), oman britský (Inula britanica), oman vrbolistý (Inula salicina), srdcovník obyčajný (Leonorus cardiaca), pamajorán obyčajný (Origanum vulgare), skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata), čiernohlávok obyčajný (Prunella vulgaris), šalvia praslenatá (Salvia verticillata), čistec nemecký (Stachys germanica) a železník lekársky (Verbena officinalis). 

Priesady boli vypestované zo semien získaných počas zberov na lokalitách v Bielych Karpatoch minulý rok. Na pestovaní rastlín sa podieľali partneri projektu: Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch (NPPC), Národní centrum zemědělského a potravinářského výskumu v Olomouci (CARC) a Mendelova univerzita v Brně – Ústav zelinářství a květinářství Zahradnická fakulta v Lednici (MENDELU). BROZ participovalo na samotnej výsadbe rastlín a zabezpečí aj ďalšiu starostlivosť, napr. polievanie v čase sucha, ochranu pred zverou, výsev semien vybraných rastlín a nastielanie zelenej biomasy z pokosených pestrých lúk na druhovo chudobné plochy, kosenie a odstraňovanie biomasy. 

Jednou z aktivít projektu LIFE Diverseed je vysadenie desiatich kriticky ohrozených druhov rastlín, vďaka čomu posilníme ich súčasné populácie dvoj až trojnásobne. Jedným z týchto druhov je aj Spergularia media, čiže pakolenec obrúbený. Ide o slanomilnú a vlhkomilnú rastlinu, ktorá je v súčasnosti na ústupe – rovnako ako jej prirodzený biotop. Obľubuje vlhké, slané a odhalené pôdy s miernymi disturbanciami.

Pakolenec sme vysádzali na troch lokalitách, kde spolupracujeme s lokálnymi farmármi, zabezpečujeme pastvu a usilovne pracujeme na tom, aby spoločenstvá týchto biotopov nedegradovali. Plochy sme vyznačili, zamerali v mapách a budúci rok budeme sledovať, ako sa rastlinám darí.

Zvyšných sto rastlín budeme vysádzať na jar budúceho roka.

Motýle sú nielen krásne, ale aj mimoriadne citlivé ukazovatele stavu prírody. Sú ako lakmusový papierik krajiny. Ich úbytok signalizuje problémy v krajine, ktoré majú dopad aj na iné živočíchy – vrátane človeka. Vďaka Motýlej polhodinke zbierame údaje, ktoré pomáhajú vedcom sledovať zmeny v prírode a chrániť miesta dôležité pre život motýľov – kvitnúce lúky, pastviny či svetlé lesy.

Ako to prebieha?

V týždni od 26. mája do 1. júna 2025 sa začína jarné kolo pozorovania denných motýľov – Motýlia polhodinka. Motýliu polhodinku organizuje česká ochranárska sieť Skupina JARO, ktorá sa podobne ako mi venuje praktickej ochrane prírody. Tento rok sme spojili sily a tak sa do tejto úspešnej iniciatívy po prvý raz môžu zapojiť aj ľudia na Slovensku. Stačí si vybrať jedno miesto, sledovať motýle počas polhodiny a pozorovania jednoducho zaznačiť do formulára, ktorý nájdete na www.motyliapolhodinka.sk.

Zapojiť sa môže každý

Pozorovanie motýľov je jednoduché – stačí si nájsť vhodné miesto, sledovať motýle od 10:00 do 17:00, ideálne pri teplote 20–30 °C a slnečnom počasí, a vyplniť záznamový formulár. Môžete sa zamerať len na základné druhy – pomôže vám prehľad najčastejších druhov na stiahnutie, alebo mobilná aplikácia iNaturalist, ktorá určí druh aj podľa fotky. V roku 2025 sa Motýlia polhodinka koná v dvoch kolách – jarnom (26. 5. – 1. 6.) a letnom (14. – 20. 7.). Minulý rok sa do prvého ročníka v Česku zapojilo viac ako 600 účastníkov a zaznamenali takmer 5000 pozorovaní. Tento rok chceme dáta rozšíriť aj na Slovensko a spoločne vytvoriť presnejšiu mapu výskytu motýľov v strednej Európe. Zapojiť sa môžu jednotlivci, rodiny, školy aj skupiny priateľov.

Prečo práve motýle?

Motýle patria medzi najohrozenejšie skupiny hmyzu v Európe. Mnohé z nich miznú spolu s pestrou krajinou – s kvitnúcimi lúkami, pasienkami, svetlými lesmi a remízkami. Namiesto toho pribúdajú veľké plochy monokultúr, chemicky ošetrované polia, dokonale pokosené trávniky bez kvetov a zarastajúce lúky bez extenzívneho obhospodarovania. Motýlie húsenice tak nemajú čo jesť, dospelé motýle nemajú kde klásť vajíčka, a chýba im nektár. Výsledkom je tichý, ale dramatický úbytok. Zmena klímy situáciu ešte zhoršuje – niektoré druhy sa šíria zo Stredomoria na sever, ale narážajú na nepriechodné bariéry v krajine. Iné zas ustupujú do vyšších nadmorských výšok, kde už sotva nájdu útočisko.

Viac informácií o iniciatíve, praktické pomôcky a sčítacie formuláre nájdete na www.motyliapolhodinka.sk.

Hlavní partneri projektu na Slovensku:
Slovenská entomologická spoločnosť, BROZ – ochranárske združenie, DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie a Biologické centrum AV ČR.

Zastavili sa na svojej tradičnej migračnej zastávke – lúke Ostrovik v CHVÚ Senianske rybníky. Brehár čiernochvostý aktuálne na Slovensku nehniezdi kvôli úbytku vhodných biotopov. Na migrácií sa tu však zastavujú desiatky jedincov. Veríme, že ak sa podmienky u nás zlepšia aj vďaka projektu LIFE 4 STEPPE BIRDS vrátia sa breháre na Slovensko opäť aj ako hniezdiče.

Krakľa belasá sa stala vtákom roka 2025. Krakľa je vlajkovým druhom ochrany prírody v slovenských stepiach – vzácnych biotopoch kultúrnej krajiny, ktorých osud má vo svojich rukách človek. To, ako sa bude krakli a jej podobným druhom u nás dariť je aj naďalej v rukách ľudí – farmárov, ochranárov a politikov. Recept na jej ochranu je jasný. Známe sú postupy a návody. Otázne zostáva, ako sa tieto postupy podarí presadiť a udržať v praxi u nás, ale aj v ďalších krajinách. Náš projekt LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS – OCHRANA A NÁVRAT STEPNÝCH DRUHOV VTÁKOV NA NÍŽINY SLOVENSKA má prispieť práve k ochrane ochranu krakle belasej pomocou obnovy pastvy a stoviek búdok umiestnených na vhodné lokality. Prečítajte si viac o krakli v článku na stránke Denníku N.