Ak je potrebné prečistiť zanesené ramená Dunaja od sedimentov a naplaveného materiálu (mohutné kmene, konáre, rastliny, odpadky a pod.), nestačí objednať bager a začať kopať. Príprava na tento typ revitalizačných opatrení trvá mesiace. Od vytypovania problematických lokalít, cez geodetické zameranie výškových profilov a polohopisu, modelovania/predikcie vplyvu prečistenia na dynamiku toku, administratívne a povoľovacie procesy, získanie finančných prostriedkov až po obstarávanie dodávateľa a samotné práce v teréne.

Práca je aj počas letných prázdnin dosť. Okrem byrokracie je potrebné riešiť aj úlohy v teréne, aby boli podklady pre spracovanie projektovej dokumentácie čo najpresnejšie. Vďaka šikovným kolegom – Erikovi a Jakubovi a kvalitnému vybaveniu vieme pri realizácii našich projektov zastrešiť aj nie lacné geodetické práce.

Na fotkách môžete vidieť ukážky terénnej práce v lokalitách Vojčianske a Šulianske rameno, ktoré môžeme revitalizovať vďaka projektu 0410-2SC-BIO-PC2-004 Zlepšenie vodného režimu dunajských riečnych ramien.

Vďaka praktickým obnovným opatreniam ako prehlbovanie a rozširovanie riečnych korýt, odstraňovanie prekážok a nahromadených sedimentov, budú možné vyššie prietoky a rýchlosti prúdenia vo vybraných úsekoch. Okrem lepšej kvality a dynamiky vody budú z týchto opatrení profitovať aj mnohé cenné druhy, najmä pôvodné prúdomilné druhy rýb, okolité lužné lesy, mokraďové druhy. Okrem prírody budú mať úžitok aj rybári, vodáci, turisti a mnohí ďalší, ktorí túto krásnu oblasť Dunajských luhov navštevujú.

Za posledné roky sme pri našej práci stáli po boku desiatok farmárov. Vidíme, že keď majú férové podmienky a podporu, dokážu svojou prácou robiť oveľa viac než len produkovať potraviny. Pomáhajú vracať do krajiny opeľovače, vtáctvo, kvitnúce lúky, zdravú pôdu či tradičnú pastvu. Zároveň si však čoraz častejšie musia poradiť so suchom, extrémami počasia či nedostatkom krmovín, teda dôsledkami klimatickej krízy, ktoré už dnes naplno zasahujú aj slovenské poľnohospodárstvo. Popritom dlhodobo čelia náročnej byrokracii, zložitým pravidlám a kontrolám a dnes aj neistote, či bude ich práca pre spoločnosť a krajinu spravodlivo ocenená. Práve preto vznikla kampaň Pestrá krajina, do ktorej ideme so SOS/Birdlife Slovensko a s podporou Agro-ekofórum. Je postavená na skutočných príbehoch a príkladoch dobrej praxe, ktoré sme dosiahli pri spolupráci s farmármi aj na našich vlastných ekofarmách. Ukážeme vám, že dobre nastavené opatrenia, môžu byť prínosom pre farmárov, prírodu aj život na vidieku. Počas najbližších letných týždňov vás s kamerou zoberieme na tri inšpiratívne miesta na Slovensku. Postupne predstavíme návrat pastvy, obnovu opustených, tzv. bielych plôch aj biopásy. Tieto témy spoločne predstavia farmári a ochranári, ktorí sa im dlhodobo venujú. Pridáme aj ďalšie zaujímavosti, dáta a skúsenosti z praxe, ktoré ukazujú, že poľnohospodárstvo a ochrana prírody môžu ísť ruka v ruke. Kampaň prichádza v rozhodujúcom čase. Práve teraz sa totiž pripravuje nové nastavenie európskych fondov po roku 2027. Je preto dôležité, aby Európska komisia a následne Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie zabezpečili dostatok prostriedkov pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a opatrenia, ktoré spravia našu krajinu pestrejšou a odolnejšou voči klimatickej kríze.

Ak chceme mať aj o desaťročia pestrú krajinu, kvalitné lokálne potraviny a živý vidiek, musíme podporiť ľudí, ktorí sa o krajinu starajú každý deň. Viac informácií o kampani nájdete na stránke Pestrej Krajiny.

Veľmi vzácne slanomilné spoločenstvo Pholiuro-Plantaginetum tenuiflorae bolo po rokoch znovu objavené na lokalite Panské lúky. Toto spoločenstvo sa už niekoľko rokov na Slovensku nepodarilo potvrdiť – naposledy bolo zaznamenané približne pred 10 rokmi. Našťastie, včera sa nám ho podarilo potvrdiť na ploche cca 200 m2 na konskom pasienku na lokalite UEV Panské lúky.
Rastliny boli už poriadne vysušené od intenzívneho slnka a sucha. Ale aj to patrí k biotopu ktoré toto spoločenstvo potrebuje. Obýva totiž slaniská, ktoré sú na jar periodicky zaplavené a v lete intenzívne vysychajú. A podmienkou pre ich udržanie je aj pastva. Bráni totiž zarastaniu konkurenčnými rastlinami a udržuje nízku výšku porastu, ktorú tieto miniatúrne rastlinky potrebujú. Pastvu sme na lokalite obnovili v spolupráci s miestnou farmárkou Evou Szabó z Tvrdošoviec a jej Navajo Ranch. Obnovu pastvy sme realizovali v rámci projektu LIFE Juh.

Po úspešnom odštartovaní projektu „Osvedčené postupy obnovy cezhraničných koridorov dunajských luhov“ – DANUBEREST, v programe Interreg Slovensko – Rakúsko 2021 – 2027 pokračujeme spoločnými aktivitami. 

2. júna sme realizovali prvú zo študijných ciest venovanú plánovaným opatreniam projektu DANUBEREST, ktorého cieľom je zlepšiť ekologický stav bočných ramien a prítokov Dunaja v rakúsko-slovenskom pohraničnom regióne, posilniť alpsko-karpatský riečny koridor a okolité mokrade a zároveň zvyšovať povedomie o obnove riek a ochrane biotopov v záplavových oblastiach. 

V spoločnosti významných stakeholderov, odborníkov z príslušných úradov, ministerstva a partnerov projektu DANUBEREST – https://www.viadonau.org a https://www.donauauen.at/  sme navštívili dve lokality na Slovensku – ostrov Sihoť v Bratislave a rieku Rudava.  

Hlavným cieľom plánovaných opatrení na ostrove Sihoť je zlepšenie vodného režimu v Karloveskom systéme bočných ramien.  V obdobiach vysokého prietoku v Dunaji do oblastí bočných ramien vstupujú ryby – vrátane vzácnych reofilných druhov, ktoré už desaťročia trpia reguláciou rieky. Pre ťažkosti s návratom do hlavného riečneho systému, pri nízkom prietoku v území, však vznikajú ekologické pasce. Navrhované opatrenia v tejto oblasti výrazne zlepšia cirkuláciu vody a vytvoria migračné cesty, ktoré umožnia rybám voľnejšie sa pohybovať medzi Dunajom a jeho bočnými ramenami takmer po celý rok. Tieto opatrenia sú navrhnuté tak, aby negatívne neovplyvnili infraštruktúru pitnej vody v Bratislave, ktorá je závislá od cenných zdrojov podzemnej vody spojených s Dunajom. Zlepšený vodný režim môže mať dokonca pozitívny vplyv na doplnenie zásob podzemnej vody v útrobách ostrova.  

Po návšteve historických objektov vodárenskej infraštruktúry na ostrove Sihoť v sprievode odborníkov z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti https://www.bvsas.sk/, ktorá je zároveň strategickým partnerom projektu DANUBEREST, sme sa presunuli na druhú lokalitu – rieku Rudava. Tu plánujeme realizovať opatrenia s cieľom zvýšiť migračný potenciál existujúceho rybovodu v súlade s aktuálne platnými odbornými metodikami. 

Spoločne strávený čas potvrdil rokmi overené partnerstvo v slovensko – rakúskom regióne. Projekt „Osvedčené postupy obnovy cezhraničných koridorov dunajských luhov“ – DANUBEREST“  prepája dunajskú prírodu s cieľom zachovať jej cenné územia aj pre ďalšie generácie. 

Tešíme sa nabudúce

Každý nález sa počíta. Či už si skúsený prírodovedec alebo len prechádzaš popri rieke s mobilom v ruke, môžeš nám pomôcť sledovať šírenie inváznych druhov v chránených územiach pozdĺž Dunaja. Stačí ti appka iNaturalist a chuť objaviť niečo nové.

Čo je iNaturalist?

iNaturalist je bezplatná platforma pre občiansku vedu, ktorú využívajú milióny ľudí po celom svete. Pomocou appky vyfotografuješ organizmus v prírode, platforma ti pomôže s určením druhu a tvoj nález sa stane súčasťou vedeckej databázy. Jednoducho, rýchlo, odkiaľkoľvek.

Prečo monitorujeme invázne druhy?

Invázne nepôvodné druhy patria medzi hlavné príčiny straty biodiverzity v Európe. Rýchlo sa šíria, vytláčajú pôvodné rastliny a živočíchy a menia charakter celých biotopov. Čím skôr zaznamenáme nový výskyt, tým skôr môžeme reagovať. Práve preto je monitoring verejnosťou taký cenný: vy ste naše oči v teréne.

V projekte LIFE Resistance sledujeme 16 vybraných inváznych druhov na území Natura 2000 pozdĺž slovensko-maďarskej hranice pri Dunaji. Každý zaznamenaný nález nám pomáha lepšie pochopiť, kde a ako rýchlo sa tieto druhy šíria, a plánovať ich odstraňovanie.

Ako sa zapojiť? Krok za krokom

Krok 1: Stiahni si appku iNaturalist

Appka je dostupná zadarmo pre Android aj iOS.

• Stiahnuť pre Android (Google Play)
• Stiahnuť pre iPhone (App Store)

Môžeš ju používať aj cez webový prehliadač na www.inaturalist.org.

Krok 2: Zaregistruj sa

Vytvor si bezplatný účet na www.inaturalist.org/signup. Registrácia trvá pár minút a potrebuješ len e-mailovú adresu.

Krok 3: Pripoj sa k nášmu projektu

Po prihlásení navštív stránku nášho projektu a klikni na Pridať sa k projektu:

Resistance: Danube Alien Species

Keď budeš členom projektu, tvoje nálezy vybraných inváznych druhov z oblasti Dunaja sa automaticky priradia k nášmu monitoringu.

Krok 4: Vyfotografuj a nahraj nález

V teréne stačí:

1. Otvoriť appku a ťuknúť na Pridať pozorovanie

2. Odfotiť rastlinu alebo živočícha (najlepšie z viacerých uhlov)
3. Pridať miesto a dátum (appka to zvládne automaticky, ak máš zapnutú polohu)

4. Potvrdiť alebo doplniť návrh druhu, ktorý appka ponúkne
5. Uložiť pozorovanie

Ak si nie si istý/á, o aký druh ide, nevadí. Nahrávaj aj tak. Komunita odborníkov a AI systém iNaturalist ti s určením pomôžu.

Tipy pre kvalitné záznamy

• Fotografuj vždy celú rastlinu, aj detail listu, kvetu alebo plodu.
• Pri stromoch a krovinách je cenný záber na kôru a prípadné výhonky.
• Nezabudni na GPS polohu, je to pre nás najdôležitejší údaj.
• Ak si nie si istý/á druhom, pridaj ho do poznámky alebo ho označ tagom projektu.
• Ideálny čas na fotografovanie rastlín je počas kvitnutia alebo plodenia, keď sú znaky najvýraznejšie.

Ktoré druhy hľadáme?

Zameriavame sa na 16 inváznych druhov rastlín vyskytujúcich sa v okolí Dunaja. Ich zoznam s fotografiami a popisom poznávacích znakov, ako aj mapu monitorovaného územia nájdeš priamo v našom projekte na stránke iNaturalist.

Ak sa ti podarí zaznamenať niektorý z nich v oblasti slovensko-maďarského pohraničia pri Dunaji, je to pre nás mimoriadne cenný nález.

Potrebuješ pomoc?

Ak máš otázky ohľadom projektu alebo práce s iNaturalist, neváhaj nás kontaktovať:

Mgr. Barbora Znaminková, znaminkova@broz.sk

Viac o projekte LIFE Resistance a jeho cieľoch nájdeš tu.

V apríli 2026 časť nášho tímu zavítala do Holandska na trojdňovú študijnú cestu, ktorá nás zaviedla za partnermi, odborníkmi a projektami, od ktorých sme si odniesli množstvo podnetov a inšpirácie do ďalšej práce.

Breda: 

Prvá zastávka nás zaviedla na Breda University of Applied Sciences, kde sme študentom predstavili BROZ, niektoré z našich projektov a väčšinu prednášky sme venovali téme vodných revitalizácií. Práve obnova vodných biotopov je jednou z kľúčových aktivít, ktoré plánujeme realizovať aj v rámci projektu LIFE Resistance. Vždy nás teší, keď môžeme priblížiť našu prácu mladým ľuďom, ktorí budú jedného dňa pracovať pre prírodu.

V Nijmegene sme dopoludnia navštívili organizáciu RAVON, ktorá má dlhoročné skúsenosti s metódou eDNA monitoringu. Ide o relatívne novú, no mimoriadne zaujímavú metódu, ktorú využívame aj my pri sledovaní fauny na revitalizovaných plochách v rámci projektu, či už po obnove pastvy alebo revitalizácii mokradí. Diskusia s odborníkom na eDNA z organizácie RAVON nám priniesla cenné porovnanie prístupov a inšpiráciu pre ďalšie pokračovanie monitoringu.

Večer sme strávili s tímom projektu LIFE Resilias. Resilias sa zameriava na elimináciu inváznych druhov rastlín, pričom jedným zo spoločných druhov, ktorému sa venujeme aj my, je Fallopia sp.. Diskutovali sme o rôznych prístupoch k eliminácii týchto druhov, v projekte Resilias napríklad namiesto chemických metód vysádzajú pôvodné druhy rastlín, ktoré postupne prerastajú invázne porasty. Na niektorých plochách sa táto metóda už preukázala ako úspešná, čo je skvelá správa. 

Border Meuse: 

Posledný deň patril celodennej terénnej exkurzii s odborníkmi z ARK Rewilding Nederland na belgicko-holandskej hranici. Mali sme možnosť vidieť rozsiahlu revitalizáciu rieky Meuse, kde sa prírode blízke protipovodňové opatrenia prelínajú s návratom polodivokej pastvy. Zvieratá tu žijú v podmienkach blízkych divočine a ich pastva prirodzene formuje krajinu.

Ďakujeme všetkým hostiteľom za ich čas, otvorenosť a ochotu podeliť sa o skúsenosti.

Počas prvého májového víkendu zorganizovala Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko v lokalite Senianske rybníky Jarný ornitologický tábor 2026, ktorého sa zúčastnilo 55 dobrovoľníkov z rôznych regiónov Slovenska. Mnohí účastníci zotrvali v teréne viacero dní a zapojili sa do monitoringu vtáctva a mapovania významných lokalít východného Slovenska.

Hlavnou náplňou tábora bol monitoring druhov vtákov a zber údajov v územiach CHVÚ Senianske rybníky a CHVÚ Medzibodrožie. Dobrovoľníci počas troch dní zaznamenávali výskyt druhov a stav biotopov, čím prispeli k získavaniu cenných dát využiteľných pri ochrane vtáctva a manažmente území.

Súčasťou programu bol aj približne desaťkilometrový terénny pochod stepnými lokalitami Medzibodrožia, vrátane Opátskych pieskov a Kerestúrskej pusty. Účastníci sa počas neho oboznámili s významom ochrany vzácnych stepných biotopov a druhov viazaných na otvorenú krajinu.

V teréne boli pozorované viaceré zaujímavé druhy mokraďového a stepného vtáctva. Medzi najvýraznejšie pozorovania patrili aj prvé tohtoročné krakle belasé po návrate zo zimovísk v Afrike.

Program doplnili večerné diskusie a odborné prezentácie. Prednáška venovaná lokalite Senianske rybníky priblížila účastníkom význam územia z pohľadu ochrany prírody aj aktuálne výzvy, ktorým čelia mokrade v období pretrvávajúceho sucha.

Jarný ornitologický tábor opätovne ukázal význam dobrovoľníckych aktivít pri monitoringu a ochrane prírody, ale aj silu komunity ľudí, ktorých spája záujem o vtáctvo a krajinu.

Aktivity boli realizované v rámci projektu LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS „Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska“, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou.

Krakľa belasá sa po zime opäť vracia do slovenskej krajiny. Prvé jedince boli v juhovýchodoslovenských stepiach pozorované 29. apríla a v nasledujúcich dňoch pribúdali ďalšie pozorovania. Počas jarného ťahu sa zastavili aj na viacerých lokalitách západného Slovenska.

Popri monitoringu výskytu druhu pokračuje aj podpora vhodných podmienok pre jeho hniezdenie. V územiach CHVÚ Medzibodrožie a Senianske rybníky aktuálne prebieha inštalácia 30 nových hniezdnych búdok pre krakľu belasú.

Okrem toho dala SOS/BirdLife Slovensko vyrobiť ďalších 300 búdok, ktoré budú inštalované na vhodných lokalitách západného Slovenska, aby mali krakle čo najlepšie podmienky na návrat a hniezdenie aj v regiónoch, kde kedysi patrili medzi typické druhy poľnohospodárskej krajiny.

Aktivity na podporu návratu krakle belasej sú realizované v rámci projektu LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS „Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska“. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.

foto krakle: Andrej Barát

Fotky búdok: archív SOS/BirdLife Slovensko