Návod na orez hlavových vŕb

Prečo a pre koho orezávať?

Hlavová vŕba nie je druh vŕby, ale veľmi dômyselný spôsob hospodárenia. Hlavové vrbiny boli v minulosti v našej nížinnej podmáčanej krajine pomerne časté. Naši predkovia v minulosti orezávali tieto stromy, najmä kvoli získavaniu palivového dreva a dreva a prútov na stavbu domov.  Využívali tak vysokú schopnosť obnovy vŕb, ktoré po oreze veľmi rýchlo vyháňajú nové výhonky s listami a veľmi rýchlo obnovia svoju korunu – veľmi rýchlo im narastie nová hlava J.

Aj veľa umeleckých diel, je dôkazom takéhoto hospodárenia ľudí v krajine. Hlavové vŕby nájdeme v maľbách Josefa Ladu, dokonca aj Vincenta Van Gogha.

Nie je to však len človek, ktorý ťaží z pestovania stromov „na hlavu“. Orezávanie pomáha množstvu druhov, aj samotným vŕbam, lebo vďaka orezu sa dožívajú dlhšieho veku. Kmene pravidelne orezávaných vŕb môžu narásť do skutočne impozantných rozmerov keď obvod ich kmeňa môže dosiahnuť až päť metrov. V ich strede sa postupne vytvárajú dutiny vyplnené rozkladajúcim sa drevom – práchnom. Tým, že vŕba je vyživovaná tesne pod kôrou, stromu to vôbec neprekáža a môže sa dožiť aj viac ako 120 rokov. Hlavové vŕby tak poskytujú útočisko živočíchom viazaným na odumreté drevo ako aj takým, ktoré na hniezdenie vyhľadávajú dutiny stromov.

Celá dutina vŕby tvorí jeden celý ekosystém, v ktorom žije množstvo druhov húb, lariev, chrobákov, motýľov, mravcov. Často tieto dutiny využívajú netopiere a kuny ako svoje úkryty, hniezdia v nich vtáci ako napríklad červienky alebo divé kačice.

Ktoré vŕby?

Orezávať by sme mali (pokiaľ teda nezakladáme cielene mladé hlavové vŕby)  iba také stromy, ktoré už v minulosti boli orezávané na hlavu. Možno máte informácie o takýchto orezoch vo vašom okolí, v obciach, alebo priamo na vašich pozemkoch, alebo si dokonca pamätáte orez konkrétnych stromov z mladosti alebo aj nedávnej minulosti. Treba sa v krajine prejsť a identifikovať takéto vŕby.
Mala by byť na nich zreteľne rozpoznateľná hlava – „šišaté“ rozkonárenie zo zhrubnutej časti. Asi také ako na priloženom obrázku – strom vpravo. Na kmeni je aj zreteľne rozpoznateľná staršia kôra ako na konároch.

Jednou z možností je potenciálne stromy nafotiť a poslať nám ich na broz(at)broz.sk na konzultáciu. Radi vám poradíme.

Ako na to?

Konáre treba orezávať v „akurátnej“ vzdialenosti -ani nie príliš blízko, ani nie príliš ďaleko. J Zhruba 4-7 cm od kmeňa.  Asi najjednoduchšie je, keď si to budete vedieť vizuálne predstaviť. Takže takto:

Rez treba robiť ideálne čo najčistejší a najplynulejší, v tomto najlepšie poslúži motorová píla. Dodržujte prosím zásady bezpečnosti a zdravia pri práci, používajte ochranné pomôcky. Vŕby treba vo väčšine prípadov orezávať z rebríka, tak o to väčší pozor treba dávať.

POZOR! Konáre si treba najskôr narezať zdola, približne do 1/3, pretože ak by sme ich začali rezať zhora, mohli by ťarcha konára zlupnúť celú koru.

Presný postup rezu je takýto (podľa Arboristického štandardu):

Rez konára „na trikrát“. Pri konároch s priemerom nad 50 mm (pri ktorých je riziko strhnutia kôry alebo rozštiepenia) sa vo vzdialenosti 100 – 200 mm od konárového krúžku vedie prvý rez odspodu konára kolmo na jeho os približne do 1/3 jeho priemeru. Druhý rez sa vedie približne vo vzdialenosti 300 – 400 mm od konárového krúžku zhora nadol. Vzniknutý pahýľ sa odstráni rezom na konárový krúžok.

Takto:

Vŕby treba orezávať v zimnom období, keď je utlmená cirkulácia živín. Treba to stihnúť ideálne do konca februára, maximálne polovice marca. Nikdy nie vtedy, ak už vyháňajú listy. hlavové vŕby je ideálne orezávať zrhuba každých 5-7 rokov, tak si pamätajte kedy ste ktoré orezali, aby ste to v tomto čase vedeli zopakovať J.

POZOR! Je potrebné si dobre identifikovať terén a okolie stromu vhodného na orez a zistiť či po oreze bude vystavený slnečnému žiareniu. Ak je v husto zapojenom poraste a okolité stromy neorezávame, tak asi nemá zmysel ho orezávať, lebo nemusí vyhnať nové výhonky a môžeme mu orezom uškodiť viac, ako pomôcť.

Čo na to treba z hľadiska povolení?

Na orez vŕb, pokiaľ nie sú priamo na vašom pozemku, potrebujete súhlas vlastníka pozemku. Pokiaľ je vlastníkom obec, alebo mesto, potrebujete teda súhlas od obce alebo mesta. Ak sa vŕby, ktoré chcete orezať nachádzajú na lesnom pozemku, treba kontaktovať príslušnú lesnú správu alebo ak poznáte tak rovno zodpovedného odborného lesného hospodára pre daný lesný celok.

To, o aký a koho pozemok ide, zistíte na tejto mapke:

www.mapka.gku.sk

Ak by sa jednalo o chránené územie, treba kontaktovať jeho príslušnú správu Štátnej ochrany prírody, ktorá musí skontrolovať, či je daný orez drevín v súlade s programom starostlivosti o predmetné chránené územie. Ak by ste mali problém nájsť konkrétneho človeka na správe, alebo identifikovať pozemok, na ktorom sa nachádzajú vŕby, ozvite sa nám na broz(at)broz.sk, alebo na telefónne číslo 0944 614 290, radi vám pomôžeme.

A na čo sa môžete tešiť po realizácii:

Želáme veľa zdaru!
Budeme radi ak sa s nami podelíte o zážitky a fotografie po realizácii na broz(at)broz.sk.

Vďaka zimnému prikrmovaniu vtákov na sídliskách sa môžeme tešiť z ich spoločnosti po celý rok. Na jar, v lete a na jeseň si vedia nájsť potravu aj bez nás. Chytajú hlavne hmyz, červíky, chrobáky, húsenice, ktorých počet tak držia „na uzde“. Ale v zime si na sídlisku nevedia nájsť skoro nič, pretože na intenzívne kosených a vyhrabaných plochách nezostávajú žiadne steblá rastlín so semenami. Na jednej pokusnej ploche, ktorú sme nechali nepokosenú až do jari v areáli ZŠ A. Dubčeka sa každý deň teraz v decembri „pasie“ kŕdeľ asi 20-tich vrabcov. A ako si veselo štebotajú keď na vysušených steblách nájdu semienka! Ale takých plôch je veľmi málo.

Ak si vtáčiky (vrabce, sýkorky, stehlíky, červienky, pinky a iné) nedokážu nájsť dostatok potravy v zime na sídlisku, odletia na iné miesto, napr. na dedinu alebo na okraje lesov. Ale ak ani tam už nenájdu dostatok potravy (keďže ani na dedinách sa už nechovajú sliepky, ktorým by vrabce uzobávali zo zrna, tak ako voľakedy), zima ich počty drasticky zredukuje. Postupne prichádzame rad za radom o celé populácie spevavcov. Najmarkantnejšie to pozorovať na vrabcoch, ktorých bolo nedávno neúrekom.

Ktorý druh bude ďalší?

Na sídliskách je pre nás čisto, ale pre vtákov pusto – žiadny zdroj potravy. Preto je potrebné vtáky, u nás zimujúce, prikrmovať – hlavne olejnatými semenami – slnečnicou, prosom, obilím ale aj lojovými guličkami. Najlepšie ak sú doma vyrobené, lebo tie zo supermarketov nie vždy vtákom chutia a oni vedia čo je dobré……..čas od času je potrebné im dať aj prekrojené jabĺčko, hlavne vtedy keď je zima suchá, bez snehu, lebo vtáky sa nemajú  vtedy kde napiť a takto si doplnia trochu tekutín.

Ešte jedno pravidlo, je dôležité dodržať – pravidelnosť- keď už sa rozhodnete prikrmovať vtáčiky, robte to pravidelne a nenechajte kŕmidlo dlhšie ako dva dni prázdne. Vtáky, ktoré si zvykli na nejaký prísun potravy, sa uprostred zimy ťažko prispôsobujú výpadku tohto potravného zdroja.

Aj my ľudia potrebujeme jesť každý deň, hlavne v zime. Vtáky sa Vám za to odmenia: nie len ich pozorovanie na kŕmidlách je veľmi vzrušujúca činnosť, ale aj potom ich vtáčí spev po celý rok. Sídliská by boli bez vtáčieho spevu predsa veľmi smutné a pusté.

V týchto aktivitách nás podporuje aj Bratislavský samosprávny kraj.

Niektoré spevavé vtáky hniezdia iba v dutinách. Dutiny vznikajú v starých stromoch, v skalách, alebo aj v starých domoch, povalách, humnách. Toto všetko na sídliskách chýba, hlavne teraz keď sú už skoro všetky paneláky zateplené. Stromy s dutinami už chýbajú nielen na sídliskách ale aj v lesoch. Keďže sa vtáky – dutinové hniezdiče nechcú naučiť stavať si hniezda, hrozí že vymiznú, lebo si nenájdu vhodné miesto na založenie ďalšieho potomstva.

Ľudia od dávna na dedinách vo veľkých usadlostiach zhotovovali vtáčie búdky a pribíjali ich na steny budov alebo na drevené kolíky v záhrade. Takto si oživovali svoje príbytky a robili to aj preto, lebo vedeli, že vtáky počas leta vychytajú množstvo hmyzu – ktorý môže poškodiť alebo úplne zožrať pestovanú úrodu ovocia alebo zeleniny.

My na sídliskách nič vo veľkom nepestujeme, ale nie je dôvod prečo by sme nemali byť rovnako rozumnými ako ľudia v minulosti a nevytvoriť priestor pre život aj vtákom. Je množstvo hotových búdok aj návodov, ako zhotoviť vlastnú búdku. Nebudeme sa tým podrobne zaoberať, ale základné veci si zhrnieme: Pri výbere typu búdky je potrebné sa riadiť tým pre aký druh vtáčika búdku plánujeme. Búdky pre sýkorky veľké majú mať vletové otvory väčšie ako pre sýkorky belasé. Ešte väčší otvor potrebuje škorec. Žltochvost domový a červienky  preferujú skôr veľké vletové otvory až na šírku búdky – tzv. polobúdky. Vrabce zahniezdia v búdkach aj polobúdkach, keď nemajú kde inde. Hrúbka steny dosky, materiál, strecha to sú všetko detaily, na ktoré sú presné návody na internete. Hlavne netreba vyrábať žiadne bidielka pod vletový otvor, vtáky to nepotrebujú a zbytočne to láka mačku a iných predátorov.

Umiestnenie búdky:

Ak už máme  búdku hotovú, je dôležité urobiť správne rozhodnutie o jej umiestnení. Hlavné kritérium by malo byť nedostupnosť búdky pre predátora. Takže búdka by mala byť umiestnená na takom mieste na strome, aby sa k nej mačka nevyšplhala. Najlepšie rovný kmeň bez konárov alebo konáre na kmeni ďaleko od seba –  v rôznej výške. Búdka by nemala byť umiestnená na konár lebo mačka alebo lasica sa na ten konár dostane ľahko. Nie je potrebné špekulovať o orientácii na svetové strany, pretože vtáky, ktoré nemajú iné hniezdne možnosti na sídlisku obsadia búdku bez ohľadu na svetové strany. Ale pokiaľ chceme urobiť život v lete vtáčatám znesiteľnejší, tak nevešajme búdky na južnú stranu, aby sa zbytočne neprehrievalo vnútro búdky a  tiež nie na tú stranu, na ktorú smerujú prevládajúce chladné vetry. Odborníci radia upevniť búdku na kmeň z tej strany, ku ktorej sa strom nachyľuje. Otvor tak smeruje trochu nadol a málokedy doň zaprší. Búdka zavesená na strome by mala byť naklonená mierne dopredu aby dažďová voda nestekala do otvoru.

Najbezpečnejšie je umiestniť búdku na stenu domu do dostatočnej výšky – minimálne 2 m nad zemou. Po stene sa totiž nevyšplhá žiadny predátor.

Uchytenie búdky:

Búdky by mali mať zo zadnej strany pribitú doštičku dlhšiu ako strana búdky a túto doštičku je potrebné prichytiť o strom. Je to možné – skrutkami, klincami (pribitými do kôry stromu), okami upevnenými o konáre, alebo drôtenými okami okolo celého kmeňa. Ale ako strom rastie, pomaly pohlcuje všetko, čo je na ňom upevnené. Drôtené oko strom dusí, klince a skrutky sa vnárajú čoraz hlbšie a tým vytláčajú búdku od seba. Preto je potrebné uchytenie búdky pravidelne kontrolovať a obnoviť keď sa stáva rizikovým.  Závesy treba obnoviť každých 4 – 5 rokov. Klince nepribíjame nikdy na doraz, ale nechávame vždy niekoľko centimetrov trčať. Zabránime tým, aby kmeň stromu svojím rastom postupne lištu z klincov nevytlačil. Ak chceme ušetriť strom od klincov, môžeme závesnú dosku pritiahnuť ku kmeňu stromu aj zaizolovanými pevnými drôtmi. Nesmieme ale zabudnúť pri každoročnej kontrole búdky, drôtenú obruč dostatočne uvoľniť, inak to strom usmrtí. Na sídlisku predsa potrebujeme každý strom.  Takže tento spôsob je menej preferovaný.

Počet búdok:

Niektoré vtáky majú menšie teritoriálne nároky a niektoré väčšie.  Búdky pre sýkorky by mali byť vo vzdialenosti niekoľko desiatok metrov. Vrabce alebo škorce môžu obsadiť aj tri búdky na jednom strome. V prípade, že umiestnite viac búdok v okolí ako je znesiteľné pre vtáky, tak nebudú všetky naraz obsadené. Vtáky si s tým poradia a nejako si priestor rozdelia.

Technika vešania:

Ideálne je, keď sú pri inštalácii búdok aspoň dvaja – jeden podáva materiál a náradie, a zaisťuje rebrík a druhý na rebríku pripevňuje búdku. Búdku je potrebné na rebrík vyniesť a preto sa vyplatí mať okolo pása, nejaký pracovný opasok, o ktorý sa dajú upevniť aj búdka, aj kladivo a iné náradie. Keď je kmeň tenký je dobre si o neho niečím upevniť v hornej časti aj rebrík aby sa nešmykol pri vešaní.  Úplne luxusný spôsob inštalácie búdok sme zažili v Lamači keď búdku vešali dvaja na dvoch rebríkoch a dole boli ešte dvaja, ktorí rebríky istili a podávali náradie.

Čas vešania búdok:

Odporúčaný čas vešania búdok je zima alebo skorá jar, aby si búdky vtáky začali obzerať ešte pred hniezdnou sezónou. Ale ako už bolo spomenuté vyššie, na sídliskách je taký nedostatok hniezdnych možností, že keď umiestnite búdku na správnom mieste, tak nasledujúcu hniezdnu sezónu ju určite nejaký párik spevavcov nájde.

V tomto článku sme použili tento zdroj: http://vtaky.sk/stranka/121-Vyvesovanie-budok.html

Tieto búdky sme zavesili s podporou Bratislavského samosprávneho kraja.:

Sadenie stromov a krov je štandardná prax pri starostlivosti a rozvoji zelene v mestách. Výsadbu stromov je dôležité dobre naplánovať (miesto, čas a druhové zloženie), správne realizovať, zároveň v súčasnosti, pri horúcich letách a nedostatku zrážok ako na jar, tak aj v lete, na jeseň a v zime, je potrebné zabezpečiť aj ich polievanie.Táto povýsadbová starostlivosť je oveľa náročnejšia a drahšia ako samotná výsadba.

Preto je na mieste začať uvažovať ako túto starostlivosť realizovať inak a všímať si, čo v ktorom mieste je schopné rásť bez našej náročnej pomoci a vyhovuje našim potrebám vytvorenia zelených ostrovčekov na sídlisku.

My, zástupcovia BROZ, sme skúsili v areáli ZŠ A. Dubčeka ochrániť  napr. koreňové výmladky topoľov bielych resp. sivých pred pokosením. V areáli rastie totiž krásny topoľ biely resp. sivý, lepšie povedané také „sútopolie“.  Výmladky topoľa sme oplotili, aby ich kosci nepokosili počas kosenia trávy.

Topole vyrástli sami bez pomoci ľudí. Sú mohutné a ich korene siahajú hlboko do zeme odkiaľ si v čase sucha čerpajú vlahu.  Ich rast nie je ovplyvnený polievaním a zrážkami. Topoľ biely resp. sivý je veľmi životaschopný druh topoľa – vie rásť od stále zamokrených miest až po suchú skalu.  Topole sa vedia rozmnožovať aj vegetatívne – tzv. výmladkami z koreňov. Je možné vypestovať aj celý lesík napr. 300 jedincov z jedného jedinca topoľa. Veľký strom – matka je prepojený koreňmi so svojimi deťmi výmladkami a zásobuje ich živinami, hlavne vodou, takže takéto topole majú šancu vyrásť a zazeleniť aj takú plochu v meste, ktorú je ťažké zazeleniť výsadbou.

Na začiatku sme oplotili väčšie plochy výmladkov, aby sme po lete vybrali tie najväčšie – najživotaschopnejšie.

Akurát, že to nebolo pochopené zo strany VPS Karlova ves a 15. júna 2019 tieto maličké topole aj s trávou a oplotením pokosili:

Tak sme znova skúsili v júni oplotiť tri topolíky a dali sme si záležať aj na tom aby k nim boli pripevnené vysvetľujúce tabuľky:

Ako vidno z fotky malý topoľ dokázal vyrásť viac ako 10 cm aj v časoch najväčšieho sucha a to bez akéhokoľvek polievania.

Ďalej sme skúsili ponechať stromy – orechy rastúce v kríkoch vo svahu športového areálu, ktoré vyrástli zo stratených orechov maškrtných havranov alebo vrán. Keď sa im  bude dariť vyrastú z nich statné stromy, ktoré nám budú dávať tieň a osviežovať vzduch a to celkom zadarmo.

Zasadili sme aj malých dubčekov. Z neďalekého lesa sme doniesli s deťmi žalude a zasadili sme ich na pár miest v školskom areáli okolo stromov a kríkov a tieto miesta sme oplotili proti pokoseniu. Uvidíme koľko z nich na jar vyrastie. Ak vyrastú, tak nahradia v budúcnosti napr. agáty, ktoré už začínajú byť kvôli svojmu veku nebezpečné a hrozí ich pád.

Podobne sa dajú „vypestovať“ mirabelky.

Je dôležité rozhodnúť sa kde takéto „pokusné“ plochy budú, oplotiť ich a prestať kosiť. Potom urobiť selekciu jedincov, ktoré sa javia ako najvitálnejšie. Tým sa ušetrí veľa námahy a finančných prostriedkov pri vysádzaní nových stromov zo škôlok. Prvý rok po výsadbe bez polievania prežije asi polovica a ani pri zabezpečení polievania po výsadbe nie je úspešnosť 100%.

Tieto aktivity sme urobili s podporou Bratislavského samosprávneho kraja.